Keby rozmrazili LENINa … (alebo spýtajte sa radšej šéfa)

Keby rozmrazili Lenina, asi by sa veľmi počudoval. Skôr než by si ospalo stihol pretrieť oči, možno by mu udrel do čela dron alebo by ho rozbolela hlava z Wifi smogu. Oveľa väčšmi by však bol vydesený z toho, kam to kapitalistická buržoázia za tých 100 rokov dopracovala. 5 najväčších firiem USA: Alphabet (pôvodne Google), Amazon, Apple (что особенного в яблоках?), Facebook a Microsoft pokrývajú až 13% trhovej kapitalizácie všetkých Amerických spoločností. Najviac by sa však určite udivil z toho, ako sa tieto spoločnosti dopracovali k svojmu postaveniu v ekonomike .

LENIN_2Samozrejme viem, že Lenin v skutočnosti nie je zamrazený, aj keď úprimne, na letnú dovolenku na „daču“ k moru ho zas kurátori Mauzolea zrovna neposielajú. Podstata tohto obrazu však spočíva v tom, že podnikanie od jeho čias  prešlo veľkým oblúkom a tak by sa možno cítil, ako keby vstal z ľadu. Nemám na mysli technologické zmeny, ktoré by asi Leninovych súčasníkov obrali o rozum. To podstatnejšou zmenou je fakt, že v bode keď sa rodil zápas o postavenie proletariátu, predstavovali hlavné zdroje podnikania FiLuPo, teda Financie, Ľudská pracovná sila a Pozemky.  Ak chcela firma uspieť v súboji a výrazne odkrojiť z hospodárstva krajiny, musela mať čo najviac týchto zdrojov. Žiadna z veľkých firiem danej doby nemohla bez nich existovať. ak ste nemali kde alebo začo postaviť fabriku alebo vám  vnej nemal kto robiť, boli ste na kolenách.

Zdesenie Lenia (a jeho rovesníkov) by teda zrejme pramenilo z toho, že všetky vyššie menované ikony americkej ekonomiky nepotrebovali pre svoj rast žiaden z FiLuPo zdrojov. (Rojkov, čo veria v dôležitosť ľudskej sily v tomto procese musím pribrzdiť konštatovaním, že ešte aj 5 rokov poLENIN_times_1 založení Microsoftu počet jeho zamestnancov bol 40. Teda taká väčšia dielňa so zopár tovarišmi, povedal by Vladimír Iljič). Rast US technologických gigiantov je totiž  presnou ilustráciou toho, ako sa zmenili hybné sily podnikania. Ako sme sa posunuli od FiLuPo firiem k BESIAL spoločnostiam.

BE-SI-AL, teda Behaviorálne dáta, Sieťovanie sa a  Algoritmické postupy sú novými hybnými silami úspechu. Ešte než sa pustíme do rozpravy, ako to súvisí s Vašim šéfom, skúsme si ich v krátkosti predstaviť:

Behaviorálne dáta predstavujú hodnotu, ktorá plynie z popísania vzorcov správania zákazníkov a zamestnancov. Aj keby po vás nechcel Daňový úrad pravidelne výkaz DPH, asi ťažko si možno predstavovať fungovanie e-shopu bez toho, že by ste mali zaznačené, ktorý zákazník si kedy kúpil ktoré tovary a z akého zdroja (reklamy) do nášho e-shopu vlastne zavítal. „BE“ teda predstavuje poznanie zvyklostí, preferencií a správania klientov, ktoré je zakódované v databázach firmy. Pre ďalšiu diskusiu zdôrazňujem, že pre rast firmy je dôležitý práve rozmer správania, nie administratívne údaje, ktorá sa tiež do databáz ukladajú. Teda to, že klient si nechal tovar doručiť kuriérom je doležitejšie ako to, ktorý kuriér za doručenie zodpovedal. Pre rast sú teda primárne dôležité informácie, ktoré popisujú klienta (alebo zamesntnanca). Myslím, že hodnotu Behaviorálneho kapitálu dokumentujú práve príbehy Google či Facebooku.

LENIN_sietSI alebo aj zoSIeťovanie vytvára unikátnu hodnotu v podobe úzkeho prepojenia so všetkými okolitými subjektmi. Prepojenia, ktoré však nie je formálnym natiahnutím spoločného káblu, či potrubia, ale ovplyvňuje obojsmerne vzájomné podnikanie. Amazon, postavil svoju existenciu na tom, že je výkladom pre mnoho iných predajcov (ktorých predaje zase významne závisia od toho, koľko predajú práve cez Amazon).  Microsoft sa stal platformou preto, lebo umožnil zakomponovanie Windows, .NET a MS Office kódu do vytvorenia úplne cudzích aplikácií (pomocou SDK knižníc) a uspokojil sa „len“ s tým, že to zvýši dôvod na kúpu ich pôvodného softwaru., o ktorý sa cudzie aplikácie opierali.  Sieťová architektúra teda umožňuje tvorbu celých ekosystémov (spomeniete si na Apple Store, kde predávajú svoje aplikácie firmy, čo nemajú s Apple „nič spoločné“).

