Ako si vyberajú data manažérov do firiem na západe? [Diel1.]

V ostatných týždňoch som mal šancu prejsť pomerne veľkým počtom výberových konaní na rôzne manažérske (aj expertné) poízcie v BI, CRM, Data Science. Na tom samozrejme nie je ešte nič čudné, každý občas mení prácu. Moje skúsenosti však boli zvláštne tým, že išlo o pozície vo firmách, ktoré pôsobia v Londýne, Dubline, Štockholme, Luxemburgu, Berlíne, či Amsterdame. Prekvapilo ma, ako požiadavky, ktoré sa kladú na tieto pozície na západe ako aj samotný proces výberu takýchto manažérov, boli veľmi odlišné od toho, čo zažijete pri výberoch na tento druh práce v SR/ČR. Aby ste sa vedeli lepšie pripraviť a nemuseli prežívať všetky stresy ako ja, rozhodol som sa podeliť o tieto rozdiely. Dojmov je naozaj mnoho, preto zrejme budeme potrebovať viac ako jeden blog, ale sľubujem, že to čítanie bude stáť za to. V popise danej témy sa budem držať chronológie, akú kandidát zažije počas uchádzania sa o prácu. Ak máte k akejkoľvek časti otázku, neváhajte sa spýtať na info@mocnedata.sk , rád odpoviem. Tak poďme spolu na to:

Krok 1: Ako nájsť ponuky Data Analytickej práce

Poviete si: Not a big deal, proste si prejdem pracovné portály alebo sociálne siete ako LinkedIn a nájdem si nejaké ponuky, nie? Hoci teoreticky to znie správne, realita na západe je dosť iná. Poďme si teda rozobrať najčastejšie spôsoby hľadania práce a čím sa v zahraničí líšia.

Portály s pracovnými ponukami. Tak ako u nás je profesia.sk synonymom pre novú prácu, tak aj zahraničie má svoje pracovné portály. Keďže však západné pracovné trhy sú násobne väčšie ako tie česko-slovenské, pracovné portály sú oveľa viac fragmentované (podľa odvetví) a vládne medzi nimi aj väčšia konkurencia. Rýchlo pochopíte, že chodiť na ekvivalenty “profesia.sk” v zahraničí je pre vás neefiktívne. Ak budete hľadať prácu v oblasti, ktorej sa venuje www.mocnedata.sk blog, odporúčam skôr siahnuť po stránkach typu dice.com, technojobs.uk, reed.co.uk , xpatjobs.com , ZOEK.uk alebo Emprego;

Oveľa dôležitejšie ako kde, je však ako s pracovnými portálmi fungovať. Zo slovenského trhu sme zvyknutí prechádzať si portály “samoobslužne”. Proste raz za x dní, preklikáte, čo nové sa na Profesií alebo podobnom portáli objavilo. Tak na to môžete na západe rovno zabudnúť. Len v takom UK otvárajú pozícií, aké hľadáte,  70 – 90 denne a s vami nepriamo súvisiacich asi ďalších 200. V takej kope sena by ste tú pomyslenú ihlu vôbec nenašli. Vo veľkých krajinách si budete musieť nastaviť (priamo na danej stránke) robota, ktorý vám bude (aj niekoľkokrát) denne posielať prehľad nových ponúk, ktoré splnili vaše kritéria. Ako som písal už vyššie, aj keď budete pomerne detailný/á, stále to budú desiatky (!) denne z každého z portálov. Tým, že medzi portálmi vládne oveľa vyššia konkurencia, sa tie isté ponuky neobavujú na viacerých portáloch. Preto, ak chcete naozaj pokryť skutočný dopyt po vašich zručnostiach, musíte si nastaviť zasielacích robotov z väčšieho počtu portálov. Hoci exisujú aj nadnárodné portály, odporúčam sa spoliehať radšej na kombináciu lokálnych (viď ďalší odsek ako vysvetlenie), lebo to zvyšuje vaše šancu zareagovať na ponuku včas.

Druhým podstatným odlíšením je čas. Tým, že nielen dopyt, ale aj ponuka pracovnej sily je na západných trhoch veľká, hľadanie práce v západných krajinách funguje úplne v inom tempe. (pre ilustráciu, v jednej z ponúk medzi mojim zareagovaním a ukončením 5ho kola (!) pohovorov prebehlo menej ako 54 hodín) Spočiatku som sa pri nastavovaní automatických notifikačných robotov na portáloch čudoval možnosti “immediate notification”. Mal som pocit, že môj mail box musí kľaknúť pod takým bohapustým spamom 30-50 emailov z každého portálu denne. Ak sa však rozhodnete spoliehať na hľadanie práce cez pracovné portály, budete musieť na túto hru pristúpiť. Totiž supov čakajúcich na lukratívne analytické miesto od Amazonu, Facebooku, či Googlu je mnoho a tak firmy, keď nazbierajú dostatočný počet záujemcov, proste ponuku z portálu zmažú. Nebolo výnimkou, že naozaj zaujímavé miesto nabralo za 2 hodiny 200 až 300 záujemcov a v ten istý večer už žiadna taká ponuka na portáli nefigurovala.

