Spýtajte sa ma

Žijeme v dobe, keď nás dopredu posúva najmä vzájomná diskusia a interakcia. Chcem preto, aby každý čitateľ mal šancu jednoducho položiť otázku a dostať na ňu odpoveď. Na každú otázku odpoviem v najbližšom možnom termíne vzhľadom na ostatné profesné a rodinné povinnosti, ktoré mám.

Otázky sú uložené chronologicky, s tými najčerstvejšími na vrchu. Za úroveň otázok zodpovedajú samotní čitatelia 🙂


Už zodpovedané otázky

  • Od: lzisko@gmail.com 27 októbra 2020
    Dobry den, nebrali ste tam do uvahy fakt, ze antigenove testy maju velmi rozdielnu senzitivitu pri roznej virusovnej nalozi. Tych 77% je podla mna len nejaky cisty priemer. A ze je korelacia medzi virusovou nalozou a infekcnostou. Teda cim je clovek infekcnejsi, tym je vacsia sanca, ze ho antigenovy test zachyti a pri vysoko infekcnych je ta senzitivita dost nad 90%.

    Dobrý deň. ďakujem veľmi pekne za názor. Vami spomínaných 77% je výsledok použitia daného testu priamo v Nemecku na mixe populácie.  Teda use-case, čo najviac simulujúci použitie testu na Slovensku. Argument, že pri vysoko infekčných je senzitiva 90% a viac poprvé nie je podložená žiadnym doposiaľ použitím konkrétneho testu, používaného na plošné testovanie v SR. Ak by to však aj bola pravda, je to presne pre masové testovanie irelevantné, Lebo pri masovom testovaní sa testuje výrazne viac ľudí s nízkou náložou vírusu ako s ľudí s vysokou (v opačnom prípade už by sme tu mali severné Taliansko z prvej vlny alebo Madrid). Vysoká senzitivita len pre ľudí s vysokou vírusovou náložou je presne Achillova päta plošného testovania.
  • Od: tetrov.jan@gmail.com 27 októbra 2020
    Dobrý deň. Prečítal som si Váš článok: Na aký COVID TEST by ste sa rozhodli ísť dobrovoľne? Triezvi pohľad na vec. Študoval som ekonomiku na EUBA a na TUKE (modelovanie komplexných systémov ). Pri viacerých príležitostiach som upozorňoval kolegov presne aj na koncept “Confusion matrix” a ostal som veľmi frustrovaný, keď neboli schopní/ochotní pochopiť význam a dôsledky tohto konceptu (spolu s ex post vs ex ante testovaním) – uznávam, že jeden z dôvodov bol aj ich alibizmus – nebolo žiadúce spochybňovať prediktívnu schopnosť modelov. Ľudia si účelovo zjednodušujú pohľad na svet a vyberajú si práve jedno číslo (metriku), ktoré im vyhovuje. Je vzácne stretnúť ľudí, ktorí vnímajú svet komplexnejšie. Držím Vám palce vo Vašej popularizačnej činnosti aj v profesnom živote.

    Ďakujem veľmi pekne za feedback na koncept mocnedata.sk aj pre mňa ako autora článku. ||| Áno, súhlasím. Mnohí sa snažia hľadať zlaté pravidlá a čo najmenší počet ukazovateľov. Často sa hon za zjednodušením preženie a odstrihne sa aj kvalitatívne dôležitý kúsok, pod rúškom prvoplánovej "nezaujímavosti" alebo "komplikovanosti". Výsledkom potom bývajú chybné rozhodnutia. Ale asi je to, žiaľ, ľudská prirodzenosť. Inštinkty a mentálne skratky v nás, ľudí, vždy vyhrávali. Chce to vyššie vedomie alebo silný morálny profil nepodliehať tejto prirodzenosti.
  • Od: anonymný 25 augusta 2020
    dobry den, pacia sa mi vase analyzy, maju hlavu a patu a v podstate pisete to co si myslim. aky je vas nazor na tento model vyvoja ceny bitcoinu? https://cointelegraph.com/news/bitcoin-set-for-288k-bull-run-in-2020-popular-btc-price-model-sayszatial to autorovi sedelo a cela isla podla jeho predpovedi, lenze minule predpovede este nedavaju zaruku ze ta cena sa bude naozaj vyvyjat podla danej schemy. aky je vas nazor na to?

    Dobrý deň prajem a ďakujem za pozitívnu spätnú väzbu k Mocnedata.sk ||| Popravde, téme kryptomien a ich vývoju sa príliš nevenujem. Osobne si myslím, že je za tým viac emocií ako skutočne analyzovateľných dát o ich vývoji. ||| Ale ako svet stojí svetom, na každe trhové aktívum existovali dobré, dlhodobo obstojné, krátkodobo triafajúce sa a úplne mizerné modely. Problémom je, že všetky menované kategórie môžu začať tým, že im sedí história. Špeciálne, ak je robené učenie predikčného modelu iba back-fitom alebo na validačné vzorky bolo ponechané pomerne malé percento dát, historický "dobre trafené" hodnoty su takmer garanciou slabého vývoja v minulosti. Preto tomuto druhu modelov sa treba detailne pozrieť "na zúbky" než ste ochotný vložiť do toho niečo viac ako svoj čas. ||| V každom prípade držím palce so správnymi (investičnými) rozhodnutiami. S pozdravom, Filip Vítek.
  • Od: iklima@email.cz 13 júla 2020
    Dobry den, zaujal me vas clanek “AI namierila kušou na Programátorov”. Uz o techto vecech nejakou dobu premyslim. Co si myslite vy? Momentale vyvijim SW, ktery parsuje SQL dotazy a na zaklade vygenerovanych metadat generuje dalsi “artefakty”, jako napr. mapovani. Je jasne, ze i parsing SQL a jeho “preklad” do BI reportingu, bude AI zasazen. Konkretne si umim predstavit ruzne scenare, ale to uz je hodne detailni diskuse. Pokud je to pro vas win-win, mel byste chut na takovou diskusi? Diky za reakci, Ivan

    Dobrý deň Ivan, ďakujem za spätnú väzbu a za podporu pre Mocnedata.sk. ||| V princípe s Vami súhlasím, SQL parsing je ešte viac ohrozený AI transformáciou ako tradičné kódovanie, lebo dialekty SQL sa od seba menej líšia ako jednotlivé programovacie jazyky a neraz sa dá priamo z použitých prvkov detekovať priamo aj SQL dialekt. Tento druh diskusie by som určite uvítal, lebo v (skutočnej) práci Data Scientistu práca so štruktúrovanými dátami stále predstavuje dôležitú časť a teda SQL zmeny budú pomerne citeľné. Pokojne sa spojme na info@mocnedata.sk, rád o tom pokecám. ||| Pekný deň. Filip Vítek
  • Od: racek@centrum.sk 5 mája 2020
    kedy skonči koronavirus covid19?

    Dobrý deň prajem. Úprimne treba priznať, že toto je otázka nie ani za milión ale možno až za miliardy EUR.  |||| Ak sa pýtate tú otázku na Slovensku, tak niečo skutočnom vrchole epidémie som napísal tu: https://mocnedata.sk/zrkadlo-izp-modelu-0504/  ||||| To však nie je odpoveď o konci COVID-19. TAk aby som bol presný a odpovedal na otázku tak, ako bola položená: Skutočne COVID-19 skončí vtedy, keď budeme mať voľne dostupnú vakcínu. V tom momente totiž každý sa bude môcť slobodne rozhodnúť, či sa chce nechať zaočkovať alebo radšej podstúpi riziko nákazy (ktoré hlavne pre mladých je takmer neškodné možno). Úplne vírus nezanikne možno nikdy, lebo môže mutovať a vracať sa vo vlnách ako chrípka. Ale už nám zrejme nebudú hroziť také opatrenia ako zažívame teraz. |||| Keby (vakcína) naozaj bude dostupná je ďalšia ťažká otázka, ale ja verím v interval Q4 2020 až Q1 2021. ||||| Ďakujem za otázku a priazeň pre Mocnedata.sk
  • Od: snowman19@azet.sk 30 apríla 2020
    Zdravím,mohol by som sa spýtať na spôsob akým sa zbierali dáta, respektíve ako boli roztriedení vodiči do jednotlivých skupín podľa znamenia? Jedná sa o článok: Najčastejšie analytické chyby – Korelácia. Vďaka.Ivan

    Dobrý deň Ivan, ĎAKUJEM za otázku. |||| Priznám sa, že na detaily som si musel trochu pospomínať, lebo na uvedenom projekte som pracoval ešte v čase, keď som robil pre poisťovňu, čo bolo pred, ťažko uveríte, desiatimi rokmi späť. |||| Ak si však spomínam správne, išlo o vzorku populácie poistencov najvyššej poisťovne s trhovým podielm cca 35%. Z poistencov bola vytvorená vzorka fyzických osôb, ktoré mali platné poistenie motorového vozidla v roku, keď bola analýza realizovaná. Vzorka svojim počtom určite prekračovala hodnotu 100 000 klientov, čo je na Slovensku veľmi veľký podiel na vodičoch a teda je radno predpokladať, že vylučuje nejakú systematickú chybu z hľadiska rozloženia v rámci roku. To bolo potvrdené aj dodatočnou analýzou podielu jednotlivých kalendárnych mesiacov narodenia vodičov, ktoré zodpovedalo rozdeleniu do mesiacov narodenia pre populáciu, dostupného z iných štatistických zdrojov. Každý klient bol zaradený do práve jednej skupiny zverokruhového znamenia podľa svojho dátumu narodenia. Pre každú zverokruhovú skupinu klientov bola spočítaná priemerné percento dopravných nehôd nahlásených do poistenia danými klientmi. Percentuálna miera klintov, ktorí mali aspoň jednu nehodu za posledných 12 mesiacov predchádzajúcich  dátumu analýze, bola porovnávaná medzi jednotlivými skupinami zverokruhu.  |||| Verím, že to takto pomôže. Na bližšie podrobnosti by som si už asi nespomenul, obávam sa. ||||| Ďakujem za priazeň pre Mocnedata a teším sa na prípadne ďalšie otázky. Filip Vitek

  • Od: jk@cmi.sk 27 apríla 2020
    Dobry den, Filip, dobry clanok o dodatocnych umrtiach. Dnes som to cital vo Financial Times a velmi som tomu neveril. Po precitani Vasej analyzy je to uveritelnejsie. Otazka: viete odhadnut, kolko % dodatocnych umrti spada pod bod A)?

    Fiiiha, ďakujem za spätnú väzbu. Ak som poslúžil na zvýšenie kredibility pre Financial Times, tak to ma naozaj posadilo do kresla 🙂 - |||||| - Čo sa týka odhadnutia podielov jednotlivých faktorov na celku, budú na to treba nejake dodatočné údaje. Skúsim to vysvetliť na analógií. Zoberme si guláš ako jedlo. My vidíme, že v kotli jeho ako si viac ako sme očakávali. Ale či je tam viac zemiakov, klobásky alebo len "riedkeho", tak to sa nedá odhadnúť iba z toho, koľko toho gulášu pribudlo. Takže buď budeme potrebovať nejaké nepriame dáta z iných štatistík (napríklad, že z vreca v špajze ubudlo 2 kg zemiakov) alebo budeme musieť urobiť nejaký sampling (zamiešam, naberiem do taniera a skúmam, čoho tam vidím viac oproti štandardnému gulášu). Oboje sa však dá urobiť až s časovým odstupom. - ||||| - Ak by ste sa však mali chuť s týmito dátami pohrať, predsa mám pre vás určitý nástroj, ktorým by sa dala časť A] aspoň odhadnúť.  Je radno, že efekty ako samovraždy, úmrtia somatizujúcich a psychiatrických pacientov budú asi (%) rádovo podobné (predsa bavíme sa o relatvne krátkom období). Čím sa teda krajiny budú líšiť je súčet kategorií A] a F]. Ak by sme teda predpokladali, že pre krajiny, kde COVID tvorí najviac nárastu tak zvyšok už je len súčet B+C+D+E+G+H faktorov. Dá sa tak určiť prirodzený podiel tohto súčtu na bežných úmrtiach, nech je to x% Ak teda zažila celkový nárast o y% a oficiálne úmrtia boli k%, tak podľa tejto metódy odhadu by bolo  (A+F)% = y% - x% - c%; Je treba trochu počítať, ale takto nejako by sa to dalo odhadnúť (s itými výhradami samozrejme). |||| Pekný deň a ďakujem za priazeň pre Mocnedata.sk
  • Od: ondro.hor@gmail.com 27 apríla 2020
    zdravim, neda sa mi na moje heslo dostat do tejto sekcie: https://mocnedata.sk/rozsirenie-chyby-korelacia/ a velmi ma zaujima ten clanok. viete mi s tym prosim pomoct?

    Ondro, poslal som Vám osobitný email s návodom. Verím, že dorazil a že je to už v poriadku. Pekný deň. |||| S pozdravom, Filip Vitek.
  • Od: romjan1599@gmail.com 27 apríla 2020
    Je jasne, ze pohyb sa cez Velku noc zvysil. Boli 4 dni volna a ludia nechceli sediet doma. To sa dalo cakat a podla mna z toho nijak nevyplyva, ze opatrenia sa minuli ucinkom. Taketo tvrdenie by bolo pre mna uveritelne, keby ste to vedeli porovnat s presunmi ludi cez Velku noc 2019. To by malo vypovednu hodnotu. A tiez by bolo dobre vediet ako sa ludia pohybovali medzi okresmi. Mate prosim aj taketo udaje?

