PREČO by sa DÁTOVÉ POZÍCIE mali OBÁVAŤ nástupu AI?

Blížiaca sa vlna automatizácie nepochybne zmetie niektoré profesie a tie zaniknú. Nahradené budú umelou inteligenciou a intenzívnym využívaním dát a senzorov. Na prvý pohľad to teda vyzerá, že triasť by sa mali bežné, manuálne profesie a naopak povolania pracujúce s dátami vyjdú z tejto vlny víťazne. Prečo by sa teda „dátové“ povolenia vôbec mali obávať?

Ak sa pozriete hlbšie …

Problémom tejto diskusie je, že sa (mylne) predpokladá, že čokoľvek, čo obsahuje dáta, automaticky stojí na správnej strane rieky. Keď si však dáme pár krokov späť a pozrieme sa na danú tému bez predpojatosti, uvedomíme si, že:

A] veľká časť úkonov, ktoré dnes dátoví analytici robia, má povahu monotónnej, opakujúcej sa  a algoritmizovateľnej práce. Zakiaľ som pôsobil na Slovensku všetky tieto kroky v team, kde som pôsobil naozaj robili ľudia. V zahraničí, kde pôsobím teraz, sa 9 z 12 najbežnejších úkonov analytikov už realizuje automatizovane. Prichádzajúca vlna AI na tento postup ešte intenzívnejšie zatlačí.

B] Platové ohodnotenie Dátových analytikov (Data Scientist) na západe zaznamenávalo vysoké rasty niekoľko rokov. Za posledné dva roky 2017-2018 už začali platy týchto vychýrených pozícií už stagnovať, či dokonca mierne klesať. Nie je to preto, že by trh potreboval menej Dátových scientistov, to skôr naopak, dopyt je stále vysoký. Cena práce však už dosiahla hranicu, ktorá je pre zamestnávateľov rentabilná. Firmy teda začínajú rozmýšľať, ako prácu Dátových scientistov kompenzovať alebo aspoň zlepšiť efekt za jednotku nákladu u týchto zamestnancov.

C] Vo všeobecnosti každá hospodárska kríza vedie k rušeniu pracovných miest, to je bežný cyklus ekonomiky. Po zotavení sa z krízy, naopak, sa spravidla pracovné miesta opäť vrátia na trh práce. Aktuálna hospodárska kríza, ktorá už naplno začína (v krajinách ako Nemecko, Čína, či Veľká Británia), bude trochu iná ako tie predošlé. Mnoho pracovných miest, ktoré táto kríza zruší už totiž nikdy nebudú obnovené. Dôvodom pre tento postup bude fakt, že zamestnávatelia, ktorí budú po doznení krízy potrebovať opäť navýšiť kapacity, budú mať na výber nahradiť dané miesto strojom alebo človekom. Vzhľadom na vysoké mzdy v daných profesiách sa rentabilita strojov v mnohých odvetviach prichýli k strojovému riešeniu.

D] Mylná ilúzia stability dátovo spracujúcich pracovných miest sa opiera aj o optický klam, že keď aktuálne je po Data Scientistoch taký dopyt, tak je to predsa bezpečné zamestnanie, po ktorom bude dopyt aj naďalej. Nech tento pohľad vyzerá akokoľvek vierohodne, história nás upozorňuje na príklady z minulosti, ktoré poukazujú, že to je to len sebaklam. Ako najrukolapnejší príklad by som chcel uviesť pozíciu pokladníkov v supermarkete. Patria dnes medzi najťažšie obsaditeľné pracovné pozície. Vyústením však nie je pokračujúci dopyt po nich, ale naopak nedostatok sa maloobchodné siete rozhodli nahradiť časť pokladníkov pomocou samoobslužných pokladničných zón. Nedostatok teda neraz môže viesť aj k menej intuitívnym riešeniam.

Ak sa vyššie uvedené faktory skombinujú, téma ohroziteľnosti samotných dátových pozícií sa stáva reálnou témou. S prekvapením musím konštatovať, že po tejto téme naozaj už existuje (nielen v zahraničí) aj veľký dopyt medzi komunitou dátových analytikov. Pretože, keď som dohadoval témy vystúpení na niekoľko najbližších konferencií, vo všetkých prípadoch si organizátori vyžiadali hovoriť práve o tejto téme.

Tak tomu bolo aj v prípade aktuálneho ročníka SOFTECON konferencie 2019, ktorá sa venovala umelej inteligencii. S organizačným výborom som sa dohodol, že prednesiem príspevok na tému „Ktoré časti dátovej analytiky prežijú (prvý) útok robotov?“. Sľúbené som dodržal a tak prikladám sumár mojich slidov z tohto podujatia:

SLIDY Z PREZENTACIE >>>> SOFTECON_2019_FILIP_VITEK_Ktoré časti Dátovej analytiky prežijú útok robotov

Nájdete v nich nielen vyššie uvedené premisy, ale zároveň aj dôležité odpovede na otázky ako: Čo by som mal ja, dospelý, robiť, aby ma vlna umelej inteligencie nezmietla? Aké zručnosti zaručia väčšie šance „na prežitie“? Čo robíme nesprávne (a tým znižujeme latku pre robotov)? Čo by ste mali poradiť svojim deťom, aby študovali pre dobu, ktorá prichádza? Akú úlohu by v tomto procese mal zohrať štát?

Keďže ide o pomerne kontroverznú tému, ktorá sa navyše stále vyvíja, budem rád za akýkoľvek názor alebo spätnú väzbu.

Ak vás táto téma oslovila, mohlo by Vás zaujímať:

AKÚ ALTERNATÍVU k AI vlastne ako ľudstvo máme?

5 dôležitých VIDEÍ O AI (ktoré by ste mali vidieť.)

Táto kniha bude Biblia 21. storočia

Vedci objavili oblasti, kde stroje nestačia na ľudí