KNIHA pre ľudí, čo rozmýšlajú o (svojej) BUDÚCNOSTI

Pár týždňov späť som narazil na knihu AI SUPERPOWERS od čínskeho autora KAI-FU LEE. Myslím si, že je to (necelých) 250 strán, ktoré by si mal prečítať každý, kto pracuje v oblasti dátovej analytiky (alebo nad tým aspoň rozmýšľa). Je to jedna z tých kníh, ktoré je najlepšie, keď si prečítaš sám. Preto sa pokúsim moju recenziu udržať v rozumnom balanse medzi navnadením a pocitom, že už aj tak viete, o čom vlastne kniha pojednáva.

Dielo AI SUPERPOWERS ponúka mnoho bodov na zamyslenie, sám som napočítal minimálne 20 (a to už je čo povedať) myšlienok, pri ktorých som sa prichytil, že takto som sa na to ešte nepozeral. Ešte než vám však niektoré z nich načrtnem, patrilo by sa povedať, kto je samotným autorom. Kai-Fu Lee je pôvodom Taiwančan, ktorý pracoval 35 rokov v oblasti umelej inteligencie. Rozbiehal hlasovú analytiku pre Apple, zakladal výskumné centrum Microsoftu v Ázii a v roli CEO Google of China čelil dileme ako etablovať Google v krajine, ktorá jeho existencii nepraje. Riadi  aj venture kapitál fondy na rozvoj AI riešení. Je vzácnou kombináciou skúsenosti s najmodernejšími AI prístupmi zo Silicon Valley a typického ázijského „pohľadu nad vecou“, ktorý neprijíma skratky a nemá potrebu vytvárať kult Americkej výnimočnosti. Pochváli, kde vidí skutočné majstrovstvo a tvrdo pomenuje pozlátka a nepodložené stereotypy.

Dôvod, prečo si myslím, že by ste si túto knihu mali prečítať každý sám(a), je,  že medzi oficiálnymi riadkami textu pravdepodobne nájdete svoje inšpirácie (ako to bolo aj u mňa). Kniha je totiž košatým stromom, pri ktorom si každý môže vybrať „koľko si posedí“ na jednotlivých konároch. Vo svojej podstate je kniha koktailom troch prúdov, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a z ktorých niektoré by ste podľa názvu knihy od tohto diela neočakávali:

Prvá línia, ktorá je najviac v súlade s názvom knihy, popisuje vývoj na poli umelej inteligencie. Kontrastuje ako rozličné boli cesty k piedestálu sofistikovanej analytiky pre USA a Čínu. Taiwan a Hong Kong síce majú väzbu s Čínou, ale ich vzťah nie je zrovna optimálny. (Mám kolegu z Hong Kongu, ktorý mi o tom podrobne rozpráva.) Postoj Kai-Fu Leeho teda nie je ružovou ódou na čínsky model. Práve naopak, ponúka veľmi vyváženým pohľadom na to, v čom je Čína v oblasti AI perspektívou a kde naopak menej. Zažil si obe prostredia a preto jeho porovnanie je cennou protiváhou propagandy za alebo proti Číne.

Druhou líniou je autorova osobná spoveď o tom, ako vďaka rakovine, ktorú sa mu podarilo prekonať, zmenil pohľad na smer, kam by sa umelá inteligencia mala uberať. Príbeh ťažko chorého, ktorý na sklonku života precitne v iné zmýšľanie, pokladáme v našej kultúre už takmer za klišé. Ale ak budete menej cynickí, privriete oči a skúsite sa pri čítaní tejto časti venovať skôr záverom, ku ktorým sa dostal (než procesu ako k nim dospel), je to inšpiratívne čítanie.

Tretia línia, ktorá kniha ponúka, bola pre mňa trochu prekvapením. Rozhodne však príjemným prekvapením. Autor sa pokúsil extrapolovať trendy AI a popísať, čo všetko nás čaká. Zameraním je táto časť podobná (pre mňa famóznej) knihe SuperIntelligence. Keďže však AI SUPERPOWERS vyšla neskôr, tak sa už pozerá na niektoré aspekty budúcnosti AI bohatšia o prvé experimenty (napr. s UBI) a teda konkrétnejšie.