    Dobrý deň prajem, ďakujem veľmi pekne za koment. ||| Neviem, ktorú verziu analýzy ste čítali, takže sa mi ťažšie reaguje. V tej AKTUÁLNEJ VERYII totiž presne to, na čo poukazujete vo svojom komentári, riešim aj ja. Áno, skutočne férové porovnanie by bolo len po zohľadnení veľkej noci (ktorá navyše mala podobné počasie) z nedávnej minulosti SK. Takéto dáta však nie sú dostupné. Teda vznikla otázka, čo by bolo vhodným pripodobením "Veľkej Noci 2019". Môžu na to existovať samozrejme rôzne prístupy, ja som sa rozhodol použiť vývoj počas VN 2020 (za ktorý máme dáta zbierané rovnakou metodikou) za krajiny v Európe, ktoré tiež oslavujú VN a v ktorých neboli takéto opatrenia. Aby to bolo objektívne, vypočítal som strednú hodnotu takýchto krajín. Teda porovnávame vývoj Veľkej Noci v rolu 2020 v krajine, kde ju oslavujú a boli tvrdé reštrikčné opatrenia, voči priemeru krajín, kde ju tiež oslavujú a kde v 2020 neboli tak striktné opatrenia. ||||| Takému prístupu samozrejme tieý je možné niečo vyčítať (napr. sú tradície v tých krajinách rovnako silné?), ale prišlo mi to ako najbližšie priblíženie, ktorého sme objektívne schopní. |||||| Na záver odpoveď na Vašu otázku ohľadne OKRESOV. Podľa mojich informácií, takéto dáta nezverejňuje žiadna z digitálnych spoločností (všetky idú len na úroveň VÚC) a sú dostupné len z dát mobilných operátorov, ktoré ich však môžu poskytnúť len vláde. Takže nádej, pre nás, "bežných smrteľníkov" je takmer nulová 🙂 |||||| Pekný deň a ďakujem za priazeň Mocnedata.sk ;
  • Od: 15 apríla 2020
    Dobry den, vedia vase kontakty zodpovedat na otazku preco sa este nerobia ELISA testy na protilatky proti koronavirusu? Coho sa boja? Ved este na Matovicovej tlacovke, kde hovoril o spusteni testovania pre sukromne laboratoria, povedal zastupca firiem, ze pripravuju spustenie testov na protilatky. Nebodaj sa matovic boji ze protilatky bude mat vasie percento ludi a museli by spustit ekonomiku? hovori sa ze vo wuhane je premorenie populacie viac ako 85%. a taktiez vam posielam tento link, kde mozno najdete zaujmave informacie https://swprs.org/a-swiss-doctor-on-covid-19

    Dobry den, nemam zdroje priamo z krízového štábu, takže odpoveď na túto otázku nemám. |||| Ale poviem vám svoj pohľad na to, ak chcete |||| Ak sa predpokladá, že aktuálne je premorená na Slovensku 0.1 percento populácie (teda vírus by už malo 54 000 ľudí, napriek testami odhalených ani nie celých 1000), vzorka populácie na odhalenie by musela mať aspoň 30000 ľudí, aby bola štatisticky aspoň ako tak výpovedná. To je stále stále tak mnoho testov, že by trvalo niekoľko týždňov len pretestovať danú vzorku. Pričom potvrdiť, že premorené mámo menej ako 1% je asi aj tak prakticky zbytočné. |||| Takže neviem prečo protilátkové testy nerobia oni, ale keby bolo na mne, ja by som ich teraz nerobil ešte takisto. |||| Pekný deň.
  • Od: gasparovicova@pfs.sk 14 apríla 2020
    Dobrý deň, na Vašu stránku som narazila až včera, preštudovala som si články, venované Corone a vzbudili vo mne mierny optimizmus. Vzhľadom na dnešné dáta(6.4.) si myslím, že je nutné zverejňovať údaje o pozitívnych v štruktúre, v akej ich zverejňuje aj Čína, teda celkový počet, počet domácich a počet dovezenej nákazy zo zahraničia (navrátilci). Nie som žiadny analytik, ale vaše dáta dávajú zmysel oveľa viac ako tie oficiálne. Ďakujem za to, že si dávate tú námahu a poskytujete ich verejne. Ako odhadujete percento zachytenia infikovaných navrátilcov? Dá sa predpokladať, že časom ich štátne orgány zachytia 100%?

    ĎAKUJEM za pozitívnu spätnú väzbu. Ako sa ukazuje karatény zo zahraničia naozaj hrajú veľkú úlohu aj v potláčaní aj v presnom reportovaní o vývoji. |||| Ospravedlňujem sa za neskoršiu reakciu,  táto otázka sa mi nejak zamotala. |||| Pekný deň prajem.
  • Od: bmag1977@outlook.com 12 apríla 2020
    Zdravím Vás. Reagujem na článok o dodržiavaní karantény a v prvom rade zaň veľmi pekne ďakujem. V časti “Ako ďaleko sa dá zájsť” píšete “Taliansko sa v čase najstriktnejších opatrení dostalo na číslo 79%. Madrid sa v čase najtvrdších opatrení dopracoval na 78%.” Napadlo mi, či a ako najväčšie “vypnutie krajiny” koreluje s počtom úmrtí. Neviem, ako detailné údaje od Google sú k dispozícií a či to umožňujú, ale dalo by sa percento “vypnutia krajiny” v čase porovnať s krivkou úmrtnosti v danej krajine? Bolo by zaujímavé sa pokúsiť zistiť, či disciplinovanosť v týchto krajinách viac ovplyvnili vládne opatrenia alebo psychologický efekt vysokej úmrtnosti. Ďakujem

    Dobrý deň prajem. V prvom rade ĎAKUJEM za spätnú väzbu aj za záujem o MocneData.sk. |||| TERAZ K VAŠEJ OTÁZKE : |||| Úmrtia a intenzita opatrení samozrejme súvisia medzi sebou, ináč by opatrenia nemali význam. Obávam sa však, že ich prepojenie nie je tak priamočiare, ako by niektorí očakávali. Väčšina krajín robí opatrenia, aby predišla úmrtiam. Tedá dúfajú, že opatrenia sú príčina a (znížený) počet sú dôsledok. Práve u krajín ako Španielsko alebo Taliansko je to však presne naopak. Opatrenia prišli až vtedy, keď úmrtia už boli neúnosné. Teda úmetia bpli príčina a opatrenia boli dôsledok. ||||| V situácií, keď nie je jasné, čo je dôsledok a čo príčina (prípadne to je jasné , ale pre niektoré krajiny opačné), sa nedá vzťah takýchto dvoch premenných zmysluplne modelovať. Preto obávam sa, že tu sa asi ďalej zatiaľ nepohneme. |||| Pekný deň.
  • Od: 12 apríla 2020
    Dobry den pan Vitek, mozete prosim zrusit moje konto na vasom webe? Jedna sa o p****.m****ra@l*****a.sk Dakujem pekne.

    Zrealizované. Prajem pekný deň.
  • Od: anonymný 8 apríla 2020
    dobry den, paci sa mi vasa kritika IZP, aj to ako ich model upravujete. ale mam otazku. velmi vela ludi hlasilo atypicke ochorenie vykazujuce vsetky symptomy covid19 najma vo februari, a aj na konci januara. moze toto ovplyvnit model? a ako by ho to ovplyvnilo?

    Dobrý deň prajem. ĎAKUJEM za spätnú väzbu. VAŠA OTÁZKA je VEĽMI ZAUJÍMAVÁ. Je to trochu hypotetický scenár, ale v princípe dopady by boli 2: .... PRVÝM DOPADOM by bolo, že väčšina populácie už ochorenie prekonalo a teda má v sebe protilátky. To by naznačovalo, že už sa nemôže nakaziť druhý krát a teda väčšina modelov by bola úplne nesprávnych, keďže ich základným predpokladom je, že na začiatku sú všetci bez akejkoľvek historickej skúsenosti s týmto vírusom. ...... DRUHÝM DOPADOM by bolo, že by sme tu mali oveľa viac ľudí s vážnymi príznakmi a potenciálne dokonca v ohrození života. Aj keď choroba ako taká zabíja len niečo menej ako 4% prípadov (ak existuje voľná zdravotnícka kapacita, ktorá sa venuje ich liečbe), ak by nakazených bolo veľký počet, tak aj tie 3% by znamenali stovky až tisíce mŕtvch na Slovensku. A mŕtvi sa nedajú neprehliadnuť alebo ukryť. ..... ||| .... To zároveň znamená, že druhý dopad vyvracia podstatu samotného predpokladu. Kde máme totiž tých mŕtvch? Čiže osobne predpokladám tento jav za nepravdepodobný a januárové komplikácie mohli byť rovnako vírusového typu, ale zrejme išlo o iný typ vírusu ako COVID-19.
  • Od: jk@cmi.sk 8 apríla 2020
    Dobry den, chcem sa vopred ospravedlnit za otazku, ale nie som analytik. Napriek tomu so zaujmom kazdy den citam Vasu stranku a fandim Vam. Mne ustrelilo dekel pri uplne prvom modeli IZP a odvtedy som ich prestalbrat vazne. Ale k mojej otazke: nerozumiem sedej krivke, lebo ak je to ich odhad pozitivnuch testov, co je potom tmavomodra krivka, ktora je pocet nakazenych. Ja by som povedal, ze pocet nakazenych = poctu pozitivnych testov. Niekde robim chybu. Dakujem za odpoved.Zdravim, Jano Kriska

    Dobrý deň Janko, ďakujem za spätnú väzbu a vernosť Mocnym datam. Žiadna otázka, nie je hlupá, takže sa určite neospravedlňujte. To, na čo sa pýtate, je v skutočnosti dôležitým rozdielom, ktorý je buď málo pochopený alebo zle vysvetlený zo strany IZP. Takže ich primárny model (tmavomodrá čiara v grafoch z článku Zrkadlo ...) je počet ľudí, na ktorých sa vírus preniesol. Teda majp v sebe vírus, sú infikovaní. Na to, aby ste boli aj pozitívne testovaný samozrejme musíte mať tiež vírus v sebe, ale ešte navyše musíte podstúpiť test. Ak ste sa nakazili, budete medzi infikovanými (tmavomodrá čiara), ale nebudete medzi pozitívne otestovanými. Tie čísla, čo sú v každý deň v médiách sú práve pozitívne otestovaní. Najľahšie sa to vysvetlí asi na prípade, že by sme prestali testovať úplne. Vírus by sa naďalej šíril v populácií, ale oficiálne vládou ohlasované štatisitky, by sa nikam nehýbali. ak by sme chceli aby tmavomodrá čiara bola tá istá ako šedá, museli by sme každý deň otestovať všetkých Slovákov (čo sa samozrejme diať nebude) ... Toľko k princípom a teraz ešte ku vzťahu šedej a oranžovej čiary. Ak chceme porovnávať IZP model nejak s realitou, nemôžeme porovnávať denne ohlasované počty s tými infikovanými (ktoré zahŕňajú aj nakazených ale neotestovaných). Najštastie však existujú dve možnosti: . A] zoberieme reálne pozitívne testované prípady (každý deň hlásené v médiách) zobrazené oranžovou čiarou a vynásobíme ich nejakým pomerom, aké percento sa nám nepodarilo odhaliť. Povedzme, že ak pre nízký počet testovaných odhalíme len každého tretieho, ktorý sa nakazil, tak potom platí INFIKOVANI = POZITIVNE TESTOVANI * 3. Teda ak zoberieme oranžovú čiaru a vynásobíme ho 3, dostaneme počet infikovaných odvodených od skutočne odhalených prípadov (čo je bledo modrá čiara) a túto môžeme porovnávať s odhadom Infikovaných podľa IZP (tmavomodrá). . B] Máme ešte aj druhú možnosť. Zobrať počet prepokladaných Infikovaných od IZP a ponásobiť ho percentom, ktoré IZP predpokladá, že testy odhalia. Vo svojom najčesrstvejšom modeli IZP predpokladá, že sa nám podarí odhaliť len každého šiesteho (čo dvíha dekel mne). Teda ak zobereme tmavomodrú čiaru a vydelíme ju 6, dostaneme IZP predpokladný počet testom odhalených prípadov (= šedá čiara). Táto šedá čiara sa môže porovnávať s oranžovou čiarou aj skutočne oficiálne odhalených prípadov. To je zároveň zaujímavá spätná väzba, lebo ak šedá IZP čiara je pod oražovou, tak to znamená, že keby sa IZP malo držať svojich rovníc a koeficientov, tak najbližšie bude muesiť predikovať ešte horšie čísla ako minule. Keď bude publikovať nižší odhad, tak priznáva, že muselo aktualizovať svoje vstupné predpoklady.
  • Od: miler.martin@gmail.com 7 apríla 2020
    Dobrý deň, chem sa spýtať na Váš názor, či by pomohlo/malo zmysel urobiť čosi, čo českí autori nazvali prieskumný vrt (viď článok – link nižšie)? Teda, že by sa urobilo testovanie náhodnej vzorky, ktorá by reprezentovala populáciu. Teda čosi čo by sa dalo prirovnať k predvolebnému prieskumu, s tým rozdielom, že by tu išlo o dáta z odberov. Nedalo by nám to lepší prehľad o tom ako na tom je populácia na Slovensku? (Samozrejme je jasné, že zvysí na veľkosti vzorky, ale predpokladám, že by sa patriční odborníci vedeli vyjadriť, koľko ľudí by bolo treba takto náhodne otestovať, aby sme dostali štatisticky relevantné údaje).Ďakujem Martin Miler https://www.dzurnal.cz/index.php/2020/03/29/pruzkumny-vrt-aneb-co-kdyz-uz-to-vsichni-mame/

