Keďže prelom aktuálneho roku mi zabralo sťahovanie celej našej rodiny do Berlína, nestihol som, žiaľ, nadviazať na niekoľkoročnú tradíciu názorov expertov na to, čo dôležité v dátovej oblasti nás čaká v roku 2018. Keďže získať inšpiráciu do nového roku pokladám za veľmi dôležité, rád by som tento “výpadok” napravil. Našťastie sa mi dostala do rúk zbierka predpovedí, ktoré pre magazín Wired zostavilo 55 inovátorov a výskumníkov z oblasti využitia dát a umelej inteligencie a technológií. Každý z nich odpovedá na otázku: “Čo prelomové prinesie rok 2018 v oblasti dát a techniky?”
Ich odpovede sú v skutku fascinujúce. Mrazivé na nich je, že napriek tomu, ako prelomovú zmenu prinesú, nie sú z dielne sci-fi. Práve naopak, tieto nápady dnes už majú svoje (funkčné) prototypy a práve kombinácia uleteného s čoskoro dostupným vytvára to zimomriavkové WOW! Sprostredkovať ich všetky by bolo úmorné (publikácia má 137 strán), rozhodol som sa však priblížiť vám z nich aspoň 15 naj, ktoré sa dotknú zrejme každého z nás.
1] Rozprávanie nahradí písanie
Keď prišiel iPhone zahodili sme klasické klávesy a prešli na písanie dotykom. Osobne si to pamätám, s akou nedôverou som pustil z ruky Nokiu a pokúsil sa niečo napísať na drobnej, displejovej klávesnici. Keď sa dnešnej generácie spýtate, 
na ktorom čísle sa nachádza písmeno R, neporozumejú ani otázke. (schválne spomeniete si, že bolo 3krát potrebné stlačiť číslo 7?) V týchto mesiacoch nás čaká podobný zlom v ovládaní technológii. S príchodom Siri, Alexy a podobných nástrojov, prestaneme svoje inštrukcie písať, začneme ich diktovať. To rozdáva nanovo karty v mnohých odvetviach (viď trend 13), zatrasie to aj takými velikánmi softwaru ako sú MS Word či Twitter. Súboj na trhu audio asistentov bude mať ďaleko rozsiahlejšie dôsledky a preto to bude súboj agresívny. Firmy budú dumpovať ceny zariadení, aby získali čo najviac používateľov pre svojho “audio asistenta”.
2] Oslobodíme umelú inteligenciu od našich predsudkov
S príchodom verifikácie cez tvár alebo analyzovaním ľudí podľa ich vonkajších prejavov, sa umelá inteligencia dostane pred jednu zásadnú bariéru: na strojové učenie je potrebný značný počet už zrealizovaných opakovaní daného rozhodovania, spolu s výsledkom rozhodovania (hovorí sa im aj anotované príklady), Tie však ľudia často vedia poskytnúť strojom len na základe vlastných rozhodnutí z minulosti. V našich rozhodnutiach sú však zakomponované aj naše (kultúrne) stereotypy. Ak by ste zobrali fotografie a životopisy všetkých amerických prezidentov doposiaľ a chceli od počítača, aby sa naučil, ako vyzerá človek vhodný na prezidentský úrad, rozhodujúci sa robot by bol kruto rasistický a macho. USA totiž malo zatiaľ za prezidenta, s výnimkou Obamu, samých belochov a zatiaľ žiadnu ženu. V dátovej analytike tak vzniká samostatná oblasť, ktorá sa zaoberá tým, aby podklady pre učenie AI algoritmov boli vyvážené a obsahovali dostatok príkladov ľudského správania naprieč kultúrami a národnosťami. [tejto téme je venovaný samostatný blog ]
3] Augmented reality si vybojuje miesto v biznise
Rozšírená realita (augmented reality alebo len AR) bola dlho vnímaná ako úlet pre zábavu. Technológia, ktorá „dokresľuje“ na váš displej veci, ktoré v skutočnosti nie sú pred vami. Keď sa pozriete cez hľadáčik mobilu alebo špeciálne 
okuliare, optické technológie rozpoznajú skutočný objekt pred vami a v databáze vyhľadajú doplnkové informácie alebo obrazce, ktoré vám „pripnú“ k tomu objektu. Ak teda namierite váš smartfón na obraz v galérií, systém ho rozpozná a poskytne vám audio alebo video doplňujúce informácie k tomuto obrazu. Dlho sa táto technológia trápila, lebo nevedela nájsť svoje skutočné komerčné uplatnenie. V posledných mesiacoch však prerazila idea, že AR môže byť akýmsi virtuálnym manuálom. Namieriš svoj mobil na tlačidlo na kávovare a on ti zobrazí interaktívne video, ako kávovar obsluhovať. Ak sme doposiaľ museli hľadať inštruktážne videá na YouTube, teraz už bude stačiť len pozrieť sa na objekt cez mobil. AR rozhodne čaká prudký nástup.