Aby sme však nezostali len na povrchu, skúsim vám ponúknuť niekoľko konkrétnych inšpiratívnych myšlienok, ktoré táto kniha priniesla mne. Verím, že budú tým správnym „teaser“-om, aby ste si danú knihu prečítali:

Kopírovacia Čína. Kniha jasne popisuje, že Čína sa dostala na vrchol svojej produktivity tým, že kopírovala výrobky zahraničia. V priemyselnej výrobe a dizajne hmotných vecí teda určite nie je svetovou veľmocou, ale skôr „trápnym kopírovačom“. Vývoj v online službách, AI  a dátovej analytike však bol úplne iným príbehom. Preto aktuálne pokrokové riešenia stoja trochu v tieni „kopírovacej nálepky“ z minulosti. Pre svet je teda pošetilé až nebezpečné, aby sa tejto v ilúzii kopírovacej Číny učičíkal.

Od cashu priamo k App-pay. V niektorých častiach Afriky dlho zaostávali v budovaní siete pevných liniek, takže mnohé oblasti boli komunikačne odrezané od sveta. Potom náhle,  s príchodom mobilných sietí, však mohli preskočiť štádium pevných liniek a získať dostupnosť (internetu) priamo z mobilnej siete. Podobná epizóda sa odohrala v Číne v oblasti platieb. V Číne sa totiž nikdy poriadne nerozšírili kreditné karty ako spôsob platby a pri nástupe e-commerce sa trh priamo prehupol do in-app platieb ako We-chat alebo Alibaba.

4 prepdoklady AI rozvoja. Ako každé snaženie, aj rozvoj umelej inteligencie má svoje faktory, ktoré ho dokážu akcelerovať či brzdiť. V prípade AI sú to nasledovné 4 dimenzie: a) výpočtová sila v podobe HW, b) dostatok ľudského talentu, c) objem a kvalita dát, ktoré máte na trénovanie AI, d) podnikateľské podhubie pre implementáciu vyvinutých riešení. Miera, ako má tieto 4 faktory naplnené jednotlivá krajina, zároveň predurčujú akú rolu by mala daná krajina zaujať v zavádzaní AI. Tieto poznatky som použil aj pri príprave AI stratégie pre Slovensko, ktorej tvorby som sa mal tu česť práve zúčastniť.

Stav baterky vášho telefónu. Pri predikovaní javov by ste mali používať všetky dostupné vstupy a dať si pozor na to, či náhodou nelimitujete možnosti AI svojimi vlastnými predsudkami. Kniha uvádza niekoľko štavnatých príkladov na túto tému, z ktorých najviac sa mi páčilo, ako zvyčajný stav vašej batérie na mobile, súvisí s vašou disciplínou splácať finančné záväzky. Pravidelní čitatelia vedia, že som silným propagátorom Feature engineeringudátových rébusov, takže túto časť som si naozaj užíval.

Asi takto, pán sudca. V nejednej oblasti bude AI slúžiť ako radca človeku. Často sa diskutuje medicína, ale taká spravodlivosť je zatiaľ Tabu. Umelá inteligencia pri tom môže byť nápomocná aj v tejto citlivej oblasti a to bez toho, že by o nás priamo rozhodovali stroje. Existujú už systémy, ktoré prehľadávajú historické súdne záznamy, aby odhalili nepravdivé výpovede svedkov v kontraste s informáciami z predchádzajúcich procesov. Rovnako môže AI poskytnúť vstupy pre kalibráciu prísnosti trestov za tie isté skutky (prehľadné scatter-ploty medzi jednotlivými priťažujúcimi/poľahčujúcimi okolnosťami a dĺžkou vymeraného trestu, aby bolo vidno či je navrhovaný trest príliš prísny alebo naopak zmierlivý).

Autonómne car(t)s. Diskusia o samohybných vozidlách je primárne v rovine autonómnych áut (cars). Pri tom existujú oveľa jednoduchšie implementácie, ktoré nie sú tak nebezpečné a majú okamžite oveľa masovejšie použitie. Ide napríklad o autonómne nákupné vozíky (carts). Mohli by byť naprogramované tak, aby vás nasledovali (a zastali vždy keď sa vy pri niečom pristavíte), alebo aby dokonca na základe nákupného zoznamu sami vytýčili najrýchlejšiu cestu supermarketom, podľa toho, kde sa nachádzajú položky vášho zoznamu.