    Dobrý večer Martin, ďakujem za záujem o mocnedata.sk aj za otázku. Odpoveď je najprv pomerne jednoznačná: ROZHODNE ÁNO. Jedným dychom však pridám aj niekoľko,  ALE ... . ... niekto by musel vybrať takúto vzorku menovite (aby bola zabezpečená reprezentatívnosť, lebo ak by takýto "vrt" bol postavený na dobrovoľnom testovaní, tak by sa to minulo so sondážnym efektom, ktorý od toho očakávame) . ... o však prináša so sebou aj nemálo problémov, lebo ľudia by mohli odmietnuť alebo byť ťažko zastihnutešný (napríklad pre pracovné povinnosti). Každý medicínsky úkon môžete odmietnuť, nemôžu vás pripútať k stolu, aby vám zobrali vzorku, takže by to ten proces výrazne skomplikovalo, lebo by muslei byť určená aj plejáda "náhradníkov" . ... aby tento experiment bol výpovedný, musel by sa udiať vo veľmi krátkom časovom úseku (ideálne za ten istý deň). keďže však vzorka by musela byť pravdepodobne štvorciferné číslo a pozbieraná z rôznych kútov Slovenska, bolo by to celkom logistické cvičenie. . ... problémom takéhoto "vrtu" zároveň je, že ak sa urobí iba raz, tak nie je až tak užitočný, pretože pri epidémií je kľúčová rýchlosť šírenia. Jej rozptýlenie v populácií je síce cenný údaj, ale nie tak smerodajný pre predikciu budúcnosti ako poznanie Rnula koeficientu (= rýchlosť šírenia)
  • Od: matuslabus@gmail.com 14 marca 2020
    Ahoj Filip, videl som tvoj blog o voľbách. Veľmi sa mi páči tvoj content a forma akou si sa rozhodol túto tému analyzovať. Nechcel by si sa niekedy o tom porozprávať alebo prípadne natočiť spolu so mnou podcast na https://soundcloud.com/websupport_sk ?

    Matúš, ďakujem veľmi pekne za spätnú väzbu k blogom aj za pozvanie. Rád ho prijmem, samozrejme, až keď nám táto Epidemická situácia opäť umožní vrátiť sa do normálneho života. Ozvi sa mi na mail info@mocnedata.sk pokojne už teraz, dohodneme vopred témy, aby som sa mohol vopred na rozhovor pripraviť. Finálny termín nahrávania potom dotiahneme, podľa toho, ako sa bude COVID-19 odvíjať. |||| Teším sa na budúcu spoluprácu.
  • Od: 11 marca 2020
    Dobrý deň,volám sa Martin a momentálne som študentom prvého ročníka na FIIT v Bratislave. V prvom rade chcem povedať že ma nesmierne fascinuje čítať vaše blogy. Ja som sa už počas posledných rokov štúdia na gymnáziu začal zaujímať o oblasť dát a ich analýzy. Mojím cieľom bolo taktiež niečo takéto študovať na VŠ. Nakoniec som si vybral FIIT v Bratislave pretože mi to prišlo ako to najlepšie a najbližšie tomu čo som chcel. V posledných dňoch/týždňoch sa aj do médii dostali problémy aké sa dejú na tejto škole, znižujú jej reputáciu a poslednými činmi aj kvalitu. Preto by som sa vás, ako človeka ktorý pracuje a prichádza do styku s veľkým množstvom profesionálov v tomto odbore, chcel spýtať na ktoré univerzity sa mi v rámci Európy oplatí poslať prihlášku kedže ja, ako aj iní sme na našej škole prišli o dôveru v kvalitné vzdelanie a radšej začnem na inej univerzite odznova. Štúdium som ešte neukončil, to spravím až po letnom semestri kedže sa uchádzam a chcel by som sa dostať na nejaké stáže v odbore a taktiež sa snažím vzdelávať aj vo voľnom čase. Viem, že aj napríklad v KLIK-u ste spomínali že nejde o vzdelanie človeka, ale predsa len je to niečo čo mi ukáže tú cestu.Ďakujem, Martin (PS. mohla by moja emailová adresa prosím zostať skrytá? Ďakujem)

    Ahoj Martin, ďakujem za Tvoju otázku. ||| Nemyslím si, že situácia je tak dramatická ako píšeš, ale čokoľvek sa ešte môže zmeniť. ||| Ako správne uvádzaš, vzdelanie priamo na univerzite bude hrať čoraz menšiu úlohu v práci Data Scientistov. Koniec koncov ani ja som tento obor neštudoval a vediem veľké analytické teamy a píšem o tom mnoho článkov. |||  Ak ale trváš na svojej otázke a naozaj by si rozmýšľal nad zahraničím, tak potom radím skúsiť Brno ako najbližšiu voľbu. V Nemecky hovoriacich krajinách je výborná univerzite Aachen na západe Nemecka pri hraniciach s Holandskom. A to nie je len zhoda náhod, lebo viaceré holandské univerzity sú tiež veľmi dobré. Ak by si chcel zostať doma a nie FIITka, tak skús prípadne TU v Košiciach. ||| Držím palce.
  • Od: michalickova@centrum.sk 3 marca 2020
    Dobrý deň Filip. Prosím vás o váš názor. Malo by dat PS prepočítať hlasy? Ak áno, iba v Bratislave, ale je tam nejaká hranica, od ktorej to ma zmysel z pohľadu chybovosti. Ďakujem moc za pomoc.

    Dobrý deň prajem. ||| Odpoveď na Vašu otázku sa mne dáva ťažko. Prepočítať hlasy by mal požiadať iba ten, ktorý verí, že sú odôvodnené obavy, že voľby boli niekym manipulované. Keďže sa bavíme o 926 hlasoch, muselo by to byť systematicky manipulované. Ja osobne o žiadnom takom prípade neviem. ak PS-SPOLU má také indikácie, tak nech o to požiadajú. Ale inštitút prepočítania hlasov sa nemá používať na preklenutie sklamania z tesného neúspechu. Teda skúsiť to, veď nemáme čo stratiť a možno sa to podarí, to nie je správny postup. ||| K otázke, kde o prepočítanie požiadať, je odpoveď pomerne rovnaká. Tam, kde máme pochybnosti, že hlasy boli zmanipulované. Ak nevieme o žiadnom takom mieste, nemali by sa prepočítavať vôbec. ||| Ďakujem za otázku aj za vernosť mocnedata.sk ;
  • Od: anonymný 28 februára 2020
    Zdravím, dostane sa podľa Vás KDH do parlamentu, resp. s akou pravdepodobnosťou sa tam nedostane ? Ďakujem.

    Ďakujem za otázku, najradšej by som na ňu odpovedal až zajtra večer 🙂 ||| Ale o tom vám asi tou otázkou nešlo. Skúsim teda môj vhľad na vec: Črtajúca sa vyššia účasť nie je najpríjemnejšia správa pre KDH. Oni by mali oveľa vyššie šance pri nižšej účasti. Preto zrejme budú naozaj bojovať o zdolanie 5% hranice. Myslím, že bude dôležité, koľko ľudí sa rozhodne im hodiť "záchranné koleso" ||| Všimol som si, že o tejto téme sa za posledné dva dni intenzívne diskutuje na sociálnych médiách. Myslím si, že to bude pomerne tesné, ale som skôr optimista. Ale ak by som mal dať pravdepodobnosť, že sa tak nestane, asi by som nešiel vyššie ako 65%. Ak zvažujete ich voľbu, asi by som vás skôr posmelil.
  • Od: trollahoj@gmail.com 24 februára 2020
    Zdravím, ste si istý so 70% pravdepodobnosťou Druckera v parlamente? Posledný verejný prieskum ho radí pod 5% – nenamotivuje to ľudí obhliadnuť sa po niekom inom, kto má reálnejšiu šancu sa do parlamentu dostať? Sú preferenčné krúžky / recyklované tváre takou tajnou zbraňou, aby sa to dalo ohodnotiť až na takú istotu prekvapenia? Nevidíte to skôr na nejakých istých 4.7%, ale viac toto volebné obdobie bohužiaľ nie?

    Dobrý deň, ďakujem za otázku. ||| Myslím, že som jasne uviedol v blogu dôvody, prečo si myslím, že s veľkou pravdepodobnosťou Drucker poskočí cez hranicu zvoliteľnosti. Je to samozrejme len odhad, ale odhad kalibrovaný dátami, takže nie úplne zbožné prianie, či výstrel do tmy. Myslím si, že koncepcia T. Druckera bolo pozbierať ľudí, ktorí majú (takzvaný) okamžitý výtlak. Zobral si so sebou veľa ľudí, ktorí mali v minulosti preukázané hlasy v niektorých z volieb, lebo tak sa dá poskladať rýchlo kvasený výsledok. Preto historické hlasy sú silný argument v prospech ich úspechu, lebo je to aj  priamo ich stratégia "boja".   Či som sa mýlil alebo nie ukáže nedeľné ráno. Musím povedať, že pri tejto predikcii spávam relatívne pokojne. ||| Tá s OĽANO je  ťažší oriešok, tam je to trochu vabank.
  • Od: lukas.gabco@gmail.com 22 februára 2020
    Zdravim. PSS a KDH robi silnu mobilizacnu kampan po slovensku, napr. PSS chce prejst vsetky obce v SR. Mala by byt tato aktivita viditelna uz v % teraz alebo sa moze prejavit az vo volbach kedze prieskumy sa robia na vzorke ludi? Dakujem

    Lukáš, ďakujem pekne za otázku. Mobilizačné kampane samozrejme budú mať efekt na samotný výsledok volieb. To, ako veľký ten efekt bude, záleží od efektivity tejto mobilizácie. Čo sa týka toho, ako mobilizácia je odmerateľná v prieskumoch, zväčša nie je, lebo mobilizácia sa deje po vlnách a mobilizácia podnecuje ohniská a výberové vzorky prieskumov ťažšie mapujú ohniská. Ak by však mobilizácia bola na sociálnych sieťach, to by sa do prieskumov premietalo rýchlejšie.
  • Od: jsupsak@efocus.sk 21 februára 2020
    Filip, skvely rozbor mozneho volebneho vysledku. Ale aj ten styl pisania. Si proste extra trieda! Jozef

    Ďakujem veľmi pekne, Jozef, za povzbudivý feedback. Budem sa snažiť naďalej.
  • Od: ivan.bosnak@gmail.com 21 februára 2020
    Podceňuje sa Magian. Hranicu mu dali na 12,84%. Podla mna bude hoooodne vyssie. Suhlas? Chapem, ze to nechce byt tema mocnych dat, ale?

    Ivan, ani nie. Ja tam toto riziko nevidím tak vážne. Moje odhady ho vidia medzi 10,5% až 13,1%, vyššie by som to nevidel. Totiž hlasy zo zahraničia nielen dvihnú niektorých, ale aj preriedia tých, ktorých zahraničie takmer vôbec nevolí.
  • Od: anonymný 17 februára 2020
    Zdravim, do clankov si pls. pridajte datumy ich uverejnenia. informacie zvyknu starnut a tym stracaju na relevancii. Hlavne IT. A to uz nehovorim o AI technologiach. Lepsie sa citatel zorientuje, ci informacie su este “up to date”. Vdaka.

    Vyhoveli sme, stalo sa.
  • Od: matej.bulko2@gmail.com 17 februára 2020
    Ahoj Filip, ake nastroje a vedomosti potrebujem ovladat, ak chcem byt datovym analytikom? Dakujem.

    Matej, ďakujem pekne za otázku. Mysím, že túto tému sme už "načali" aj tu priamo na Mocnedata.sk |  Skus si precitat tento blog [ ČO BY MAL VEDIET DATOVY ANALYTIK ] alebo prípadne si pozri sériu, ktorú som písal o tom, ako som si ja hľadal prácu pár rokov dozadu [ SERIÁL AKO SA HĽADAJÚ DÁTOVÍ ANALYTICI ]. Ak váhaš, ktorou oblasťou ísť, tak si urob tento krátky test na to [ AKÝ TYP ANALYTIKA VLASTNE SI ]. Na tému, ktorú sa pýtaš, by Ti teoreticky mohol poslúžiť  [ AJ TENTO ČLÁNOK ]. | Ak by si mal aj po prečítaní týchto vstupov nejakú konkrétnu otázku neváhaj mi napísať na info@mocnedata.sk ;
  • Od: anonymný 27 januára 2020
    scrollovanie stranky nefunguje spravne na Safari na Macu, po odscrollovani dole ma to hodi hore. podcast v SME bol super

    Dobrý deň prajem, ďakujem za podnet. Hoci nám sa nepodarilo rovnaký problém priamo nasimulovať v podobe ako hovoríte, odstránili sme jeden komponent, ktorý sme upodozrievali, že by tento problém mohol spôsobovať. Pevne verím, že teraz sa vám už bude browsovať pohodlnejšie. Ďakujem za priazeň pre Mocnedata.sk a teším sa na prípadne ďalšie interakcie. S pozdravom, Filip Vítek, autor Mocnedata.sk
  • Od: mirom73@gmail.com 15 decembra 2019
    Dobry den, pacia sa mi Vase clanky, nazory aj sposob komunikacie. Chcel by som Vas upozornit na malu drobnost na Vasom peknom webe a to je chyba v info o autorovi / Vás :-). Nie som ai isty, Vasim pohladom na vec. Ci je sirší alebo širši? Zelam vela uspechov!

