Hneď na úvod tohto článku chcem povedať, že TENTO ČLÁNOK NIE JE POLITICKÝ a nebude vyjadrovať žiaden politický názor. Aj keď môj názor na to zrejme dôsledne poznáte.
Zdesenie novinárov je očakávateľné a pochopiteľné. Koniec koncov, len ak téma smrti Jána Kuciaka bude neustále pod drobnohľadom médií, tak sa bude osudu ťažšie hľadať cesta, ako by mohla kauza zostať nevyšetrená. Zároveň však novinári robia tejto téme jednu medvediu službu. Ak sa pozriete na komentáre českých alebo iných zahraničných médií, dokážu sa na vec pozrieť s nižším krvným tlakom a skôr sa zameriavajú na logické chyby zúčastnených. K tomuto prúdu by som chcel prispieť aj ja svojim blogom. Vo všetkých troch bodoch ide totiž o situácie, pri ktorých – slušne povedané – je logika výrazne neprítomná.
Podpora vyšetrenia? Možno tak u lekára …
Asi najčudesnejšia na celej tejto fáze je argumentácia niektorých z verejných predstaviteľov, že odvolanie ministra vnútra by ohrozilo riadne vyšetrenie. Nuž, prvý krát je to čudesné preto, že každý minister vnútra sa doposiaľ dušoval, že NEZASAHUJE do vyšetrovania. Nechajme bokom ako dôveryhodné boli tieto slová od jednotlivých, konkrétnych ministrov vnútra doposiaľ a pozrime sa na fakt samotný. Vyšetrovanie vedie Polícia SR a Prokurátora SR. Policajní vyšetrovateľovia sa zodpovedajú vyšším úrovniam polície, až v konečnom dôsledku Prezidentovi policajného zboru. Prokurátor vyšším stupňom prokuratúry, až v konečnom dôsledku Generálnu prokurátorovi. Minister vnútra nemá žiadne právomoci voči Generálnej prokuratúre. Jediný vplyv, ktorý môže mať minister vnútra na Prezidenta PZ SR je, že ho a] menuje/odvolá alebo b] zabezpečuje riadny rozpočet pre chod Polície SR. Ak teda politici tvrdia, že minister vnútra musí zostať, aby vyšetrovanie riadne prebehlo, tak tým môžu mať na mysli len to, že minister A] musí byť pripravený okamžite vymeniť Prezidenta PZ SR alebo B] riešiť situáciu, že pre vyšetrenie tejto kauzy nemá PZ SR dostatok peňazí. Lenže rozpočet na rok 2018 už je schválený a teda akékoľvek jeho navýšenie by musela schváliť vláda ako celok (tá to môže urobiť aj bez prítomnosti ministra vnútra, ten to dokonca nemusí ani navrhnúť). Tadiaľto cesta pre nutné udržanie ministra vnútra teda zjavne nevedie.
Druhou možnosťou je, že vyšetrovanie by brzdil priamo Prezident PZ SR. Pretože, ak Prezident PZ SR chce, aby sa riadne vyšetrovalo, má na to všetky kompetencie donútiť nejakú zložku PZ SR alebo dokonca zriadiť zložku, ktorá sa bude zodpovedať priamo jemu. Zostáva teda možnosť, že minister vnútra by musel zostať pri moci, aby bolo možné vymeniť okamžite prezidenta PZ SR, ktorý bráni vyšetreniu a zakazuje to aj všetkým úrovniam policajných štruktúr pod sebou. Ak by sa však takáto bizarná skutočnosť objavila, vymeniť Prezidenta PZ SR môže ak hociktorý dočasný minister, ktorý bude poverený vedením rezortu po odstúpení ministra vnútra. (Vláda musí aspoň formálne niekoho poveriť vedením Ministerstva vnútra, lebo to vyžadujú bezpečnostné pravidlá SR pre mimoriadne situácie (napríklad povodne alebo verejné nepokoje)). Teda neexistuje dôvod prečo by kvôli tomu musel zotrvávať minister vnútra v úrade. Neviem preto, či si daní politici náhodou nemýlia policajné vyšetrenie s vyšetrením u lekára. Na rozdiel od toho lekárskeho, totiž minister vnútra pri vyšetrovaní nemusí byť prítomný.
