V prvotných týždňoch COVID epidémie sa objavovali rôzne (polo)konšpiračné témy o tom, ako na Koronavírus v Taliansku umierajú ľudia, ktorí mali mnoho iných diagnóz. Až osobné svedectvá lekárov z Lombardie a neskôr z Madridu ukázali, že akékoľvek zľahčovanie úmrtí na túto epidémiu je prinajmenšom cynické, ak nie priamo zavádzajúce.
S príchodom prvých úmrtí aj na Slovensku a najmä po prípadoch z Pezinského domu sociálnych služieb sa kyvadlo verejnej mienky prehuplo naopak do zdesenia a obáv o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.
Mŕtve telo sa ťažko schováva
Na šťastie existuje EuroMOMO, zoskupenie epidemiólogov, ktoré sa otázke úmrtí počas aktuálnej epidémie venovalo absolútne profesionálne od počiatku. A vďaka ich úsiliu môžeme vidieť jeden veľmi dôležitý a pomerne vážny obraz.
Podstatou práce EuroMOMO teamu bolo zbieranie údajov o oficiálne zosnulých v jednotlivých častiach krajín. Možno to bude niekomu pripadať trochu morbídne, ale (v civilizovaných krajinách) sú úmrtia jedno z mála vecí, ktoré sa nedajú ukryť ani sfalšovať. Každému mŕtvemu sa totiž musí vystaviť úmrtný list, aby mohlo prebehnúť dedičské konanie, byť vyplatené životné poistky a zrealizovaných mnoho administratívnych úkonov. Ľudia pred smrťou majú voči štátu aj určité pohľadávky (dôchodok, sociálne dávky) alebo záväzky (napr. platiť zdravotné odvody). Preto skutočné úmrtia sa musia premietnuť do oficiálnych štátnych systémov a musí sa tak pomerne rýchlo po samotnom skonaní človeka.
To bolo, mimochodom, aj silným argumentom pre challengovanie nepresných epidemiologických modelov, ktoré predikovali vysoké počty infikovaných. Kde máte všetky tie úmrtia, ktoré by z tak vysokého počtu infikovaných zákonite museli prísť? Ako viete otvorenie tejto témy, bol tak trochu v duchu „Cisárove nové šaty“ a za posledné týždne som si užil veľa hejtu aj povzbudenia za to. Preto som sa zaprisahal, že ja to komentovať už nebudem. Aktuálny model IZP bol v médiách popísaný (a jeho plnú verziu nájdete tu), nech si každý urobí svoj záver, či kritika pôvodných modelov bola prehnaná alebo nevyhnutná. Ak chcete, kľudne mi ho aj napíšte na email info@mocnedata.sk ;
Raz vidieť lepšie ako sto krát počuť …
O myšlienku DODATOČNÝCH ÚMRTÍ opreli svoju prácu aj vyššie spomínaní epidemiológovia. Pôvodne chceli primárne na základe úmrtí kalibrovať parametre pre odhad parametrov šírenia pandémie. Keď sa im však oficiálne štatistiky COVID úmrtí a celkových zosnulých začali výrazne rozchádzať spozorneli. Z historických dát si vypočítali, koľko ľudí malo zomrieť štatisticky, ak by nedialo nič mimoriadne. Všetky úmrtia nad rámec tejto „prirodzenej miery úmrtnosti“ si evidovali a označili ako DODATOČNÉ ÚMRTIA. Model o tom, koľko ľudí malo zomrieť na základe historických dát v 24 sledovaných regiónoch veľmi jednoducho ukazuje nasledovný graf:
Po doplnení štatistík COVID úmrtí zistili, že oficiálne koronavírus úmrtia vysvetľujú len (menšiu) časť celkových dodatočných úmrtí. Inými slovami, POČAS daného obdobia umieralo oveľa viac ľudí ako bolo vykázaných mŕtvych NA epidémiu. Veľmi zrozumiteľne to ilustrovali na grafoch (v článku na portáli renomovaného týždenníka Economist, odkiaľ ich preberám aj ja), kde Korona úmrtia predstavujú červenú plochu a je vidno, že vysvetľujú len časť „kopca“ dodatočných úmrtí. Takto vyzerá graf za Lombardiu, Koronou najviac postihnuteľnú provinciu Talianska:
Pričom to nie sú žiadne snahy o pajšlovanie výsledkov, ako konšpiračné teórie naznačovali. O tom, aké ďalšie príčiny úmrtí sem spadajú v samostatnej sekcii nižšie.