4] Fake news naberú ešte nebezpečnejšiu podobu
Fenomén falošných správ, šírených úmyselne cez sociálne siete s úmyslom manipulovať mienku ľudí, už sa rozvinul a jeho dopady bolo vidno na niekoľkých posledných voľbách (vrátane tých českých). To všetko však bolo len selankou oproti tomu, čo nás v tejto oblasti ešte čaká. Algoritmy umelej inteligencie dokážu z videa človeka odpozorovať spôsob, rýchlosť a intonáciu reči tak, že dokážu vytvoriť falošnú nahrávku hlasu alebo dokonca videonahrávku prejavu daného človeka. Kohokoľvek, vrátane ľudí ako Trump alebo Kim Čong-Un. Viete si predstaviť, aký závažný problém by nastal, keby sa nejakej cudzej tajnej službe podarilo vytvoriť falošnú nahrávku Trumpa, ako ohlasuje vojenský zásah voči nejakej krajine? Politici a iné celebrity sú dokonca pre takýto útok oveľa pravdepodobnejšie ciele, pretože po internete koluje veľké množstvo ich prejavov a teda je ľahšie natrénovať kvalitný model práve na verejne známu osobu. Trumpová výstrednosť by navyše mnohé podvrhy učinila menej podozrivými, takže ide o naozaj veľmi nebezpečnú možnosť. [detailne túto tému rozoberá samostatný blog ]
5] Vyčlení sa nový prúd analytiky: Less data
Jedným z častých argumentov proti BigData odvetviu je, že ľudia síce dokážu zozbierať obrovské data sety, ale nie sú v stave vyhodnotiť tak veľké množstvo dát. V konečnom dôsledku, sme paralyzovaní množstvom údajov a tápame vo vyhodnotení 
ich vzájomných súvislostí. Známy dátový expert Dan Ariely zrealizoval zaujímavý experiment: Rozdelil skupinu ľudí, ktorí chcú schudnúť, náhodne do dvoch podskupín. Obidve skupiny sa museli každé ráno počas chudnutia vážiť. Jedni však dostali štandardnú váhu, ktorá ukazovala hmotnosť a podiel tuku, zakiaľ druhá skupina dostala váhu, ktorá zobrazovala na displeji len jedno zo 4 slovných hodnotení „veľký pokrok, slabší pokrok, slabšie zhoršenie, veľké zhoršenie“. Experiment preukázal, že skupina s menším počtom informácií schudla výrazne viac za dané obdobie. V dátovej analytike na pozadí týchto (a ďalších podobných) štúdií vniká nový prúd analytiky, nazvaný „Less Data“. Za cieľ si kladie zlepšiť využitie AI informácií človekom. Jeho podstatou však nie je, že stroj zatají časť informácií človeku alebo dokonca odignoruje časť vstupov, aby bolo menej údajov. Čaro Less data spočíva v tom, že stroj naďalej posúdi všetky možné kombinácie vstupov, ale po nájdení optimálnej kombinácie ešte navyše zrealizuje ďalšiu vrstvy analýzy, ktorá zostruční konečný výstup, aby bol čo najzrozumiteľnejší pre človeka.