Zaprášený milión na stole
V Slovenskom prostredí neexistuje spôsob, akým by ste mohli legálne odmeniť človeka, ktorý sa prihlási s informáciami o trestnom čine. Samozrejme, môžete takému človeku dať peniaze ako osobný dar, ale osoba, ktorá milión na stôl položila, neplánovala venovať milión EUR z vlastných peňazí. Situácia s odmenením za informácie sa ešte viac komplikuje, ak takúto odmenu chce dať štátny orgán. Ten totiž nemôže darovať peniaze, neumožňujú mu to rozpočtové pravidlá. Môže schváliť dotáciu, nenávratnú finančnú podporu alebo uhradiť nejaké náklady priamo. Dať milión fyzickej osobe za informácie o odhalení nie je možné ani z rezervy Predsedu Vlády SR (zákon 524/2010). Ak má však príjemcom byť fyzická osoba a zároveň jej tento obnos nemá byť zdanený, tak jedným z dvoch spôsobov ako osoba môže dostať daný milión je venovať mu ju ako bezúročnú pôžičku, ktorú zhodou okolnosti nebude Úrad Vlády vymáhať späť (čo mimochodom aktuálna vláda nemôže garantovať, lebo po výmene vlády nová garnitúra môže mať pocit, že by bolo predsa vhodné, aby sa ten milión vrátil.) Tým druhým je, že mu Sociálna poisťovňa prizná dávku vo výške 1 mil EUR, čo je pomerne bizarná predstava. V skutočnosti existuje teda len niekoľko bizarných spôsobov, ako by človek mohol získať milión cashu ležiacich na stole. Aj keď toto asi nebude jediný dôvod preto, v každom prípade na spomínaný milión asi bude teda dlho padať prach. A to aj keď bude ležať niekde inde, aby sa pri ňom nemuseli striedať na stráži kukláči.
Bezpečnostná previerka a jej zákutia
Ako bývalý zamestnanec NBÚ a držiteľ previerky na stupeň TAJNÉ som musel absolvovať proces preverovania osobnosti a môjho pozadia. Z profesionálnej solidarity k zložkám, ktoré sa na tom podieľajú, nebudem rozoberať úplné podrobnosti ich práce. Môžem však zodpovedne prehlásiť, že “ututlať” podozrenie na spojenie s organizovaným zločinom (tým skôr zahraničným), nie je pri NBÚ previerke možné. Človek sa musí najprv v detailnom bezpečnostnom dotazníku sám vyspovedať zo všetkých osobných, a profesných konexií. Dotazník je tak podrobný, že jedna z mojich rodinných príslušníčok sa ma pri jeho vypĺňaní spýtala “Na ktorej z ďalších strán sa pýtajú aj na číslo mojej podprsenky?” Každú osobu (a informácie, ktorá uviedla) potom následne preverujú tajné služby pôsobiace na Slovensku. Ak niekto zamlčí skutočnosť, ktorú tajná služba už eviduje alebo v teréne odhalí, je to takmer okamžite závažný šrám v nedôveryhodnosti, ktorý človek môže “odčiniť” len na polygrafickom vyšetrení (detektor lži), kde mu z tejto oblasti budú položené mnohé priame otázky. Možnosť, že by sa v bezpečnostnom dotazníku dal zamlčať biznis partner niektorého z rodinných príslušníkov, je vylúčená. Ako sa dá teda získať bezpečnostná previerka v SR, ak máte vo svojej blízkosti človeka s nevhodným pozadím? Nuž existujú len dve možnosti: buď danú vec priznáte a NBÚ sa ňou nezaoberá (čo je v rozpore s ich úlohami) alebo danú vec nepriznáte, ale tajné služby vás “nenatrú”. Pričom, mne osobne, pripadá pravdepodobnejšia tá druhá verzia. Pretože ak by ste to priznali, tak NBÚ musí váš dotazník archivovať a teda poslanecká kontrola NBÚ by si ho mohla vyžiadať k nahliadnutiu. Ak by vám náhodou napadlo, že tajné služby o tom možno nevedeli, tak v prípade cudzincov, je táto možnosť vylúčená, pretože majú prístup do všetkých zahraničných registrov hľadaných a trestaných osôb.
Publikované dňa 4. 3. 2018.
Späť na domovskú stránku