Algoritmické know-how je zrejme najťažšie uchopiteľný kapitál novej doby.  Ide totiž o najabstraktnejšiu formu zdrojov. Táto kategória totiž zahŕňa nielen supermoderné postupy strojového učenia, ale aj všetky procesy, postupy spracovania, či obchodovania danej firmy. Tie sú neraz zvykovým právom, prípade len v hlavách úzkeho okruhu skalných. Často teda nie je zrejmé, akou konkurenčnou výhodou sú. Až kým neprejdete ku konkurencii a pochopíte, že  daná vec sa dá robiť naozaj aj horšie/lepšie. Zjavne najjasnejším príkladom AL kapitálu je Google, ktorého algoritmus na vyhľadávanie informácií je to, na čom celé podnikanie tejto značky (roky) stálo. Zabudnúť však netreba ani na Amazon a jeho algoritmus na odporúčanie doplnkových produktov pri nákupe. Pre akceleráciu rastu pri tom je, dôležité, aby čo najviac kľúčových procesov firmy sa riadilo (čo i len smernicou zdokumentovaným) postupom/algoritmom.

Ak sa vám úvod s Leninom zdal trochu uletený, teraz si už zrejme pomyslíte, že som sa na čisto pomiatol. Stratégiu rastu BESIAL môže realizovať ľubovoľná firma, či dokonca aj verejná inštitúcia. Preto by ste sa mali opýtať svojho šéfa, či už naozaj BESIAL robíte. Ak sa náhodou vrátite s dlhým nosom, či vyhrážkou výpovede, pripájam aj niekoľko rád, ako BESIAL koncept uchopiť aj priamo u vás:

To najzákladnejšou vecou, na ktorú by sa spoločnosť snažiaca sa o BESIAL rast, mala zamerať je uloženie všetkých poznatkov do digitálnych dát. Preto ak existuje nejaký proces, nejaká činnosť, ktorej priebeh a výsledok sa ešte nedokumentuje, je to prvým krokom k BESIALu. Vždy keď vidímLENIN_databaza vrátnikov či iné pozície zapisovať si niečo do zošita, je mi veľmi smutno. Z tej písanky sa to nikdy do žiadnej databázy nedostane, komu by sa to chcelo ostatne prepisovať. Preto všetky údaje tohto procesu zostanú na vždy nespracovateľné. Áno je možné dohľadať konkrétny stĺpec, či riadok, ale keď sa spýtate na súvislosti (napr. koľko rôznych ľudí bolo u nás za posledných 12 mesiacov), s odpoveďou sa rovno rozlúčte. V dobe keď tablet dostanete pomaly zadarmo k mobilnému paušálu, nie je iná ako digitálna evidencia už ani prípustná. Avšak schválne: o koľkých činnostiach vo vašej firme dodnes nie sú digitálne záznamy?!

LENIN_procesS digitalizáciou záznamov do databáz ide rukou v ruke aj algoritmizačné know-how. Ak proces produkuje digitálne stopy svojej práce, je možné veľmi veľa vecí o tomto procese zautomatizovať. Najčastejšími príležitosťami je dozeranie na kvalitu procesu (strojové počítanie, koľko krát sa udialo to, čo sa malo skutočne stať?), prevzatie opakovaných úkonov do automatizovanej podoby (prečo by potvrdenie mal vypisovať pracovník rukou, keď má vždy rovnakú podobu, ktorú možno vytlačiť alebo poslať priamo emailom),  odporúčanie ďalšej činnosti (čo by si mohol kúpiť tento klient nabudúce), alebo zrýchlenie opakovaného procesu (vyhľadať najvýhodnejšiu letenku do Sydney s max 2 prestupmi). Snahou spoločnosti by malo byť čo najviac opakujúcich sa (alebo dlhotrvajúcich) úkonov presunúť na algoritmy. Keďže pred tým, než práca je zautomatizovaná, spravidla túto činnosť robí nejaký človek manuálne, proces automatizácie často naráža na strach ľudí zodpovedných za proces. Čo bude so mnou, keď už ten úkon nebudem robiť ja, ale nejaký počítač? Odpoveďou je často, že bude človek robiť niečo iné, na čo doposiaľ nebol čas. Mnohí však nechcú „riskovať“ a tak si skrečkujú proces pre seba. Výsledkom je, že niekde v konkurencii dosiahne stupeň automatizácie tak vysoký stupeň, že znôžka manuálnych procesov už im nedokáže konkurovať.  To je zväčša moment, keď veci už idú z kopca rýchlejšie, ako by si ktorákoľvek zo zúčastnených zo strán priala. Zväčša to končí celkovým zrušením miesta tejto „žaby na prameni“ alebo bankrotom celej spoločnosti, lebo starý proces už na konkurenciu nestačil. Aj tu platí, radšej prevencia ako trhať už pokazený zub.