6] Plneautonómne autá vyrazia do reálnej premávky
Vždy keď idem taxíkom, pýtam sa šoférov, koľko rokov si myslia, že sa budú môcť živiť ešte taxíkom. Väčšina z nich háda tak 10-15 rokov. Ja dávam boľševikovi tak 3-4 roky. Jimmy Wales, spoluzakladateľ Wikipédie, si myslí, že som pesimista. Vo svojom príspevku vysvetľuje, že hoci doposiaľ umelá inteligencia zvládla len 2 z 5 krokov k samostatnému šoférovaniu, tohto roku poskočí o ďalšie 2 stupienky a najneskôr na prelome roku 2019 preto uvidíme prvé komerčné autá šoférované úplne bez človeka. [tejto téme sme venovali 2 samostatné blogy: DIEL I. a DIEL II. ]
7] Telemedicína prinesie zásadný posun v zdravotníctve
Ak sa dnes vyberiete k lekárovi, najväčšiu časť v tomto úkone vám zoberie presun ku a od lekára, plus čakanie v čakárni. Samotná návšteva v ordinácii neraz predstavuje sotva 20% celkového času, vyhradeného na návštevu lekára. Do popredia teda 
vstupuje medicína na diaľku. Koncept, s ktorým sa už pohrávajú aj Slovenské zdravotné poisťovne, bol testovaný na podmienkach, kde nie je iná možnosť: Vesmírná stanica a Antarktická výskumná základňa. Kozmonauti si z orbitu neodskočia k lekárovi a ich zdravotný stav je nutné detailne vyhodnotiť. Výkyv zdravotného stavu jedného totiž ohrozuje zdravie aj ostatných účastníkov misie. Podobne je to aj s výskumnými stanicami na južnom póle, kde teploty dosahujú aj -80 stupňov Celzia a v nepriaznivom počasí tam pre pacienta nepriletí ani žiadna helikoptéra. Pre extrémne prostredia vyvinuté postupy diagnostiky na diaľku sa stávajú súčasťou bežných aplikácií. A tak na rozdiel od kozmonautov, my k lekárovi síce môžeme, ale už nebudeme musieť.
8] Rozlet analýzy génov sa pribrzdí
Niekoľko rokov po sebe sa stupňuje progres v oblasti dekódovania a analýzy ľudského genómu. Hoci technologicky už je ľudstvo pripravené na sekvencovanie DNA, proces bude ešte niekoľko rokov čakať na masové rozšírenie. Pomyselnou brzdou dostupnosti tohto nástroja je, pomerne nečakane, diskový priestor. Na uloženie výsledku detailnej bunkovej analýzy nádoru je totiž potrebný až 1 TB diskového priestoru. Teda len na uloženie takýchto záznamov všetkých obyvateľov Slovenska by bolo potrebné dátové centrum, akým nedisponuje ani Facebook. A to sa bavíme len o jednorazovej snímke, pri pravidelnom sledovaní vývoja zdravia človeka sa tento objem ešte samozrejme násobí. Tí IT zručnejší z nás si povedia, nuž nevadí, veď podľa Moorovho zákonu sa IT kapacita pravidelne znásobuje, tak proste chvíľu počkáme (mimochodom trvalo by to ďalších 8-10 rokov, kým by sme sa dopracovali k tejto úrovni). Istú nádej by mohli predstavovať prevratné technológie ukladania informácií do atómov, čo by bolo mimochodom zaujímavé, lebo by sme vlastne kopírovali informácie z jedných atómov a ukladali ich do iných atómov. Riešením pre odkliatie masovej implementácie DNA analýzy však bude zrejme skôr nejaká prevratná forma kompresie. Pretože pre praktické využitie, musia byť DNA „snímky“ stiahnuteľné viacerými lekármi na diaľku. A prenášať po sieti niekoľko TB bude vzhľadom na kapacity liniek stále výzvou.
< … pokračovanie 2018 Trendy číslo 9 až 15 … >
Publikované dňa 28. 1. 2018.
Späť na domovskú stránku