Znova a znova
Ak by sa tak stalo v jedom regióne, či štáte, mohli by sme to považovať za chybu vo vedení štatistiky. Ak však podobný jav existuje naprieč veľkého počtu krajín a regiónov, nemôže ísť o náhadou. Že v Lombardii nejde o ojedinelý prípad pekne dokumentuje sada nasledných grafov zo spomínaného Economist článku:
Ak teda nechcete náhodou veriť v spiknutie židojašterov, ktorí úmyselne znižujú štatistiky Korona úmrtí po celom svete, z práce EuroMOMO je zrejmé, že počas epidémie umieralo oveľa viac ľudí. Aby sme pochopili o koľko viac, pozrime sa na to, koľko percent dodatočných úmrtí počas epidémie bolo v skutočnosti vysvetlených COVID diagnózami:
[Zdroj: citovaný článok Economist]
Ako vidno, vo väčšine štátov skutočná COVID diagnóza pokryla 65% (Španielsko) až 98% (New York) dodatočných úmrtí. Zarazí však, že existujú krajiny ako Belgicko, Holandsko a (prekvapivo aj) Rakúsko, kde zomrelo počas epidémie 2x viac ľudí, ako oficiálne štatistiky prisúdili samotným COVID diagnózam. Zdvihnutým prstom v tomto ohľade Jakarta, kde skutočné počty úmrtí boli takmer 20x vyššie.
Asi vám hneď napadla otázka, ako si stojíme na tom my na Slovensku. Nuž tento druh obrázku si, žiaľ, nedoprajeme. Vyhľadal som si štatistiky úmrtí na Slovensku po mesiacoch z Eurostatu a OSN a zistil som, že ich tam reportujeme so 6 mesačným posunom. Takže dáta za Marec a Apríl možno očakávať až v Októbri. Tým druhým dôvodom je, že COVID úmrtia boli u nás objektívne veľmi nízke a pri takto nízkych počtoch je štatistická chyba pri odhade pôvodne očakávaných úmrtí podľa všetkého ešte väčšia ako samotné dosiahnuté COVID úmrtia u nás. Obávam sa teda, že tento druh štúdie z dodatočných úmrtí na Slovensku sa bude skladať ťažko.
Ako inak sa dá umrieť počas epidémie?
Možno vás zarazí, že počty dodatočných úmrtí epidémie sú v jednotlivých krajinách (a regiónoch) tak vysoké. Veď, ak by tieto dodatočné úmrtia predstavovali len ľudí, ktorí mali Koronavírus, ale neboli hospitalizovaní, tak štatistiky by naznačovali, že v takom Rakúsku (či Istanbule) sa do nemocnice nedostala polovica ľudí so smrteľne ťažkými príznakmi. V Rakúsku sa však žiadne scény alá Madrid nediali. Ako je to teda možné.
V emociálnom vypätí, ktoré na nás karanténa a neustáli príliv správ o COVIDe vyvoláva, si mnoho ľudí neuvedomuje, že počas epidémie sa vo vyššej miere dá umrieť (okrem samotného vírusu) aj na tieto dôvody:
A] Úmrtie na COVID, ktoré však nebolo nikdy pripísané Koronavíru, lebo zosnulý nebol otestovaný na COVID. Tento jav sa citeľne objavoval najmä v krajinách, ktoré Koronavírus zaskočil nepripravených (najmä Španielsko a Taliansko).
B] nedostatok kapacít pre liečenie ostatných chorôb a úrazov. V prvých dňoch chodili testovať pacientov s podozrením na Koronavírus sanitky, ktoré logicky nemohli tým padom inam. Teda stačilo mať škaredu autonehodu. Neskôr boli zastavené operácie a práca odborných ambulancií, ktoré zhoršovali zdravie ľudí, ktorí nemali s Koronavírusom nič, ale zhoršovali sa im úplne iné diagnózy.
C] Strach z vývoja. My ľudia si vieme cez psychiku vysomatizovať dokonca aj fyzické problémy. Slabšie povahy si tak z úzkosti mohli privodiť zdraviu nebezpečné stavy.