    Miro, ďakujem veľmi pekne za priazeň pre MocneData.sk. aj za príjmenú spätnä väzbu. Rovnako dík za poukázanie na tlačového škriatka, pred chvíľou som ho už poslal do dôchodku 🙂 Pekný deň.
  • Od: tomasjurica1997@gmail.com 28 júla 2019
    Ahoj Filip,Akurat som precital tvoj clabok s McDonald’s a chcem sa opytat, ci tento krok McDonaldu neporusi GDPR. Ci je mozne, aby nas niekto snimal, konkretne nase tvare, moju historiu nakupov, SPZ, atd ? S pozdravom,Tomas

    Ahoj Tomáš, v prvom rade ďakujem za Tvoju reakciu na blog. Čo sa týka priamo Tvojej otázky, všimni si, že používajú sken verejného priestoru na svojom pozemku. Je to podobné ako kamery na benzínke. Nie sú ilegálne, ak ich prevádzkuješ s úmyslom, ktorý zodpovedá službe, ktorú prevádzkuješ. Tvár je trochu ošemetnejšia vec, ale čo je dôležité, oni nepotrebujú ukladať tvoju tvár stotožnenú s tvojim menom. Ak totiž zapaltíš napríklad hotovosťou, tak nik nevie ako sa voláš. Teda ak tá istá tvár, ktorá si vždy kupuje do cafe latte, sa blíži, tak mať v menu prominentnejšie viditeľné cafe latte nie je v rozpore s ochranou tvojho súkromia. Problémom by to bolo, keby som začial tie údaje krížiť s Tvojou kreditkou alebo profilom na sociálnej sieti. Samozrejme, ak máš nejaké veľmi špecifické črty tvára mohol by si namietať nepriamu identifikáciu, ale to by bolo na zložité dokazovanie na oboch stranách.

    S ŠPZtkou by to u nás v EU bolo asi komplikovanejšie, to by podľa mňa neprešlo cez GDPR hladko a bol by na to treba súhlas. Treba si však uvedomiť, že McDonalds to bude testovať primárne v Amerike, kde GDPR nemá dosah a ochrana súkromia je podstatne nižšia ako v EU. Takže to podľa mňa môžu urobť na nejaký opt-out princíp pre klienta.

  • Od: anonymný 28 júla 2019
    Vážený pán Vítek, Vzhľadom na to, že nemôžem nájsť Vašu e-mailovú adresu, využívam túto možnosť. Dovoľujeme si Vás pozvať na XXIX. Ekonomické fórum, ktoré sa uskutoční v dňoch 3. – 5. septembra 2019 v Krynici-Zdroj v Poľsku. Bolo by nám cťou, keby ste nás poctili svojou účasťou v panelovej diskusii na tému: Autonomous VehiclesAutonomous vehicles are becoming part of our reality. They have appeared in the of our consciousness thanks to ideas and inventions, seemed distant and fantastic. However, already today, the first unmanned vehicles are driving on the roads and streets of several countries, and in Poland technical and legal preparations are underway. How to create an autonomous vehicle? What are its advantages and disadvantages? Will unmanned cars replace human-driven cars altogether? What legal and mental barriers we need to overcome? Will artificial intelligence replace the driver or will just be a very important driver support?V prípade Vášho záujmu si Vám dovoľujeme poslať registračný formulár (2 etapy registrácie): https://www.forum-ekonomiczne.pl/rejestracja-forum-ekonomiczne/index.php/form/fe?open=FE2019Ilothga&_lang=enBolo by nám cťou, keby ste nás poctili svojou prítomnosťou na 29. ročníku Ekonomického fóra v Krynici-Zdroj. Za Vašu odpoveď Vám vopred veľmi pekne ďakujeme. V prípade akýchkoľvek otázok som Vám plne k dispozícií. S úctouMartin BarčíkCoordinator: Visegrad GroupFoundation Institute for Eastern Studies 85 Solec Street | 00-382 Warsawtel.: +48 22 501-45-58 (direct) | +48 22 583-11-80 fax: 22 583-11-50www.economic-forum.plwww.runningfestival.pl

    Dobrý deň pán Barčík, ďakujem za veľmi milé pozvanie. Podrobnsoti som vám odpovedal priamo emailom.
  • Od: macko12@me.com 28 júla 2019
    Filip, píšeš tam o firme Outfittery, len je celkom zbytočne o nej písať po slovensky, pretože nedoručuje na Slovensko, len do vybraných členských štátov. Porušuje tým síce Smernice, ale to im, zdá sa, neprekáža.

    Ahoj, ďakujem za doplňujúcu infotmáciu. Čo sa týka toho, či porušujú pravidlá EU, tak so m si nie istý, či je toto pravda. Totiž EU Ti zakazuje diskriminovať podľa geografického princípu v cenách, Nie som si však vedomý, že by niektoré z nariadení EU ukladalo e-shopu povinnosť doručovať do všetkých častí EU. Väčšina slovenských e-shopov nedoručuje nikam inam ako do CZ a SK, keď som si chcel niečo objednať do Nemecka, tak to bolo nemožné. Ak by taká regulácia existovala a e-shopy by naozaj museli doručovať kamkoľvek v EU, tak by museli e-shopy obsluhovať aj lokácie ako ostrov Reunion, Azorské alebo Falklandské ostrovy alebo Grónsko, ktoré tiež patria do EU teritória. Podľa mňa je o tom, do akých destinácií (vzhľadom na fyzickú prítomnosť Tvojich skladov) je pre Teba ako e-shop ekonomicky udržateľné. Použijem opäť trochu obskurnejší prístup, ale ani na Chatu pod Rysmi Ti to slovenské kuriérske spoločnosti nedoručia, hoci ide o stavbu s popisným číslom.
  • Od: Peter.daubner@gmail.com 11 apríla 2019
    Ahoj Filip, prosim Ta vedeli by sme si na 5 min za volat. Potrebujem poradit resp pointre kam sa pozriet na analyzu big data. Moje cislo +421yyyxxxxxx. Dakujem, Peto Daubner

    Ahoj Peter, ďakujem za záujem o tieto témy. Odpovedal som Ti emailom. Pre korektnosť som Tvoje telefóne číslo scrumblol, aby si nemal nejaké spam cally. Teším sa na ďalšiu komunikáciu.
  • Od: vrto@savba.sk 1 apríla 2019
    Dobrý deň, ak som dobre pochopil vyjadrenie p. Leška počas poslednej volebnej noci, odvolaval sa na Vas s tvrdením, citujem približne: Ak je spočítaných 38percent hlasov a aktualny rozdiel medzi kandidatmi je aspon 10 percent, tak aktualny kandidat vo vedeni vyhra aj po spocitani vsetkych hlasov. Prosim o odkaz na tuto volebnú matematicku statistiku. Zvládnem ju.Pozdravuje Imrich Vrťo.

    Dobrý deň Imrich, ten citát nie je veľmi presný a to, čo som v skutočnosti ja tvrdil je zhrnuté v tomto blogu: https://mocnedata.sk/data-opat-prehovorili-prezidentske-volby/   ; Ide o progresívne bynomické rozdelenie, teda také, kde váha jednotlivých krokov (opakovaní procesu) nemá rovnakú váhu, ale jednotlivé iterácie majú rozličnú váhu (určenú nejakým indexom). Na jeho aplikáciu teda potrebujete mať systém, ako sa cez prvky bude prechádzať a váhu jenotlivých iterácií na celku. V našom prípade je systém sčítavania hlasov od najmenších okrskov (alebo obcí) po najväčšiu a index je celkový počet odovzdaných obálok (alebo zaregistrovaných voličov ako jeho proxy parameter).  Model prepdokladá presne opačnú inverziu rozdielu ako doposiaľ, teda ak kandidát vedie o 10%, tak prepodkladá, že všetky  ostatné okrsky prehrá o 10%. Z tohto dôvodu to nie je  možné modelovať iba na jednej hladine, ale je potrebné zbehnúť model aspoň pre niekoľko orientačných hladín, aby boli výsledky nejak užitočné. Výslednou hodnotou je taká miera sčítania hlasov "p", kde už (X%) * (p) + (1-p)(-x%) > 0 , kde x% je náskok kandidáta. To sa označuje ako Point-Of-No-Return, lebo už naozaj nie je možné, ani pri presne opačnom výsledku v zostávajúcich okrskoch, dosiahnuť zvrátenie celkového výsledku. Prosím dôrazne si povšimnite, že metóda nehovorí, že to nie je teoreticky možné, ale hovorí, že je to vzhľadom na reprezentatívnosť už dosiahnutej vzorky ďaleko nepravdepodobné (myslím, že sa testuje na 3 sigma event). Metóda je postavená na dvoch predpokladoch, ktoré sú v článku uvedené: 1) malé rozdiely v celkovej účasti na okresnej/regionálnej úrovni, zakiaľ volatilia samotných okrskových výsledkov môže byť pomerne veľká; 2) Monotónnosť alebo aspoň nízka volatila konkrétneho kandidáta naprieč dimezniou veľkosti obcí (alebo inej dmezie, ktorú si zvolíte pre indexovanie revnomerného vplyvu iterácií).  Metóda je dostatočne robustná pri väčších X, naopak veľmi zraniteľná pri X pod úrovňou 7%. Preto som aj nedoporúčal ju používať pre situácie, kde rozdiel kandidátov je malý. Lebo základom metódy je, že opačný výsledok -X% je považovaný worst-case scenario (čo je ťažké dodržať pri X=2% napríklad). Ak máte nejaké konkrétne otázky neváhajte sa mi ozvať na info@mocnedata.sk ; S pozdravom, Filip Vitek
  • Od: anonymný 28 marca 2019
    Dakujem za Vasu odpoved k clanku https://mocnedata.sk/open-data-prehovorili-o-kandidatoch. Posunul som Vas nazor osobe, ktora si registrovala dane domeny. Upozornila ma, ze este plati aj za dalsie domeny na buduci rok, mozete preskumat ktore… 🙂 mali by byt vo forme xxxx2020.skPrajem vela uspechov v dalsich analyzach dat.

    Ak bude táto téma o rok opäť relevantná budem sa jej opäť venovať. Ďakujem a prajem všetko dobré.
  • Od: michal.dzugas@gmail.com 27 marca 2019
    Dobrý deň, pán Vítek,chcel by som sa informovať, či je možné, že mi mailom po registrácii neprišlo heslo na rozšírený obsah blogov? Som novým členom, priznám sa, že zatiaľ nie som moc zorientovaný. Na Váš blog som sa dostal organicky cez search, konkrétne vtipné korelácie ma zaujali. Heslo, čo mi prišlo obratom v maile, je od môjho accountu. S ním sa však neviem dostať k rozšírenému obsahu.Viete mi poradiť, prosím?Ďakujem.S pozdravom,Michal Dzugas

    Dobrý deň Michal. V prvom rade ďakujem za záujem o MocneData.sk, verím, že sa vám bude obsah páčiť. Čo sa týka heska, ktoré spomínate, blogy sa odomykajú inýma heslami ako je to Vaše do profilu. Ďtandardne posielam tieto heslá do 48 hodín od registrácie užívateľom emailom. Aktuálne som však trochu viac na cestách a navyše som finalizoval s jedným väčším volebným blogom, ktorý sa dne zverejňuje, tak som tuto povinnosť mierne zanedbal. Ospravedlňujem sa už by ste mali mať v tejto chvíli vo svojom emaile vysvetlenie k heslám a ich použitiu. Keby ste mali akýkoľvek problém, neváhajte sa mi ozvať spätne na ten email alebo mi opäť napíšte otázku sem. Pekný deň prajem,
  • Od: anonymný 3 marca 2019
    Dobry den pan Vitek, nemam otazku, ale par riadkov k Vasmu clanku https://mocnedata.sk/open-data-prehovorili-o-kandidatoch/Gratulujem Vam k Vasej analyze, trafili ste, bola to jedna osoba, ktora si rezervovala obidva weby (fico2019 a lajcak2019) a pre istotu v decembri obnovila fico2019.sk. Rozpraval som sa s tou osobou a na otazku preco tak “nezmyselne” investovala mi povedala nasledovne:”Ako obcan mozem ist volit alebo nevolit. Ale hladala som sposoby ako urobit nieco viac … ako prejavit svoj nesuhlas s osobami, ktore sa hybu v nasej politke. Tak som si vymyslela, ze cestu kandidatom stazim tym, ze im neumoznim pouzit klasicku stranku ako v roku 2014 (fico2014.sk). Ano platila som domenu, aj webovu stranku, ale urobila som viac, ako iba ist volit…”Mimochodom obidve domeny boli na predaj, ale nikto sa neprihlasil :-)Prajem vela uspechov v MocnychDatach!