Najťažším aspektom rastu je podnecovanie zosieťovania. Ležia pred ním totiž veľké bariéry (nebudeme predsa niekoho z vonku zasväcovať do toho, ako to robíme)  a často aj nedôvera k win-win povahe zosieťovania.  Veľa firiem ma pocit, že pustiť si partnera príliš na kožu , vedie k vysokému riziku  (zrady). Začať však môžete aj tým, že najprv postupne odstránite všetky medzičlánky medzi vami a dodávateľmi, či klientmi. Preberte si komunikáciu s nimi na priamo. Ak „sa to nedá“ lebo by to príliš veľa úkonov, skpste si rovno spomenúť na digitalizáciu a algoritmizáciu úloh z predchádzajúcich úsekov. Preto, že nový proces nie je možné riadiť cez „písanku“, je potrebné si pribrať na pomoc aj BE a SI časti pokroku. Najvyšším štádiom zosieťovania je, keď sa sami stávate platformou. Aj do tejto polohy sa dá aktívne nanominovať, nemusíte čakať v kúte  na štastenu. Pomocou automatizácie alebo algoritmu, vytvorte plne digitálnu verziu svojej časti v skladačke odvetvia. To vám umožní ponúknuť spolupracujúcemu článku spracovania pred vami alebo po vás, užitočné dáta v samoobslužnom formáte. Vami vytvorená digitalizácia sa môže preliať aj do Vašich dodávateľov alebo koncových zákazníkov, čím sa efekt vzájomnej spolupráce o to viac posilňuje. Je to obdobná situácia ako, keď banka zruší zadávanie platobných príkazov na papier a naradí ho zadávaním cez e-banking. Odľahčí tým nielen svojich ľudí  na pobočkách, ale zároveň vám umožní zadať príkaz na vašej strane kedykoľvek, aj mimo otváracích hodín pobočiek.

Rozmýšľanie v dobe BESIAL je zradné, Na rozdiel od FiLuPo zdrojov, ktoré mohol „vlastniť“ iba jeden subjekt a keď niekto zabral pôdu, či zamestnal človeka, ostatným sa stratili z radaru, v BESIAL sa javí , že dáta či siete môžu mať predsa každý a nemusia o ne viesť krvavú vojnu, či vlečúce sa súdne spory. Ide však o rovnakú ilúziu ako tomu bolo v Leninovej dobe. Nezbierať dáta o vašich klientoch alebo nebudovať algoritmické know-how je totiž ekvivalent tomu otvoriť fabriku v 1914 a neprijať do nej robotníkov. Každý musel z niečoho žiť, a keď ste šikovného majstra nezamestnali vy, uchytila si ho nejaká iná továreň, lebo nezostal sedieť na chodníku (opomeňme chvíľky ako 1929) . Rovnako, ak dnes nezbierate údaje o potrebách svojich klientov, verte, že čochvíľa tak urobí niekto iný. Rovnako, ak by google nebol uspel s najlepším vyhľadávačom v rade čakali Infoseek , Altavista či Yahoo. Najlepšie sa o tom presvedčil Microsoft so svojim Bingom, ktorý mal všetky prostriedky poraziť Google, ale proste nevenoval tomuto kútu podnikania potrebnú pozornosť. Naopak, český seznam.cz využil, že Google sa sústredil na západne trhy, a obrnil svoju pozíciu a dodnes úctyhodne bojuje s americkým gigantom.

Preto ak bude vaša firma, či organizácia, ignorovať BE-SI-AL, tak dopadnete ako fabrika bez pracovnej sily, či traktorista bez pozemku na oranie. Vraciam sa preto k podtitulu článku. Spýtali ste sa šéfa, či aj vy robíte niečo pre BESIAL? Dajte si tú námahu, súdružky a súdruhovia. Práci česť!

Článok je čiastočne inšpirovaný polemikou v magazíne <Strategy&Business, Issue 92, Autumn 2018. >

Pozri aj:

superinteligencia     Kniha, ktorá bude Bibilou 21. storočia.