D] Osamelosť. Karanténa je ťažká pre oba extrémy spektra. 4 členná rodina v 2 izbovom byte niekoľko týždňov je asi na palicu, ale ako zlé to je, keď nemáte nikoho blízkeho a musíte stráviť celé týždne o samote? Navyše s predstavou, že toto bude trvať niekoľko mesiacov?
E] Absencia liečby pre psychiatrických pacientov. Zamedzenie stretávaniu sa má zásadný dopad aj na tých, ktorých (duševné) zdravia priamo súvisí s tým, či sa môžu stretnúť na sedenie so svojim psychológom, či psychiatrom, prípadne so svojou terapeutickou skupinou. Sem patria aj všetci alkoholici, gambléri, či inak drogovo závislí.
F] Obmedzenia života karanténou. Väčšina z nás patrí k tým šťastným, ktorým možno karanténa lezie na nervy, ale nijak nás neohrozuje. Ale čo taký žobrajúci bezdomovec, pouličný muzikant alebo pracujúci na čierno? Ani jeden z nich nespadá do žiadnej schémy štátnej podpory, žiadna banka im nedá úver, ale o zdroj svojej obživy prišli. Alebo ste možno mali niekoho, kto sa o vás staral pred krízou a teraz to proste robiť nemôže.
G] Aj tak som chcel odísť. Hovoriť o samovraždách asi nie je veľmi populárne, ale štatistiky jasne ukazujú, že tieto veci sa dejú a deje sa pomerne často. Ponurá spoločenská atmosféra, absencia sociálneho kontaktu, to sú len dodatočné akcelerátory. Navyše nemusíte ani skákať pod auto (ktorých asi chodí menej). Práve toto obdobie nahráva tomu, že sa dá dopracovať k pasívnej samovražde. Stačí sa nechať nakaziť (áno, v Taliansku boli zdokumentované takéto prípady) alebo „využiť “jeden z bodov B] až F] k vedomému prepracovaniu sa na druhý svet.
H] Silné obdobie akéhokoľvek iného dôvodu zabíjania ľudí. Ak sa pozeráme na celkové úmrtia, netreba podľahnúť základnej logickej chyby korelácie vs. kauzality (detailne o tom tu). Okrem koronavírusu sa mohol v danom období „rozbesniť“ aj nejaký iný faktor, ktorí spôsobuje úmrtia. Napríklad sa prestalo lietať a teda ľudia sa viac presúvajú autami, pričom je štatisticky dokázané, že na cestách je vyššia úmrtnosť ako v leteckej doprave. Zvýšili sa aj činnosti ako turistika v prírode či cyklistika, či domáce násilie, ktoré prinášajú istú mieru (aj smrteľných) úrazov či dokonca vrážd. Toto všetko sa na pozadí nasčítava a často nemusí mať ani dohľadateľný súvis s COVIDom [aby spadlo do kategórie F].
Všetky menované (a iste mnoho ďalších nepomenovaných) faktorov spôsobujú vyššie úmrtia POČAS pandémie, nie nutne NA pandémiu. Ktorá sa akou mierou podieľala v jednotlivej krajine na dodatočných úmrtiach sa úplne presne nedozvieme. Aj keď pre riadenie prípadných budúcich epidémií by bolo užitočné poznať aspoň bod F]. Práve zavádzanie karanténnych opatrení sa totiž (na Slovensku) nieslo v duchu, že predchádza úmrtiam NA epidémiu, ale už nehovorilo nič o tom, koľko úmrtí vyvolajú jednotlivé opatrenia ako vedľajší účinok POČAS epidémie. K tomuto aspektu sa vracia spoločnosť až dodatočne, pri uvoľňovaní daných opatrení.
Na záver mi dovoľte povedať, že toto bol (zrejme) posledný článok na Korona tému pre tento moment. Život beží ďalej aj v iných oblastiach a tak by som sa chcel vrátiť späť k témam, ktoré sú predmetom mocných dát už niekoľko rokov, boli tu pred Koronavírusom a budú tu aj po nej. Ďakujem za všetky podnety a povzbudenia v tejto epidemickej vetve blogov. Neľutujem, ale opúšťam túto tému s istým rozčarovaním a stopovými prvkami trpkej pachute. O to radšej sa vrátim k našim bežným témam. Ďakujem za Vašu vernosť Mocným Dátam.
Publikované dňa 25. 4. 2020.
Späť na domovskú stránku