    Ďakujem za reakciu na blog. K pohnútkam osoby, ktorú spomínate, sa asi nechcem vyjadrovať, lebo ako v článku uvádzam, weby boli obnovené aj v čase, keď už bolo zrejme, že budú zbytočné. Keďže však úlohou môjho blogu nebolo investigovať, čo jednotliví registrátori mali za cieľ, nechám na slobodnú úvahu každého čitateľa, nech si urobí vlastné závery z ponúknutých faktov. V každom prípade ďakujem za reakciu aj za priazeň MocneData.sk. Filip Vitek
  • Od: stanislava.durmekova@gmail.com 3 marca 2019
    Dobrý deň. Problematikou CRM a “mocou” dát sa čoraz viac zaoberám i ja. Nie v takom rozsahu ako Vy, ale ako mi to môj čas a možnosti dajú. Využila by som toto miesto na získanie informácie, či poznáte knihu Effective CRM using Predictive Analytics od Antonios Chorianopoulos-a. Odporučili by ste ju?

    Dobrý deň Stanka. S knihami tohto autora mám len tie najlepšie skúsenosti, takže som presvedčený, že ani táto nebude krok vedľa. Musím sa priznať, že za posledné dva roky som musle k tradičnej CRM analytike priložiť aj iné oblasti dátovej analytiky, takže samotnú literatúru o CRM sledujem o stupeň menej intenzívne ako tomu bolo pred tým (boli momenty, že som mal prečítane všetky knihy na túto tému, ktoré sa dali zohnať). Pozrel som si obsah  knihy, niekoľko ukážok z kapitol aj a recenzie na danú od čitateľov. Ak hľadáte sprievdocu vyslovene na aplikáciu analytiky do CRM, tak si myslím, že by kniha mohla byť dobrým sprievodcom na tejto ceste. Je napísaná skôr cez formu príkladov a prípadových štúdií, čo zväčša vyhovuje viac ľuďom z biznisu ako exaktného vzdelania. Ak teda patríte do tejto skupiny, neváhajte po nej siahnuť. Budem rád, keď mi dáte vedieť na info@mocnedata.sk, ako sa Vám kniha páčila, prípadne Vás pozývam napísať recenziu na danú knihu na mocnedata.sk ako hosťa, máme na to samostatnú rubriku "Čo čítajú iní." Pekný deň a prajem príjemný čitateľský zážitok. Ďakujem za priazeň pre MocneData.sk . Filip Vitek
  • Od: mahernadar@gmail.com 21 februára 2019
    Hello Filip.I met you yesterday during the AI meetup. I have to restate that the talk was brilliant, even though you only had time to make us smell the cake :PI am these days trying to read as much as i can about time-series analysis and IOT related topics. Would you be kind enough to point me towards blogs you may have written concerning these fields? (if it is in Slovak, as you mentioned, Google translate might help me enough).Also, if you have a top 10 list of blogs that you think are the most interesting, please do shoot them in my direction.Thank you for your time.Respectfully,Maher Nadar.

    Ok, Maher, thanks for encouraging and positive feedback. IoT is not necessary my piece of cake, but I will send you some links which might of your interest per email.  I would appreciate any feedback on what was useful for you and what maybe less. Stay tuned to themighydata.com 🙂 Was nice meeting you and maybe see you on some of the next meetups, Filip Vitek
  • Od: gigwvgknesf@gmail.com 30 januára 2019
    I was wondering if you ever considered changing the structure of your site? Its very well written; I love what youve got to say. But maybe you could a little more in the way of content so people could connect with it better. You’ve got lot of text for only having one or 2 images.

    Thanks for opinion. As this is intended to be an expert blog, the core audience values the text more. Images are used where sensible, but are not essence of the readers' loyalty so far.
  • Od: pwklpvd@gmail.com 30 januára 2019
    Valuable info. Lucky me I found your site by accident, and I’m shocked why this accident didn’t happened earlier! I bookmarked it. Schuberth Helmet

    Thanks for encouraging feedback.
  • Od: jsupsak@efocus.sk 21 januára 2019
    Filip, “DÁTA UKÁZALI PRAVDU O ŠEFČOVIČOVI A OSTATNÝCH PREZIDENTSKÝCH KANDIDÁTOCH”- bravo!!!

    Ďakujem Jozef. Nie je to nič prevratné, len som si dal námahu to vyhľadať a popísať. Budem rád, keď to objasní, čo sa deje v pozadí.
  • Od: stulajter@vivantina.com 14 januára 2019
    Dobrý deň, pán Vítek, otvoril som si Váš blok v náväznosti na predvčerajší Data Meetup… a vidím tu jednu zásadnú UX chybu – po chvíľočke (naozaj veľmi krátkej) rolovania ma to vždy hodí naspäť na začiatok stránky, takže ak si chcem prečítať niečo z nižšie umiestnených (starších?) článkov, musím sa veľmi rýchlo rozhodovať a ešte rýchlejšie klikať ich otvorenie v druhej karte. 🙂

    Dobrý deň, ďakujem za spätnú väzbu, s da ným podnetom som sa už stretol. Tento druh správania sa však, podľa mne dostupných info, deje iba ak na desktope listujete šípkou dole. Ak myšou posúvate bežec na pravej strane okna, daný problém nenastáva. Na mobilných systémoch daný "problém" tiež nebol detegovaný. V najbližšom balíku úprav webu sa pokúsim tejto téme povenovať. Ďakujem za Vašu priazeň pre mocnedata.sk. Filip Vitek PS: keďže podnet ste zaslali dvojmo, tú druhú kópiu som si dovolil zrušiť, pre účely prehľadnejšej diskusie.
  • Od: anonymný 14 januára 2019
    Spiking neural networks – prosim, po po našom to čo znamená alebo ako sa tomu po našom hovorí? Ďakujem

    Dobrý deň Zuzana, v prvom rade sa ospravedlňujem za neskoršiu odpoveď, pred Vianocami som mal niekoľko tažkých projektov tak, na blogovanie nebolo príliš veľa času a počas sviatkov som naozaj potreboval oddych. Keďže nie som expert na túto tému, k Vašej otázke si dovolím len stručný komentár. Spiking neural networks sú typy umelých, neurónových sietí simulovaných počítačmi, pri ktorých neuróny nie sú aktívne neustále, ale iba ak okolité neuróny ich k tomu (vlastnou aktivitou) vyzvú. Ide v podstate o najvernejšie priblíženie k biologických sieťam neurónov v živých organizmoch. To je aj dôvod, prečo sa používajú na simuláciu biologických procesov, ale aj na vytvorenie "riadiacich jednotiek", teda akých si mogov prístrojov či systémov. Ak vás táto téma zaujíma viac, odporúčam začať ďalšie bádanie napríklad tu: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0893608097000117?via%3Dihub  
  • Od: anonymný 14 januára 2019
    Dobry den. Velmi ma zaujal vas clanok o autonomnych autach. Viem si perfektne predstavi ich vyuzitie a rada by som sa zapojila do drive testu ak teda nieco take nasi politici dovolia.

    Dobrý deň, ďakujem za Vašu spätnú väzbu. O téme autonómných áut rád píšem alebo diskutujem, ale nie som súčasťou žiadneho teamu, ktorý by niečo takéto vyvíjal. Takže žial neviem sprostredkovať ani kontakt na testovacie teamy. Ak je Vaše odhodlanie noazaj pevné, odporúčam sa ozvať priamo niektorej z menovaných automobiliek v blogu a prihlásiť sa ako dobrovoľník. Aj keď buďte pripravená na to, že poradovníky budú asi dlhé, táto téma fascinuje mnohých. Držím palce.
  • Od: anonymný 15 októbra 2018
    Dobrý deň Filip, snažím sa zaregistrovať, ale nedarí sa mi. Je dosť možné, že som sa už v minulosti zaregistroval, resp. môj mail sa už nachádza v liste, no neviem u seba nájsť prihlasovacie údaje. Viete mi, prosím, pomôcť?Ďakujem. Pekný deň.Juraj

    Dobrý deň, Juraj, k Vašim prihlasovacím údajom,  z pochopiteľných dôvodov, nemám prístup. Môžem Vám len zabezpečiť reset hesla, ktorý vám následne príde na email, ktorý ste si zadali ako login. V tejto dobe už by ste mali mať výzvu vo svojom emaile. Okrem toho som Vám preposlal ešte raz email s heslami, ktoré budete potrebovať pre otvorenie chráneného obsahu blogov. Ďakujem za priazeň pre mocnedata.sk.  Filip Vitek
  • Od: vitdutko123456@gmail.com 8 októbra 2018
    Dobry den, pan Vitek. Pred niekolkymi mesiacmi som sa zaregistroval s nizsie spomenutou e-mailovou adresou. Dlhsie som nepouzival heslo, a tak som ho zabudol. Ako ucet obnovit? Dakujem.

    Pozdravujem Vas, heslo ku kontu vam neviem obnovit, ja ich samozrejme nemam sancu vidiet. Vedel by som ho zrejme resetnut, pripadne si mozete prosil zrusit a zalozit na novo, aby som nemusel (ani docasne) disponovat vasim heslom. Poslal som vam vsak pristupove kody pre uzamknute clanky, aby ste neboli obmedzeny v obsahu az do momentu, kym vyriesite ten profil. Dakujem za vernu priazen pre mocnedata.sk. Filip Vitek
  • Od: m.aragnet@gmail.com 9 septembra 2018
    Zdravím, nemohl by jste odstranit přehled článků v bočním plovoucím okně? Je to neskutečně otravné. Při rolování dolů se stránka kvůli tomuto oknu zasekne a vrátí se na začátek. Úvodní stránka je takto nepoužitelná. Děkuji.

    Zdravim aj ja Vás. >>>>> V prvom rade ďakujem za spätnú väzbu k samotnému obsahu, ktorú ste mal určite na mysli, len ste na ňu akosi zabudol. 🙂
    >>> A teraz k Vašej pôvodnej poznámke ohľadne ľavého navigačného baru. Asi Vás prekvapím, ale zadrhnutie stránky pri rolovaní  nemá niš spoločné s bočným prehľadom článkov. Keďže blog už obsahuje viac ako 200 článkov (a obrázkov k nim), ak by sa loadovalo všetkých 200+ naraz, načítavanie hlavnej strány by trvalo večne. (okrem iného by stránka bola penalizovaná aj Googlom a mnohými inými vyhľadávačmi). Preto je dnes na stránkach, ktoré slúžia ako veľký rozbočovač, implementované štandarndé roletkové rozbaľovanie obsahu. Rovnako ako FB alebo LInkedIn vám neukáže celú históriu vašeho News feedu naraz, ale postupne ho načítava ako sa cez to scrollujete. Tento druh postupného loadovania obsahu navyše slúži aj ako ochrana pred nežaducími botmi. Opakujem teda, že ľavé kontextové menu s prehľadom článkov na to nemá žiaden vplyv, stránka by sa správaal rovnako aj keby tam to menu nebolo.
    . >>> Rozhodne sa jej teda nemožno vzdať. Mrzí má ak vo vašom konkrétnom prehliadači postupne načítavanie spôsobuje trhanie stránky, ale úprimne, je to skôr o nastavení prehliadača a o rýchlosti pripojeniea, cez ktorú stránku načítavate. Fičúra je riadne testovaná na väčšine štandardných browserov, ale ak to napriek tomu spôsobuje u vás diskomfort, pošlite mi prosím typ a verziu vášho prehliadača, rád sa na to opätovne pozrieme. Zároveň chcem dať do pozornosti, že podľa dostupných štatistík, väčšina trafficu je z mobilnýc zariadeniach, kde responzívný dizajn uvedený "plovoucí přehled článku" vôbec nezobrazuje.Na daný contextový prehľad článkov mám od užívateľov naopak aj pozitívnu spätnú väzbu, takže zatiaľ nie je dôvod ho od tiaľ odstraňovať, tým skôr, že problém, o ktorom píšete sa ho netýka.
  • Od: ludovit.popelka@gmail.com 23 augusta 2018
    Zdravim, prosim ake je heslo na slidy k prednaske Feature Engineering pre data science club? Pekny den

    Dobrý deň Ľudo, niektoré články sú určené len pre členov komunity Mocnedata.sk, uvedená prednáška o Feature engineeringu patrí medzi ne. Dobrá správa je, že členom komunity sa bezplatne môžete na neobmedzenú obdobie za pár sekúnd tu: https://mocnedata.sk/zostanme-v-kontakte/ Po zaregistrovaní Vašej prihlášky vám príde email s heslami na všetky zamknuté články na portáli. Ďakujem za Váš záujem o Mocnedata.sk. S pozdravom, Filip Vitek.
  • Od: anonymný 22 apríla 2018
    Dobrý deň, Píšem diplomovú prácu na tému “nové trendy v informačných systémoch podnikov a prínosy”. Chcel by som sa Vás opýtať na Váš osobný názor, aké sú podľa Vás tie najväčšie trendy. (vzhľadom na Váš určite široký rozhľad, by to bolo na dlhú odpoveď, teda vedeli by ste ma odkázať na pár linkov/stránok/literatúru, kde problematika bude rozobraná?). S pozdravom Gabriel

    Dobrý deň Gabriel. Je mi sympatické, že chcete písať diplomovú prácu na takúto tému. Rozhodne sa cíťte slobodne využiť akýkoľvek poznatok z portálu mocnedata.sk. Keďže ma však zrejme neplánujete uviesť ako spoluautora Vašej diplomovej práce :), reasearch toho, čo v nej chcete písať by ste si mali robiť sám. Podstatou diplomovej práce je totiž zdokonlaiť sa v niektorej z oblastí do takej miery, že viete sám o nej napísať článok. Veľa študentov v ČR a SR si myslí, že expertízu v nejakej oblasti je možné získať len skompilovaním už existujúcich poznatkov iných ľudí. Hoci tento postup je v strednej Európe tolerovaný, na západe sa na takéto diplomové práce pozerajú s veľkým dešpektom.  Môžete teda kľudne načerpať inšpiráciu z trendov, ktoré popisujem na TU alebo TAMTO, ale finálny koncept práce si budete musieť "oddrieť" sám. Držím palce.
  • Od: dajjdo@gmail.com 12 marca 2018
    Dobrý večer prajem, registroval som sa 5.3, s registračným mailom

    Dobrý deň prajem, ospravedlňujem sa, bol som niekoľko dní mimo dosah počítača a tak emaily čakali na potvrdenie. Aktuálne by ste mali už mať údaje k dispozícii. Ďakujem za rozhodnutie stať sa súčasťou komunity www.mocnedata.sk ! Filip Vítek
  • Od: anonymný 8 marca 2018
    KOĽKO BOLO DEMONŠTRANTOV NA NÁMESTI SLOBODY V BARATISLAVE 2. MARCA 2018.

