Vysokohorskí nosiči a dáta

Tohto roku som si doprial veľmi zvláštnu dovolenku. Doslova som si naložil. Na 10 dní som na seba prebral rolu vysokohorského nosiča. Mnohých ľudí v mojom okolí táto téma fascinovala na toľko, že som mal zaplavený Faceboook komentármi a podporou. Rozhodol som sa preto tejto téme venovať aj krátky prázdninový blog. Aby to nebol úplný úlet, skúsim ho aspoň podoprieť zaujímavými dátami.

Kam nosiť

Slovenské hory ponúkajú stále niekoľko možností, kam sa vysokohorskí nosiči vyberú každý deň s nákladom. Ide zväčša o ťažko dostupné horské chaty, kam nepríde regulárne zásobovanie, nevedie tam asflatka ani lanovka a nepristane tam ani helikoptéra. Pri výstupe na horskú chatu sú podstatné dva aspekty: A) Koľko výškových metrov je potrebné prekonať z východzieho bodu na chatu; a B) koľko kilometrov meria trasa, ktorú sa treba s nákladom vybrať. Kombinácia týchto dvoch faktorov stanovuje koľko námahy je potrebné na vynášku na danú chatu a teda aj koľko strávite na trase. Pozrime sa preto, aký faktor zaťaženia skrývajú najpopulárnejšie Tatranské chaty:

Porovnanie Tatranských chát

 

Ako spomaľuje náklad cestu hore

Hoci mnohí turisti híkajú už pri zmienke, 30 či 40 kg na chrbte, faktom je, že skutočné hranice dennodenného „utrpenia“ nosičov sa začínajú pri vynáškách okolo 50 kg. Ak nie ste schopný vyniesť aspoň 50 kg na jednu vynášku, nik sa s vami baviť nebude, pretože potreby horských chát sú neúprosné (ale o tom viac za chvíľu). V branži nosičov, ktorí sa touto „zábavkou“ skutočne živia, sa objemy na jednu vynášku pohybujú v pásme 70 – 110 kg. Pri týchto číslach už väčšina nezasvätených zostáva v nemom úžase. Musíte si však uvedomiť, že každá horská chata chce podávať čapované pivo alebo kofolu a hmotnosť plného pivného sudu spolu s krosnami predstavuje 70 kg. Takže vynáškam nad 70 sa vyhnúť proste nedá.

Keďže telo si postupne zvykne na to, že nesiete 80 kg na chrbte hore prudkým svahom, nosič s 30 či 40 kg dokáže ísť paradoxne po chodníku rýchlejšie ako bežný turista bez akejkoľvek záťaže. Toto šokuje väčšinu ľudí, s ktorými sa o tom rozprávam. Samozrejme 80+ kg bremená uberajú z rýchlosti, ktorou ich dokážete vyniesť, lebo potrebujete ramenám (nie nohám) dožičiť oddych. S veľkou záťažou musíte takisto viac dávať pozor, kam stúpate, lebo potknúť sa s plným oceľovým sudom nad hlavou nie je niečo, čo by ste chceli zažiť. Celkový graf rýchlosti podľa nákladu pre daného nosiča vyzerá približne takto:

Porovnanie nosiča s turistom

Všimnite si, prosím, zaoblenia krivky v pásme nad 90+ kg. Toto je zóna, kde už nejdete pomalšie, ale proste viac trpíte (a viac podstupujete riziko pádu). Väčšina nosičov, čo unesie 110 kg ich dokáže vyniesť za podobný čas ako 90kg.

Ako veľká drina to je v skutočnosti?

Už na prvý pohľad je väčšine turistov zrejmé, že vyniesť poriadny náklad na horskú chatu je pomerne seriózna drina. Z vlastnej skutočnosti môžem potvrdiť, že v tomto sa prizerajúci naozaj nemýlia. Aby ste si to však aspoň trochu vedeli predstaviť pripájam prirovnanie jednej vynášky na Chatu pod Rysmi ako ekvivalent iných činností:

CHATY_aktivity

Ak si myslíte, že vysokohorské nosenie je doménou len Herkula pripomúnajúcich mužov, asi vás vyvediem z omylu. Každý deň sa do nosičskej equipy pridávajú aj ženy. Ich hmotnostné limity sú samozrejme nižšie, ale stále nie je nevídané vidieť útlu žienku, ako nesie hore kopcom 40 kilami naložené krosná.

Koľko toho vlastne horská chata potrebuje a prečo nelieta helikoptéra?

Mnohým príde predstava 80 kg vynášky ako masochizmus, alebo dokonca seba-poškodzovanie. Faktom však je, že potreby chaty sú pomerne neúprosné. V bežný deň horskú chatu navštívi niekoľko stovák ľudí. (v extrémne dni dokonca počty prekročia tisícku). Keďže každý chce niečo zajesť alebo sa aspoň napiť kofoly, piva, či nejakého džúsu, denná spotreba potravín (vrátane nápojov) sa pohybuje na úrovni 190 kg. Ak k tomu pridáte potrebu kúriť v chladnejšie dni, poľahky sa dostanete k 250 kg denne. Ak by teda nosiči nosili „len príjemných“ 40-50 kg, muselo by sa ich denne otočiť 6 až 7. V kritické dni by muselo ísť hore dolinou vyše dvadsať ľudí a to už je pomerne komlikované logistické cvičenie. Pre chatárov je preto zaujímavé zamestnať radšej chlapov, čo odnesu 80-90 kg na jednu vynášku, lebo potom ich v bežný deň potrebujú tak 3-4och a v kritický deň tak pol tucet.

V jeden deň, keď som prišiel s vynáškou na chatu a sadol som si k čaju, aby som sa vydýchal, prisadol si ku mne párik Welšanov. Súcitne sa na mňa pozerali, ako sa snažím zotaviť z trojhodinovej „prechádzky“, až nakoniec neodolali a spýtali sa ma: „Prečo musíte tak trpieť, prečo to nedovezú helikoptérou?“ Najprv ma ich myšlienka pobavila, chcel som im odpovedať niečo v tom duchu, že to by si oni mohli dovoliť len jedno pivo a nie dve. Skutočná odpoveď na ich otázku je však úplne iná. Na horskej chate sú totiž potrebné aj potraviny, ktoré podliehajú rýchlej skaze (asi by vás nebavilo jesť týždňový chlieb na raňajky). Preto by helikoptéra musela lietať aj niekoľko krát týždenne. Navyše, ubytovaní turisti musia niečo jesť, aj keď je vonku mizerné počasie (v ktorom by helikoptéra priletieť nemohla). Sám som niesol vynášku s potravinami v dosť nepríjemnom krupobití, kedy by žiaden vrtulník nedostal povolenie na let. Terén na Rysy navyše neumožňuje zamestnať kone alebo iné ťažné zvieratá, lebo po reťaziach a rebríkoch by im to išlo zrejme dosť ťažko 🙂 Zostáva teda naozaj iba ľudská sila.

Mengusovská dolina

A s ňou oslobodzujúci pocit, že môžete svojim ranným utrpením, pripraviť obed a večeru pre stovky ľudí. Vysokohorské nosenie je totiž naozaj duševne oslobodzujúce. A preto, ak mi zdravie dovolí, určite sa k nemu znovu vrátim.