Obava zo strojov a robotizácie nás sprevádza ako ľudstvo už od čias Luditov. Vidinu toho, že jedného dňa nás roboty pripravia o pracovné miesto, v nás pravidelne živí aj sci-fi literátúra (a jej filmové podoby). Problémom našej robotickej obavy však nie je len to, že so zlepšujúcimi sa technológiami sa stáva čoraz reálnejšou. V skutočnosti s veľkým budzogáňom čakáme na roboty, pri nesprávnom rohu. Tento blog si kladie za cieľ vysvetliť, odkiaľ “hrozba” robotov naozaj prichádza, prečo v SR je vypuklejšia a aj to, čo s tým vy, ako jednotlivec, môžete urobiť.
Pozeráme sa na to ZLE
Málokto si spomenie, že v otázke robotov a robotizácie sme boli kedysi svetovou veľmocou. Tak významnou, že medzivojnové Československo, vďaka skvelému Karlovi Čapkovi, vlastne svetu dalo aj samotné slovo robot. Avšak hoci pojem ROBOT vznikol už na začiatku 20ho storočia, prvé roboty v priemysle sa uplatnili až v 60tych rokoch (1961). Teda pred viac ako 60 rokmi. A napriek tomu, že miera automatizácie medzičasom výrazne pokročila, my sme uviazli v nazeraní na automatizáciu práce práve cez prizmu týchto prvých robotov. Do dnes sa bojíme robotov, ktoré vykonávajú fyzické úkony.
Preto aj na meranie pokroku v robotizácii sa dodnes používajú primárne ukazovatele ako nárast (inštalovaných) robotov. (Len pre orientáciu, aktuálne dokumentový rast je +12% p.a. Za rok 2021 tak síce pribudol rekordný počet nových robotov, konkrétne cca 517 000. Stále sa však priemyselné roboty usídlili len v zlomku priemyselných procesov.)
Podiel robotov na 1000 výrobných pracovníkov dosahuje v najvyspelejších krajinách 1 132 (teda približne 11%). V krajinách nám trochu skladbou práce podobných, ako je Česká Republika, je to dokonca iba približne 2.5%. Ak by sme aj zobrali do úvahy trojzmennú prevádzku (čím by sa pomer robotov strojnásobil), stále väčšinu pracovných úkonov pripadá na ľudskú pracovnú silu. Takto je to dokonca aj v najmodernejších fabrikách (ako je TESLA v Berlíne), postavených len v posledných rokoch.
Natíska sa preto otázka: Ak roboty vytesňujú len minoritnú časť pracovných miest a tie dokonca dokážu popri nastupujúcej automatizácii rásť), v čom spočíva problém? Prečo pokladáme za dôležité túto tému otvárať ako jedno z hlavných rizík pracovného trhu v SR?
Slováci už sa neživia rukami …
Akokoľvek neintuitívne to môže znieť, je to pravda: Väčšina Sloveniek a Slovákov už sa neživí manuálnou prácou. Tento, pre mnohých prekvapivý fakt, je v príkrom rozpore s tým, aký diskurz o teto téme vedú naši čelní politici. Aj grandiózne tlačovky o nových investoroch, prichádzajúcich na Slovensko, sa väčšinou vinú okolo nových (manuálnych) pracovných miest. Štatistiky však hovoria jasne a nekompromisne:
Iba jedna tretina slovenskej pracovnej sily pracuje (podľa štatistík poskytnutých pre Medzinárodnú organizáciu práce) v pozíciách s manuálnou prácou. Preto aj, ak by sme sa zameriavali na “hrozbu” klasických fyzických robotov a ich prevzatie pracovných miest, bavíme sa “len” on 1/3 všetkých zamestnaných. A aj to iba v prípade okamžitej, skokovitej robotizácie, ktorá je, ako bolo písané v odseku vyššie, dosť nepravdepodobná. Prečo ten silný akcept na automatizáciu teda?
Nuž tým správnym navrátením k diskusii je fakt, že automatizácia mentálnej práce (či kancelárskej, ak chcete), prebieha aktuálne oveľa rýchlejšie. Zakiaľ klasickí roboti pribúdajú tempom +12%, investície do robotizácie mentálnych pracovných miest rastú až +40%. Na dôvažok, tempo akcelerácie je tak silné, že do 3 rokov budú firmy investovať viac peňazí do automatizácie nemanuálnych pracovných úlog ako tých fyzických. A tým sa problémy našej krajiny len začínajú.
Slovensko intenzívnejšie v probléme
Skutočným varovným signálom by pre vás malo byť, že tu na Slovensku sme tejto automatizácii veľmi “po ruke”. Podľa oficiálneho výskumu OECD, Slovensko je krajina s najhorším vystavením sa automatizácii! Okrem silného nakročenia do odvetví, ktoré najviac automatizujú práve klasické roboty (ako sú automobilky a výroba elekrospotrebičov), máme ešte ďalšiu boliestku k tomu. Mnohé krajiny sa (za posledné desaťročia) snažia vybalansovať priemyselné pracovné miesta inými odvetviami (najmä služieb), aby získali o niečo udržateľnejších mix. Slovenská ekonomika síce má tiež istú formu diverzifikácie, avšak – ako na potvoru – práve tie odvetvia, ktoré mali slúžiť na protiváhu priemyselne automatizovaných miest, sú sami prvé v poradí na automatizáciu kancelárskych prácí. Za posledné roky totiž (vo veľkých mestách) vznikli práve zdieľané spracovateľské miesta (shared service centrá), call centrá a iné formy zákazníckych centier.
Slovenská Republika tak tróni na pomyselnom vrchole rebríčku krajín, ktorých pracovná sila vie byť ľahko nahradená automatizáciou. (Nemecko v pôvodnom grafe vysvietené modrou ako tiež s nemalou mierou ohrozenia) To je aj dôvod, prečo diskusia o týchto trendoch by mala byť na Slovensku čo najintenzívnejšia. Avšak, akosi nie je. A preto som sa rozhodol …
Story dopovedaná “po lopate” …
Argumenty a podklady, ktoré nájdete v tomto blogu, boli pozbierané pre účely prípravy technologického podcastu KLIK (vydávaného zo strany SME.sk), konkrétne dielu #246, ktorý sa venoval téme. V rámci podcastu som s jeho dlhodobými moderátormi Ondrom Podstupkom a Davidom Tvrdoňom rozobral celú tému krok po kroku. Preto, ak vás zaujíma, čo vlastne by malo byť pre Slovensko (a nás ako zamestnancov na tomto pracovnom trhu) správnym riešením, pozývam vás vypočuť si ho v celej dĺžke:
V plnenom znení KLIK podcastu sa totiž okrem iného dozviete aj to, že:
- Cloudové služby kancelárskych balíkov prilievajú olej do ohňa
- Za koľko sa dá RPA riešenie poskladať “na kolene” vo vašej firme
- Ako sa k RPA automatizácii stavajú firmy potom, čo už nejakú RPA súčasť naimplementovali
- Kedy sa očakáva masívny nástup automatizácie kancelárskych procesov (u nás v SR)
- Ktoré odvetvia budú prvé na rane (a ktoré zostanú “ušetrené” dlhšie)
- ale hlavne: Čo s tým môžem ja, osobne, urobiť?
V prípade akýchkoľvek otázok sa neváhajte obrátiť na mňa v diskusii tu priamo na mocnedata.sk portáli, alebo mi napíšte na info@mocnedata.sk .
Publikované dňa 15. 1. 2023.