    Obávam sa, že zatiaľ som nevidel dobrú fotografiu, ktorá by bola vhodná na detekciu počtu. Gottwalďák totiž nie je riadne osvetlený, takže väčšinu fotografií, ktoré som videl sú príliš tmavé na zodpovedný odhad. Ak existuje nejaká dorba foto, rád to urobím.
  • Od: anonymný 23 februára 2018
    Teoria je sice pekna, ale co ukazat aj nejaku prax… Citat knihy, clanky, navstevovat fora a potom o tom napisat, to je pekne.. Ale co nejake vlastne analyzy??!

    Neviem, co vas vyprovokovalo k takejto ostrej reakcii a preto skusim odpovedat inym tonom, ako bola polozena otazka. Na portali je mnoho clankov o trendoch, pretoze jeho primarna uloha je rozputat diskusiu o veciach, ktore sa bezne na Slovensku nediskutuju. Analytike sa venujem primarne vo svojej praci a teda som casto viazany mlcanlivostou o postrupoch a zaveroch, ktore z analyz plyny. Napriek tomu, vsak portal obsahuje (v kontraste s vasim tvrrdenim) aj moje vlastne analyzy. Mozete ich najst napriklad >  https://mocnedata.sk/ako-na-meninove-kampane/ <alebo>  https://mocnedata.sk/posadnutost-slovakov-mobilnymi-cislami/  <alebo> https://mocnedata.sk/vlavo-ci-vpravo/  a niekolko dalsich. V kazdom pripade mocnedata.sk je slobodny portal, ktoreho obsah je zadarmo a kazdy si moze vybrat, ci ho chce citat alebo nie. Takze ak vas moja odpoved nepresvedcial o tom, ze nepisem len o "inych", mat vzdy moznost citat ine portaly, ktore vas o tom presvedcili viac. >>>>> Pekny den, Filip Vitek.
  • Od: anonymný 9 februára 2018
    Dobry vecer prajem,ku clanku FAKE NEWS – KDE TO ZAČALO A KAM SPEJEME?…par otazok by som mal.1. “že hoci Fake news už teraz zodpovedajú za niekoľko politických prekvapení (Brexit, Donald Trump, Miloš Zeman, …), Preco je to podla vas politicke prekvapenie? Nie je to skor prekvapenie pre vas s nejakym politickym nazorom? A som si isty, ze za Vas nazor moze scasti “fake news” (len v opacnom garde ako by ste si mysleli).Kazdemu, kto videl debaty Drahosa a Zemana, boli “fake news” druhorade. Minimalne nerozhodnutym.2. (žiaden prezident USA by pod hrozbou zbrane neodovzdal krajinu nepriateľovi, nechal by sa radšej zastreliť),Silne slova. Toto by som skor cakal z ust toho severokorejskeho robotnika. Ved podla vas “fake news” mozu dosadit slabocha. Vid. cestovatel na zapad pocas socializmu Drahos.3. Pokroky umelej inteligencie nám umožňujú z verejne dostupných prejavov daného človeka odpozorovať spôsob jeho reči, dikciu aj autentický slovník daného človeka, takže dnes je možné vytvoriť dokonalú videonahrávkuNieco ako kandidat na prezidenta CR Horacek? Milacik “Sme fake news” predtym ako bol favorizovany Drahos.https://vimeo.com/2506711274. Stratégovia Putina, Zemana či Trumpa, naopak pochopili, že udávať prím vo Fake news na sociálnych sieťach je dnes už oveľa dôležitejšia zbraň ako byť vo všetkých televíziáchPovazujete vasich preferovanych “strategov” za amaterov? Alebo mate nos len na jeden druh “fake news” ako “odbornici” z niektorych medii nielen u nas?5. Snahy rôznych štátov uložiť priamo prevádzkovateľom sociálnych sietí povinnosť aj dozoru nad Fake news pokladám za opodstatnené.Vlastne zriadit cenzuru asi mate na mysli.6. S veľkou pravdepodobnosťou vzniknú aj certifikačné autority, ktoré budú dávať každej skutočnej správe punc pravdivosti.Co ked pravdiva sprava nedostane punc pravdivosti?Na zaver sa Vam chcem podakovat za Vase clanky, ktore rad citam a tie apoliticke nadalej aj budem.V novej praci v zahranici Vam prajem vela uspechov.S pozdravom PaloS

    Palo, pozdravujem a dakujem za feedback aj otazky. Na otazky skusim odpovedat v poradi akom boli polozene: 1]  ... prekvapenie >> Vo vsetkych menovanych pripadoch vyhrala strana, ktora podla prieskumov nebola favoritom. Preto hovorim o prekvapeni. Moje nazory by som do toho netahal, koniec koncov na tieto temy ani nie su v clanku uvedene nejake dalsie komentare z mojej strany................. 2] ... silne slova >> Mozno ano. ale len preto, lebo u nas sme zvyknuti na to, ze politici su slabosi a oportunisti. Velke krajiny ako Rusko, Nemecko a USA sa na to pozerajú inak. Roky budovali svoje staty a nezahodia celu historiu kvoli jednemu cloveku. A ti politici to vedia, tak to pre nich nie je ani realne moznost. je to nieco ako poziranik, ktory vbehne do horiaceho domu. Vie, ze to mozno neprezije, ale jeho profesionalna hrdost mu nedovoli inak..................... 3] ... ad horacek pred Drahosom >> toto nie je otazka k podstate clanku a nie som si vlastne isty, ci to vobec mala byst skutocna alebo len recnicka otazka. Takze tu zostanem bezkomentara................. 4] ... ad strategovia >> Neviem co vas naplnilo pocitm, ze su nejaki moji a inych strategovia. Clanok nehovori nic o tom, ze by som v pripade Putina alebo Zemana stal na niektorej strane barikady, takze mi nepride k veci ani fer, vase narieknutie o mojich alebo cudzich strategoch na tuto temu teda nemam dovod vobec diskutovat, kedze nic z toho sa v clanku neobjavuje................. 5] ... snahy o regulovanie fake news >> Uprimne, ak niekto klame verejnost, je to na to paragraf v trestnom zakone (ohovaranie alebo sirenie poplasnej spravy) bez nutnosti zavadzat akejkolvek cenzuru, o ktorej hovorite. To, co som chcel tymto povedat je, ze mi pride pokrytecke od socialnych sieti vytvarat priestor na sirenie klamstiev a potom sa tvarit, ze to, ze sa to deje nie je problem. To je ako keby ste organizovali koncertnu snuru neonacistickej kapely a vysvetlovali policii, ze vy nemozete za to, co oni na tych koncertoch spievaju. Navyse kazdy jeden status, ktory sa na socialnej sieti objavi vie FB (a  ini) monetizovat. Takze tazit peniaze z toho, ze niekto na mojich strankach pacha trestnu cinnost a navzse sa tvarit, ze sa nebudem nijak podielat na tom, aby sa tomu zamedzilo, mi pride skutocne pokrytecke.................. 6] ... co ked pravdiva sprava nedostane punc >> Punc pravdivosti by mala dostat iba sprava, na ktorej podlozenie existuju dokazy. Vsetky ostatne spravy by mali zostat, s kolonkou neoverene. Kedysi v tradicnych novinach to tak bolo, ze ked novinar nemal oficialny zdroj, ktory moze odcitovat, musel napisat "podla neoverenych zdrojov". Dnes to uz neexistuje a do buducna to budeme potrebovat. Ak si date namahu a pozriete si filozofiu Karla Poppera, jediny sposob ako ludstvo moze tuto informacnu krizu je, ze vsetko co nevieme dokazat sa povazuje za nepotvrdene. Rovnako ako to je vo fyzike, ci inych prirodnych vedach. Pravdiva sprava teda nemoze "nedostat punc pravidvosti", lebo sprava sa stane pravdiva az vtedy, kde ju niekto dokaze. dovtedy nebude pravdiva, punktum.................. Na zaver>> Nieco v clanu vas otocilo nespravnym smerom. Ten blog nebol politicky (s vynimkou Dankovej snahy ovladnut STV, k comu sa vsak verejne hlasi) a teda nie je dovod sa nan politicky pozerat. Komentuje fake news vo vseobecnosti ako zle bez ohladu na to, ktora strana ich produkuje. Patrim medzi ludi, ktori sa vedia na veci pozerat s nadhladom aj ked to, co vidime nam nevyhovuje. Ak prehrame zapas, vyhovaarat sa na rozhodcu je zbytocne, vysledok to uz nemeni. Preto kritizovat javy by sme mali byt schopni bez ohladu na to, ci ich pachaju "nasi" alebo "ti druhi". A to bude vzdy mojim motom.  Ak by sa aj moja manzelka alebo brat dopustili niecoho nekaleho, nebudem sa tvarit "ze ono to cele bolo inak a niekto to prekrutil"..................
  • Od: roman.hanajik@gmail.com 7 februára 2018
    Skoda, ze nemate diskusiu pod clankami. Vyjadril by som sa tam. https://www.facebook.com/roman.hanajik/posts/10215319686964553

    Opak je pravdou, kazdy clanok ma sancu diskutovat, staci pod clankom stlacit tlacidlo "zobrazit komentare". A tam pridat komentar. Aj ked uprimne, ak ste komentarom mysleli to, co ste napisali na Facebooku, tak neviem ci vam stoji za to si drat ruky. V kazdom pripade pekny den.
  • Od: anonymný 1 decembra 2017
    Ahoj Filip, čo sa dá prosím zistiť z cookie súboru cfduid? Vieš, čo jednotlivé číselné hodnoty predstavujú, resp. aké dáta z nich vyčítať? Dik, Matej

    Ahoj Matej, mozno budes prekvapeny, ale konfiguraciu cookies si mozu (a neraz aj naozaj robia) jednotlive portaly sami. teda uplne korektna odpoved by bola "It depends". (ktora vsak chapem, ze by Ti zrejme nepomohla prilis 😉 Pokial si spravne pamatam vsak, tak Tebou spominany identifikator sa pouziva na podchytenie UID, teda Universal Idetifier of Device. Cize nieco ako unikatne rodne cislo zariadenia. Sirku vyuzitia toho udaju si asi dokazes predstavit aj sam, tazke sa tu o tom nebudem zbytocne rozpisovat. Pekny den, Filip.
  • Od: barciak@seznam.cz 1 decembra 2017
    Dobry den,Pri citani Vasich blogov/clankov mi napadlo niekolko otazok, na ktore sa mi zatial prostrednictvom Google nepodarilo najst odpoved. Pokial by ste mal teda niekdy niekolko minut casu na odpoved, resp. by Vas dane otazky inspirovali k napisaniu clankov bol by som (a urcite aj ostani) velmi vdacny za Vas nazor a skusenosti:1) Pri definovani vztahov/korelacii (tak ako to je aj vo Vasich ulohach pre verejnost) sa postupuje castokrat intutitivne: Dochodcovia nemaju auto preto prepokaldame, ze nebudu cestovat…. zeny nemaju vztah k agresivite , preto sa im nebude pacit MMA,atd, atd. Zaujimalo by ma ci ste niekedy pocas svoje prace vyuzili (resp. ci niekto vyuziva) aj skutocnu psychodianistiku/psychometriu…teda ci sa realne overuju tvrdenia typu „introverti nakupuju jogurty danone v piatok vecer“, „hystericke zeny kupuju viac sladkeho“ „maskulinny muzi konzumuju viac masa“..atd…atd….(napr. na vzorke testuju zeny a tie, ktore skoruju vyssie v polozke hysteria maju vacsi objem nakupu sladkeho)2) Zaroven by som sa chcel spytat co mate skusenost, resp. ci je v SR vyuzivana analyza dat zo socialnych sieti. Teda napriklad ci si analyzovane zaluby, cas na internete, doba na sieti pocas dna na internete, atd. u ludi, ktori „folowuju“ Slovan Bratislava a ci sa im napr. na zaklade toho vytvara strategia ako ich dostat na stadion. Teda nieco na styl politickeho marketingu (ako sa napriklad nasledne zdovodnovala volebna kampan Trumpa). Tiez by ma zaujimalo ci sa niekto tomu v SR venuje, ake nastroje sa na to vyuzivaju, ci sa jedna o komplikovane a drahe zalezitosti alebu veci, ktore su vyuzitelne aj pre male firmy, NGO, skoly, sportove kluby….Vopred dakujem za odpoved,Pekny denJuraj