Žial, nájdu sa aj portály, ktoré majú – slušne povedané – zvláštne biznis modely pre sprostredkovanie práce. Napríklad portál jobleads.de vám po zaregistrovaní pošle niekoľko ponúk, ale postupne vám so železnou pravidelnosťou začne posielať ponuky, ktoré sú len pre prémiových členov portálu. Teda, aby ste mali možnosť na ne zareagovať, tak si musíte platiť mesačné členské. Prišlo mi to ako dosť manipulatívne použitie Fremium modelu a rozhodol som sa mu odolať. Aj keď pár krát už som mal myš nad buttonom “BUY premium”. Ponúk z iných portálov však prichádzalo také kvantum, že tento druh “hľadania” práce môžete kľudne vynechať.

Hľadám cez LinkedIN. Väčšinu IT gramotných ľudí asi napadne hľadať prácu aj na sociálnych sieťach ako LinkedIN. Prečo hovorím v množnom čísle? Nuž ruku na srdce, poznáte nejakú inú s pracovnými pozíciami súvisiacu sociálnu sieť? (Facebook, prosím, nevyťahujte tam data analytics pozície nenájdete). Opäť, my tu v ČR a SR poznáme tak maximálne LinkedIN. Život ma však naučil, že “za našimi humnami” sa pomerne často používa XING, Opportunity alebo JobCase. Preto odporúčam si zriadiť profily na týchto sieťach (minimálne XING, ktorý sa často používa v nemecky hovoriach krajinách).

Druhý podstatným krokom na týchto sieťach je mať vyplnený profil. V ďalšom blogu si detailne popíšeme prečo, vedzte však, že je to dôležitejšie pre vás ako pre samotných HR ľudí, ktorí vás hľadajú. Väčšina profilov mojich kolegov a kamarátov na LinkedINe obsahujú len strohé názvy pozícií ( viď príklad). Prosím, využite úvodný popis vás, ako osoby, referencie od bývalých šéfov a kolegov, k jednotlivým pozíciam doplňte stručný popis, čo presne ste robili v danej pozícii. A hlavne si doplňte sekciu SKILLS, kam máte možnosť uviesť až 50 oblastí, v ktorých si myslíte, že máte pridanú hodnotu. Podľa týchto skills kritérii HRisti hľadajú a (pri absencii určitých skillov) vyraďujú ľudí z výberového procesu. Tak neubližujte sami sebe. Netvrdím, že môj LinkedIn profil je zrovna výkladnou skriňou, ale ak potrebujete live ukážku, ako vyššie uvedené doplnky profilu nenechať prázdne, tak sa pokojne inšpirujte TU.

Váš LinkedIN profil dokonca umožňuje nastaviť si skrytý príznak v profile, ktorý vidia iba personálne agentúry, že ste otvorený/á novým ponukám. Tento príznak neuvidia bežní HRisti ani radoví používatelia LinkedINu a zároveň zvyšuje šance, že sa váš profil presadí vo vyhľadávaní.

Ozvem sa head hunterom. Keď sa rozhodnete hľadať prácu, zrejme medzi prvými vecami, čo urobíte je, že dáte vedieť Lovcom hláv. Spojiť sa s head-huntermi, asi nikdy nie je na škodu, ale úprimne, málo kto z nás má kontakty na headhunterov v zahraničí. Tu môže významne pomôcť LinkedIn alebo XING. Môžete si byť totiž istí, že head-hunteri majú určite profil na týchto sociálnych sieťach a tak sa dá podľa kľúčových slov (head hunting, executive search, talent management, …) týchto ľud vyhľadať. Mne sa skôr osvedčili menšie “butikové” head-hunting agentúry, ktoré sa často špecializujú výhradne na data analytics a tak takmer ľubovoľná pozícia, ktorú hľadajú, je pre vás adresná a zaujímavá. Navyše head-hunteri zväčša s radosťou prijmú pozvánku na “spojenie” na LinkedINe, lebo je to pre nich rozširovanie ľudí, ktorých môžu priamo a detailnejšie vidieť. Teda nájdite ich a spojte sa s nimi.

Ak ste sa dočítali až sem, tak vám vŕta hlavou zrejme jedna z nasledovných možností:

Počkaj, Filip, ty meníš prácu?

Krok 2: Ako správne “Zareagovať na ponuku”

Krok 3. – Prvé kolá pohovorov

Krok 4. – Inteligenčné a odborné testy


Publikované dňa 5. 8. 2017.