Vydržte, posielam Vám dron. Druhou implementáciou samohybných vozidiel, ktorá je jednoduchšia ako autá, sú letiace veci. Nie, toto nie je hype, ohľadne dronov. Vo vzduchu je viac priestoru a menšia pravdepodobnosť zrážky ako na cestách. Ani si asi to neuvedomujeme, ale lietadlá mali skôr autopilotov ako majú v praxi autá. Rovnako máme už bezpilotné útočné lietadlá, ale zatiaľ nie bezpilotné tanky či vojnové lode. Preto jedným z blízkych spôsobov využitia AI budú bezpilotné záchranné zložky, ktoré budú môcť ísť hasiť či zachraňovať do exponovaných terénov, bez toho, že by ohrozovali životy samotnej posádky vrtuľníka či lietadla.

o2o, kľúč k úspechu platformy. OnlineToOffline (o2o) je koncept, kde začnete službu v online prostredí, na jej konci je hmotné plnenie vo fyzickom svete. Príkladom takýchto služieb je E-commerce, Uber či Booking.com. Trhoviská, ktoré ponúkajú o2o produkty sú pre ľudí uchopiteľnejšie ako čisté virtuálne služby (samovzdelávacie kurzy, online obchod so softwarom). Ľudia totiž cítia fyzický rozmer takejto služby. Preto sme za takúto službu (napr. doručenie pizze) ochotní aj niečo zaplatiť, kdežto služby ako online daňové poradenstvo zatiaľ len pomaly zbierajú svojich nadšencov.

Čo je tento raz inak? Minulé priemyselné revolúcie sa často používajú ako príklad toho, že ľudstvo sa vysporiadalo s prudkými zmenami na trhu práce. Optimisti tak hovoria, že ani AI nebude pohromou pre pracovné miesta (mimochodom tu pár slov, prečo ani samotný Kai-Fu Lee nie je optimistom na túto tému). Táto kniha prináša však jeden zaujímavý pohľad na túto problematiku, v podobe Deskillingu. Pozornejším čítaním histórie totiž zistíme, že pracovné miesta, ktoré nahradili po priemyselnej revolúcií pôvodných pracovníkov mali povrchnejšiu znalosť o danej veci (tkáč vs. operátor tkáčskeho stroja, matematik vs. človek s kalkulačkou, …). tento jav sa volá Deskilling. Otázkou teda zostáva, či sme pripravení si pripustiť takýto proces v prípade zdravotníkov či učiteľov. Jednou vetou: V AI priemyselnej revolúcii prichádzajú na rad povolania, kde kredibilitu povolania si spájame piramo s ľudským faktorom.

Väčší dozor, nie menší. Kvôli kumulovaniu dát (a iným faktorom) majú AI služby väčšiu tendenciu ku vzniku monopolov, ako je tomu v ostatných odvetviach. (viď napríklad Google search) Je preto dôležité, aby nad AI odvetviami bol skôr silnejší než slabší (protimonopolný) dohľad ako nad tradičnými odvetviami. Tu však štáty zaostávajú nielen legislatívne ale aj kompetenčne. Nie je jasné, ako regulovať služby ako Facebook, a verejná moc ani nemá dostatok vzdelaných ľudí na ich prípadné účinné dohliadanie. Je to takmer ako keby na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebol nik s medicínskym vzdelaním.

Ak vás niektorá z tém zaujala, neváhajte a prečítajte si celú knihu. Naozaj stojí za to. Ak ešte stále váhate, či je to dobrá investícia, pozrite si video Kai-Fu Leeho, kde o niektorých častiach tejto knihy priamo hovorí.

– – –

Na záver mi dovoľte jeden záver, ktorý je v knihe len nepriamo spomínaný, ale vysvetľuje aktuálne dianie aj u nás na Slovensku. Ide o fenomén voličov, ktorí podporujú nesystémové strany. Ak budete čítať knihu medzi riadkami, pochopíte, že títo ľudia sú skupina populácie, ktorá začala zaostávať za hlavným prúdom. Ich životná úroveň nerastie napriek tomu, že ekonomike ako takej sa darí. Vidiac, že väčšina okolo nich sa má lepšie, skúšali dorovnať svoj životný štandard (k tomu, čo vidia okolo seba) pomocou úverov. Preto rapídny nárast dlhu v najmenej finančne gramotných skupinách a preto diskusia o exekučnej amnestii. Sú to často skupiny ľudí, ktorí nemajú vhodné vzdelanie na aktuálne zaujímavé pracovné pozíciea, by sa vymanili zo svojej situácie a sú ako morča v bežiacom kolotoči. Skúšajú bežať rýchlejšie, ale nehýbu sa z miesta. Väčšinou nemajú dosť peňazí na to, aby si odložili niečo na dôchodok a teda ich budúcnosť je ešte temnejšia ako ich (už aj tak mizerná) prítomnosť. Nájde niekto chuť urobiť štúdiu mieru korelácie medzi rozdielmi v spoločnosti (napr. Gini koeficient) a podpory nesystémových strán v danej krajine?