    Dakujem za zaujimavu otazku. Svoju odpoved by som rad rozdelil na tri casti: [1] Trendy spravania, ktore su popisovane v samotnych blogoch (teda nie v datovych rebusoch) su vzdy komentovane aj zdorjom vyskumu alebo pozorovania spravania. Takze tu ide vzdy o skutocne trendy. [2] Vo svojej praci sa denno denne zaujimam skumanim spravania klientov, takmer na vsetko, co sa rozhodujemem robime A-B test alebo aspon back test daneho javu na historickych datach. O tychto veciach vsak zial, z pochopitelnych dovodov, pisat nemozem. Vo svojej podstate som vsak silny fanusik testovania trendov a analytikov odhalenych patterns. [3] Datove hadanky, ktotych riesenia podavaju priamo citatelia, samozrejme nie su tetsovane priamo na datasetoch (aj ked aj o tomto uz som rozmyslal, ale jednak tento priestor dnes uz solidne pokryva Kaggle, druhak citatelia uz maju problem investovat niekolko desiatok minut tyzdenne do tvorby konceptov, keby som od nich pozadoval, aby este vo svojom volnom case validovali data cez statisticke testovanie hypotez, tak by ucast klesla na nulu.) Co je vsak este dolezitejsie, ze uvedene hadanky nemaju byt dokazom toho, ako to urobit, ale maju rozvijat kreativne myslenie, ake pristupy by sa dali pouzit. Totiz feature engineering (teda vymyslanie novych parameterov, ktore maju byt v modeli otestovane) je jedina cesta ako sa do buducna presadit. Samotne algortimy sa totiz coraz viac stavaju volne dostupnymi komoditami.
  • Od: p.hrdlica@gmail.com 13 októbra 2017
    Ahoj Filip,chcel by som si stiahnuť tie CRM prezentacie, len potrebujem k nim heslo.Viem sa k nemu dopracovat? :-)DakujemPeto HrdlicaDr.Max

    Ahoj Peter, pri registrácii Ti prišiel email s heslami na zamknutý obsah. Aby si ho nemusel hľadať v histórii, preposlal som Ti ho znovu. Uži si prezentácie a pekný večer. Filip Vítek
  • Od: daniela.cickanova@gmail.com 28 septembra 2017
    Dobry den, v prvom rade sa ospravedlnujem, ze je tato spava bez diakritiky, pisem zo zahranicnej kniznice a moznosti spravne napisaneho textu v slovenskom jazyku su tu znacne obmedzene. Chcem citovat Vas blog vo svojej diplomovej praci a tak som si vsimla, ze pri clankoch chyba udaj o datume ich vyhotovenia. Takze len zasielam navrh, ze by mohlo byt uzitocne tieto datumy uvadzat, nie je to nezaujimava informacia. Vas blog sa mi inak naozaj velmi paci a drzim Vam palce! Daniela

    Daniela, aby ste videli, ze si nic nerobim z diakritiky odpoviem vam aj ja bez nej 🙂 Blogy pisem priebezne a niekedy doplnam, takze datum vydania by aj tak nemal az taky velky vyznam. Asi vas sklamem, ale o tejto feature vobec ani do uducna neuvazujem. Neviem podla akej ISO normy musite napisat diplomku, ale podla slovenskych noriem na citovanie sa pri citovani z internetoveho zdroja sice pise datum, ale nie datum uverejnenia, ale datum, ku ktoremu ste citaciu realizovali (kedze texty sa mozu menit, tak aby bolo jasne v akom momente bol dany text odcitany z webu). Samozrejme nejaka zahranicna norma k tomu moze pristupovat inak, ale je dobre si overit, ci to nahodou nie je to iste. Ak by ste predsa potrebovali datum vydania blogov, kludne mi napiste na info@mocnedata.sk, ktore konkretne chcete citovat a ja vam poslem zo systemu presne datum ich zverejnenia. Dakujem za vernost aj spatnu vazbu pre mocnedata.sk . Pekny den, Filip Vitek.
  • Od: 20 septembra 2017
    You might have an incredibly good layout for your blog i want it to make use of on my website also

    Well, if you feel inspired, then fetch some Word Press developers and ask them to get inspired! Good luck in your endeavors.
  • Od: mark.otoole@darwinrecruitment.com 7 septembra 2017
    Hi FilipI have come across your profile via Linkedin and noticed you have a real in Data Science & speaking about such topics. I’m currently hosting Meet ups across Europe and one of our main cities will be Berlin.Maybe you would like to be part of our next one?I will be in Berlin next Thursday & Friday if you would like to meet in person for a cup of coffee?

    Hi Mark, thanks for reaching out to me. I have already sent you the answer over the LinkedIn message. Looking forward to meeting you. Filip
  • Od: drigif@gmail.com 30 augusta 2017
    Ahoj Filip, precital som si tvoj clanok o stahovani do Brln. Vela zdaru! Teamviewer aplikáciu pouzivam od 2012 s velkou spokojnostou. Nebolo mi jasne ako firmy prosperuju pri freemium modeli podnikania. Ak je aplikacia zdarma, za platene funkcionality zaplati kolko 0,5% alebo este menej? Aplikacii na shareovanie je do bludu, TV je sice dobry ale ma vela konkurentov. Skype ponuka zdielanie obrazovky a maju omnoho viacej instalacii nez TV. S pozdravom, Stefan

    Ahoj Stefan, priznam sa, ze neviem na co presne si sa chcel opytat, tak skusim odpovedat na tu vetu, za ktoru bol otaznik 🙂  Hej  Freemium model funguje tak, ze zlomok klientov z tych, ktori si kupia platenu verziu, ale tie zlomy nebyvaju tak tragicke ako si ty uvadzal, zvacsa ide o jednotky percent. Takze ked mas milionoy klientov, stale to mozu byt stovky tisic platiacich klientov a ti to vacsinou utiahnu. Dakujem za priazen portalu mocnedata.sk . Filip
  • Od: anonymný 18 augusta 2017
    Dobry den Filip, vas blog je perfektny a uplne ma nakopol v tom pozriet sa vo firme na veci inak. Casom by som sa chcel ale dalej povenovat celkovo datovej analytika. Len sa priznam, ze tu neviem uplne ako zacat. Cital som vase blogy na uvod do CRM, su skvele, ale teraz by ma zaujimalo skor nejake odporucanie na kurzy statistiky, pythonu, pripadne nieco dalsie s cim si myslite, ze by mohol odhodlany clovek zacat. Cielom samozrejme nie je sa vymakat za tyzden, ale dlhodobo sa vzdelavat s moznostou testovania si nadobudnutych vedomosti priamo na firme, ktora zbiera vela dat a je eshopom. Dakujem 🙂

    Robo, dakujem velmi pekne za povzbudivu spatnu vazbu k blogu. Ak vas inpsiruje pracovat viac s datami, tak ma to tesi este viac, lebo presne to je dovodom preco ho pisem. Co sa tyka prosby ohladne inspiracie na pracu s datami, tak to je tazsie, lebo neviem v akom stadiu znalosti/zucnosti sa nachadzas. Ale v principe, kazdy kto chce analyzovat biznis data by mal mat zvladnute 4 zakladne oblasti: A) analyzu standardnych biznis dat (SQL) k tomu odporucam tuto knihu: http://www.martinus.sk/?uItem=17218 B) porozumenie, co treba skumat v klientskych datach. Tu mam dve odporucania. Prvym je jedna z mala kniziek v SJ/ČJ na ktorú netreba anglictinu. Rozumíte svým zákazníkům? V našich jazykoch vyšla aj kniha Numerati, ktorú je však problém zohnať. Obe sú popísané tu: https://mocnedata.sk/marketer-jezisko-2016/ . Ak by si nezohnal Numerati, tak podobnu uhlohu plni ak kniha  C) Ake techniky poutivat na analyzu dat. K tomu je najlepsia kniha Data Science for Business, je to však už v angličtine, čo pre niektorých je komplikáciou. Jej popis ako aj link na jej zakúpenie nájdeš priamo na https://mocnedata.sk/pohlad-inych-crm-autorov/ D) zrucnosti ako pracovat s pokrocilejsou analytikou. Odporucam prejst si kurz na Machine Learning v Pythone, stoji to par EUR a da Ti to kompletny prehlad ako pracovat s datami a ako predikovat sofistikovanejsie veci. Mne osobne sa napriklad osvedcil tento kurz https://www.udemy.com/learning-python-for-data-analysis-and-visualization/  . Pravidelne byva nan akcia za 15 EUR, za plnu cenu si ho urcite nekupuj 🙂 Je tam na zaciatku pomerne dost lekcii pre pochopenie zakladov v Pythone, tym sa treba prehrist a vydrzat. V druhej polovici uz sa dozvies ako priamo v Pythone programovat akekolvek sofistikovanejsia analyticke veci. Python je uplne zadarmo, takze sa to oplati, lebo anlayticke softwary stoja tak 15.000 EUR.   Ako inspiraciu, co vsetko sa da riesit odporucam knihy z tohto blogu: https://mocnedata.sk/marketer-jezisko-2016/ Držím palce a neváhaj sa ozvať, keby si mal nejakú otázku.
  • Od: kozakova.lenka1@gmail.com 5 júla 2017
    Dobry den, citala som si blog o dovolenke na Madeire. Chcem sa opytat ci mesiac oktober je vhodnym mesiacom na navstivenie tohto ostrova. Dakujem vopred za odpoved

    Lenka, odpovedal som vam emailom, snad Vam ta odpoved pomoze. Uzite si Madeiru.
  • Od: anonymný 25 apríla 2017
    Dobry den, pan Vitek, tema, ktorej sa venujete na tejto stranke, ma velmi zaujala. Pracujem uz treti rok s datami v IBM Cognose. Mam ukoncenu TU v Kosiciach, SjF, vedeli by ste mi prosim poradit, ktore vysokoskolske predmety si prestudovat, aby som ziskal predpoklady pracovat vo Vami zmienej oblasti. Vopred dakujem

    Dobrý deň Vít, ďakujem za spätnú väzbu k obsahu Mocnedata.sk portálu. Je sympatické, že zdieľame údel práce s dátami. K vašej otázke, čo si doštudovať, by som odporúčil, aby ste sa zaujímali o nasledovné veci: ETL procesy a tvorba DWH = ide síce o znalosti, ktoré už dnes nie sú veľmi diferenciačným prvkom na trhu práce. Je to skôr nutnosť, lebo od ľudí pracujúcich s dátami sa bude čoraz viac očakávať, že si vedia sami vytvoriť zložitejšie dátové štruktúry. Machine Learning algoritmy = osvojiť si všetky základné  typy dátových algoritmov advanced analytiky ako sú rozhodovacie stromy, regresie, neurónové siete. Okrem teoretického zvládnutia týchto algoritmov je dôležité mať aspoň 2-3 platformy (typu SPSS, SAS, R+, Python, ...), v ktorých budete schopný prípravu týchto modelov aj osobne zrealizovať. NoSQL databázy = ukladanie a analyzovanie dát sa presúva od tradičných databáz (MS SQL, Oracle, MySQL, PostGre, ...) k novému typu databáz, ktoré sa nazývajú NoSQL. (Mongo DB, Cassandra, Hadoop, ...). Hoci to nie je na prvý pohľad zrejmé, práca s týmito databázami je diametrálne odlišná a teda človek, ktorý dnes robí s SQL si nemôže sadnúť za NoSQL databázu a dolovať z nej dáta. Opensource analytika = Na západných trhoch sa presúva spracovanie dát z tradičných štatistických softwarov do Opensource riešení. Samotní predstavitelia veľkých spoločností ako IBM alebo SAS pripúšťajú, že do 5 rokov prevezmú opraty analytiky práve opensource analytické platformy. V tomto ohľade odporúčam sa zamerať skôr na Python ako na R+, lebo ukazuje sa, že Python bude skôr tá technológia, ktorá pôjde dopredu. Takto nejako to vidím. Ak budete mať viac otázok, neváhajte mi napísať na info@mocnedata.sk. Držím palce, Filip Vítek
  • Od: tomas.polak@outlook.sk 23 apríla 2017
    Dobrý deň p. Vítek,veľmi ma zaujali články, ktoré publikujete na webe. Ako začínajúca firma v oblasti kamionovej dopravy, si čoraz viac uvedomujem silu dát a samotného marketingu pri podpore mojich rozhodnutí v dennom biznise. Rád by som sa poradil akým spôsobom zastrešiť témy, ktoré spomínate v blogoch na konkrétnych prípadoch v mojej spoločnosti. Som v štádiu vyberania vhodného CRM a ERP nástroja pre ďalší rozvoj mojej spoločnosti. Vedeli by sme sa stretnúť, popr. si zavolať a porozprávať o tom aké sú možnosti trendy …

    Tomas, dakujem za sympaticku reakciu. Poslal som Vam odpoved do emailu, ktory ste mi nechali pri zadani otazky. Tesim sa na pripadne stretnutie. S pozdravom,
  • Od: simon.siplak@websupport.sk 19 apríla 2017
    Zdravim,volam sa Simon Siplak a pracujem vo webhostingovej firme Websupport.sk. Momentalne riesim vo Websupporte zber a spracovanie dat. Aktualne vidim dost problem v spracovani dat, ktore u nas mame a preto som sa to rozhodol riesit. V hlave mam viacere scenare, avsak nemam az take skusenosti aby som to vedel dobre vyhodnotit.Tu prichadza otazka ci by ste mi s tym nevedeli pomoct. Teda hlavne s utriedenim myslienok resp. nasmerovania akou cestou sa pri zbere, spracovani dat vydat?Mam zatial len pomenovane problemy a velmi by mi pomohol vas nazor. Ak by ste mali cas na stretnutie/skype bol by som rad.Simon SiplakHead of PerformanceWebsupport.sk

    Simon, poslal som Vam k tejto otazke email na adresu, ktoru ste mi nechali. Pekny den. Filip
  • Od: tesarovic@gmail.com 10 apríla 2017
    Zdravim Vas Filip. Viete prosim odporucit nejaku knihu na temu ako vybudovat CRM v organizacii. Nejake vseobecne principy, procesy a podobne. Dakujem

    No, so všeobecnými knihami o CRM je to asi úplne najhoršie. Totiž každý má pocit, že CRM už je tak sprofanované, že napísať knihu o princípoch CRM, je nepredajné. V skutočnosti však väčšina ľudí zatiaľ skôr nevie ako vie, čo je CRM. Z toho mála, čo v tejto "všeobecnej kategórii" stojí za to, by som odporúčal túto knihu v príbuznom jazyku: Rozumíte svým zákazníkum [http://www.martinus.sk/?uItem=143979] Z tých zahraničných by som mohol azda odporúčať nasledovný kúsok: Managing Customer Experience and Relationships: A Strategic Framework [https://www.amazon.com/Managing-Customer-Experience-Relationships-Strategic/dp/1119236258/]   Tak snáď som pomohol aspoň trochu. Filip
  • Od: pavol.cech@makro.sk 26 marca 2017
    Ahoj Filip.Vyborna prednaska vo stvrtok v ramci RETAILday akcie. Zaujal ma bublinovy graf, kde by som sa k nemu mohol dostat? Pozdravujem

    Ahoj Pali, ďakujem veľmi pekne za spätnú väzbu. Myslím, že v dohľadnej dobe bude organizátor distribuovať prezentácie. Ale ak som správne pochopil, o ktorý graf Ti ide, tak som Ti ho poslal práve na email. Keď som netrafil, tak budeš musieť asi počkať na tu oficiálnu, lebo celú prezentácia sa do emailu nezmestí.
  • Od: jayd7427@gmail.com 16 marca 2017
    Do you mind if I quote a few of your posts as long as I provide credit and sources back to your weblog? My blog is in the very same niche as yours and my users would truly benefit from a lot of the information you present here. Please let me know if this alright with you. Thank you! fceecfgbdcdk

    Feel free to re-use any content from here, please follow the rules of authorship attribution.   
  • Od: johnfob29@gmail.com 16 marca 2017
    I actually got into this post. I located it to be fascinating and loaded with exclusive points of interest. I like to read material that makes me believe. Thank you for writing this fantastic content.

    Thanks for encouraging feedback, I will do my best to keep the content to high standards.
  • Od: maria.dzurova@euba.sk Dakujem za spatnu vazbu a dufam, Dobry den, heslo aj vysvetlenie som Vam poslal emailom, ze sa Vam bude pacit mocnedata.sk aj do buducna a zostanete vernou clenkou komunity. Pekny den - 14 marca 2017
    Umožnili ste z dnešnej konferencie MPR stiahnuť vaše info a dali ste prístup heslom. Naklikala som a chcela som si stiahnuť aj vašu prezentáciu z prístupu inej konferencie. Nedarí sa mi. Môžem o to požiadať? Prípadne dnešnú, čo však asi bude prístupné z konferencie. Ďakujem za odpoveď. S pozdravom doc. Ing. Mária Dzurová, PhD, Katedra marketingu OF EU v BA.

    Dobrý deň prajem, heslo na vydvihnutie danej prezentácie je rovnaké ako na odomknutie daného blogu, ktoré som vám dnes oznámil na konferencii. Užite si daný obsah!
  • Od: sekerak.luk@gmail.com 6 marca 2017
    Ja len, ze dakujem za super prezentaciu 🙂

    Ďakujem za feedback. Možno by mi pomohlo, keby ste upresnili aj to, co bolo fajn a co naopak este pripadne zlepsit. Ak mate chvilku napiste na info@mocnedata.sk. Pekny vecer.
  • Od: roman.gavuliak@gmail.com 28 februára 2017
    Cau,Poznas https://en.wikipedia.org/wiki/Benford’s_law? Podla mna by bolo zaujimave porovnat Benfordov zakon s distribuciou, ktoru si ziskal z dat. Myslim ze v niecom sa podoba (vyssie cisla su menej pravdepodobne), ale v niecom sa lisi a prave tato odchylka je asi to co je nam vlastne.Roman Gavuliak

    Vidíš, Roman, a to Ti je zaujímavá situácia, lebo Benfordovo pravidlo poznám, ale nenapadlo mi vôbec o tom takto rozmýšľať. Na Tvoj podnet som trochu googlil a zaujímavé je, že niekoľko zdrojov sa zhoduje na tom, že na telefónne čísla to neplatí (pozri aj priamo v definicii Wikipedie, ktorú si pripol do komentu v sekcii: "Distributions known to not obey Benford's law"). V každom prípade by to vysvetlovalo ten koniec s ciframi 7,8 a 9. Čo trochu hovorí proti tvojej hypotéze je, že sa to rozlične správa v jednotlivých vekových kohortách toho istého národa. Navyše ak by som použil rozšírené pravidlo aj na ďalšie cifry (viď napríklad opäť už citovanú Wikipédiu), takto tiež nesedí. ale v každom prípade ďakujem za zaujímavý koment, skúsim to ešte preskúmať. Filip
  • Od: Libor.Besenyi@accendo.sk 25 februára 2017
    Zdravim p. VItek,som posadnuty dynamickymi systemami a analytika mi dava odpovede na rozne anomalie ktorym som svedkom pri manazmente ci navhru IS… Vase clanky su inspirativne a velmi dobre sa mi citaju. Dakujem za ne… Skoda ze mam tak malo casu sa tejto problematike venovat. Otazne su aj bunky…Sledujem Vas uz dlhsie (cez etrend), ale je zaujimave, ze moja mama Vas tiez poznala. Vy si ju uz asi nepamatate, bolo to este v casoch Allianz 🙂 Svet je ale maly! Nech je ako chce, Vase clanky mam strasne rad a ten o nahradeni analytikou strojmi ma pobavil. Vediem SW firmu a som presvedceny, ze programovat budu stroje uz zachvilu. Ale ze to nahradi aj pracu s vyssou pridanou hodnotou ako ta Vasa, to som necakal…Mimochodom, minuly rok na nejakej M$ konferencii predviedli chlapci z CZ firmy Pilana (vyrobca nozov) riadenie podnikovej strategie cez predikcie z dennych dat z prevadzky (od energii, cez vyplaty az po trzby za pred. obdobia). Mna to dost zaujalo (ak by Vas to zaujalo, isto by som sa im nanominoval do vyroby a pokecal s nimi). Vystupom oi. bol aj stabilny 10% rabat na produktoch, kde je standard 4% (dlhe roky). Takze tento digitalizujuci trend sa nevyhne najskor ani strednemu manazmentu… uz nebudeme potrebovat ani ludi na taktiku?!Rozpisal som sa – ospravedlnujem sa (vidno ze zajtra ma caka dovolenka!). Ja som ale nejako nedostal heslo (alebo ho uz neviem najst), aj ked som subscribnutym clenom Vasho blogu. Niektore materialy by som rad videl – hlavne tie s horoskopom, aj ked tam predpokladam koleracny vztah, pricom spolocnym kazualnym bodom bolo pohlavie alebo vek… Teda v to aspon dufam! No potom ma zaujimaju tie cisla domov :)Dufam ze sa s Vami niekedy stretnem aspon na konferencii (aj ked je to trocha mimo moju oblast), lebo ste neskutocne inspirativny. Vela uspechov a skvelych clankov zelaL. Besenyi

    Libor, ďakujem veľmi pekne za povzbudivý feedback. V dnešnej dobe väčšina ľudí konzumuje, takže si vždy veľmi vážim, keď sa ozve aj niekto s podnetmi ako veci rozvíjať alebo kritikou, čo sa mu nepáči. Udržať vysokú kvalitu blogu pri 50 či 100 článkoch je strašne ťažke. Ak to má navyše robiť človek bez spätnej väzby od čitateľov, je to občas aj trochu frustrujúce. Čo sa týka poznámky o tom riadení/manažmente bez ľudí, také pokusy tu sú už pomerne dlho. Ja si myslím, že sa to celé však vyrieši inak: Prestanú existovať niektoré povolanie ako ľudské (ani dnes už nemáte pokladníkov na parkovisku, parkovné sa platí cez stroj, rovnako dnes už spoje v automobilkách nezvárajú ľudia) a preberú ich stroje. Tým pádom budú zbytoční aj ich manažéri a manažérske role budú tiež stroje (ktoré budú riadiť iné stroje). Interakciu, kde manažér bude stroj a podriadený bude človek, pokladám za málo pravdepodobnú. Totiž strojový manažér by musel ovládať prácu ľudí minimálne rovnako dobre ako oni (inak by ho odžubávali). Ak by však stroj vedel robiť prácu rovnako dobre ako človek, nebude ju robiť človek. Užite si dovolenku a snáď sa niekedy v budúcnosti aj osobne uvidíme. Heslá som vám preposlal opätovne na email.
  • Od: zbaraniakova@pss.sk 17 januára 2017
    Super čítanie, teším sa na ďalší diel.Zita

    Ďakujem Zita za povzbudivý feedback. Budem sa snažiť udržať seriál rovnako zaujímavý aj naďalej.
  • Od: sadovsky@msdcompany.sk 15 januára 2017
    Nie som marketer, ale riadim firmu na klimatizacia a chcem sa spytat ako zacat s CRM marketingom?

    Pozdravujem Vás. Tento druh dopytu som dostal rôznou formou od spustenia www.mocnedata.sk portálu už niekoľkokrát. Fakt je ten, že MocnéDáta majú pripravenú samostatnú líniu článkov, ktorá sa zameriava priamo na malých podnikateľov. Avšak pre nedosatok času sa mi ju zatiaľ nepodarilo plnohodnotne rozbehnúť. V dohľadnej dobe sa preto objaví aj prvý článok, ktorý by mohol odpovedať práve na tento druh problému. Ak nechete zmeškať spustenie tejto vetvy pre podnikateľov, nechajte svoj email v sekcii Zostaňme v kontakte a príde vám notifikácia o novom článku.
  • Od: schranka@azet.sk 20 novembra 2016
    ake je heslo na zostaajucich 22prezentacii?prosimdobry den, dakujemmatus

    Dobry den, Matus, poslal som Vam odpoved na Vasu otazku do emailu, ktory ste si uviedli pri registracii na mocnedata.sk. Ak budete mat este neaku dalsiu otazku na tuto temu, prosim poslite mi ju emailom na danu adresu, z ktorej som Vam pisal. Pekny den.
  • Od: info@aurigema.sk 12 novembra 2016
    zdravim,chcel by som si pozriet prezentacie crmsmiem sa spytat na heslo?vdaka,lp

    Pozdravujem, pre beznych citatelov su dostupne 2 prezentacie (top 10 a top 20), tie si mozete stiahnut bez hesla. Cely balik 25 prezentacii je dostupny len pre registrovanych uzivatelov. Registracia je vsak bezplatna a mozete ju realizovat priamo k tomu urcenym linkom z blogu "Top 25 crm prezentacii" alebo vpravo v menu cez sekciu "Zostanmne v kontakte". Heslo vam dorazi samostatnym emailom po potvrdeni registracie. Prajem pekny den.
  • Od: anna.grominova@gmail.com 27 októbra 2016
    Ahoj Filip 🙂 Rada by som sa spytala v ramci hadanky, pre mna nie CRM cloveka, no dosta ma to zaujima a rada riesim veci, hladam riesenie, kreativne vymyslam atd.. co su to parametre spravania? Ak teda hladam odpoved u Teba a negooglim si to. CRM a big data – viem, ze to nie je moja oblast posobenia, no vies, k niecomu mas blizsie a k niecomu nie.. tieto temy ma dost zaujimaju 🙂

    Anka, pod parametrom správania sa rozumie akýkoľvek ukazovateľ správania klienta, ktorý je možný dátovo podchytiť (nájsť spôsob ako ho aspoň približne dátovo odmerať) a ktorý ho odlišuje od zvyšku populácie. Parametrom správania môže byť tendencia niečo robiť viac (alebo menej) ako je bežné [v prípade bonusovej otázky to môže byť napríklad počet km, ktoré denne klient najazdí ] alebo nejaká stabilná vlastnosť/postoj klienta, ktorý ho charakterizuje [cestujem MHD len ráno do práce, naspäť ma vezie manželka autom]. Ľudovou rečou by sa dalo povedať, že ide o ľubovoľnú zaujímavosť, čím sa klient odlišuje od iných a existuje spôsob ako túto zaujíanosť odmerať. Držím palce pri riešení a ďakujem za tvoj záujem o mocné dáta.  Filip
  • Od: krajnr@gmail.com 25 októbra 2016
    Páčia sa mi témy, v ktorých sa venujete športu, keďže moja oblasť je športový marketing. Možno by sme príležitostne mohli dať kávu a podebatovať o potenciálnych prienikoch. Takže to ani nebola otázka, skôr pozvanie:) Pekny večer. Roman

    Keďže mojou snahou je presne rozdúchať diskusiu, rád sa do akjekoľvek formy zapojím. Ozvite sa na email, z ktorého chodia oznámenia na nový blog alebo ma vyhľadajte na LenkedINe a môžeme to spolu prebrať.