Koľko obyvateľov môže mať Slovensko maximálne? Aj keď táto otázka vyzerá ako jedna z mojich netypických pohovorových otázok, v skutočnosti ňou však nie je. Lebo, ako uvidíte už čoskoro, odpovedať na ňu správne by bolo prakticky v silách iba kandidátov, ktorí žili v Čechách alebo na Slovensku. A to by bolo dosť diskriminujúce pri hľadaní nových zamestnancov, napríklad v Berlíne. Poďme však späť k pôvodnej otázke:
Prečo vlastne
Koľko obyvateľov môže mať Slovensko maximálne? Vo svetle toho, že populácia našej krajiny nejak rapídne nerástla za posledné desaťročia (a vyhliadky sú dokonca skôr negatívne ), táto otázka môže vyznievať ako zbytočná. Čo na tom záleží, či môže mať Slovensko teoreticky 10 alebo 100 miliónov keď naša populácia sa dlhodobo motá medzi 5 a 6 miliónmi? Áno, z demografického hľadiska teoretická horná hranice nie je asi zaujímavá veličina. Ale pre jednu aktuálne diskutovanú tému to užitočné je. Tak, ak dovolíte nechám vás ešte chvíľu v napätí, kým na danú otázku zodpovieme. Sami uvidíte, že hneď po zodpovedaní samotnej otázky, vám bude zrejmý aj jej zmysel.
Ako odpovedať
Skúsme teda na chvíľu predpokladať, že daná otázka naozaj má svoj význam a pokúsme sa na ňu nájsť odpoveď. Ako by ste postupovali? Väčšine by asi napadlo vychádzať z rozlohy Slovenska a použiť nejaký odhad hustoty obyvateľstva. Tento postup však pri hlbšom skúmaní nie je veľmi vhodný pre určenie teoretického maxima, lebo na Zemi už dnes existujú miesta, ktoré majú násobne vyššiu hustotu obyvateľstva ako Slovensko. Taký Bangladéš má hustotu obyvateľstva až 1252 obyvateľov na km2, čo je takmer 11krát viac ako Slovensko (113/km2) to už ani nehovorím o ostrovoch ako Singapúr (8000/km2). Ak by sme teda zobrali spôsob bývania Bangladéšu, tak by nám vyšlo, že na Slovensku môže byť viac ako 60 miliónov obyvateľov.
Ak by aj tento bizarný výpočet našiel svoje pretavenie do (drastickej) zmeny bytového štandardu na Slovensku, stále by nebol dobrým horným odhadom teoretického limitu. Výpočet totiž mylne predpokladá, že všetci Slováci by museli žiť na území Slovenska, čoho je napríklad aj naša rodina živým kontra-príkladom. Ako náhle pripustíme možnosť žiť v zahraničí, akékoľvek výpočty cez hustotu obyvateľstva strácajú zmysel. V extrémnom prípade by Slováci totiž mohli byť jediným národom na zemi a teda počet Slovákov by teoreticky siahal až k 7 miliárdam ľudí.
Aby sme sa mohli dopracovať k nejakým reálnejším počtom, potrebujeme sa vybrať skôr cestou byrokratických obmedzení. Teda aký horný limit na počet obyvateov si stanovuje štát. Ste prekvapení, že Slovenská republika má stanovený nejaký horný limit na počet obyvateľov? Nuž je to síce nepriamo, ale je tomu naozaj tak. Keďže na procesovanie daní, sociálneho poistenia, zdravotnej starostlivosti alebo registráciu k voľbám sa používajú rodné čísla, štát si stanovuje nepriamo hornú hranicu, koľko subjektov (rozumej obyvateľov) sa môže premlieť cez systémy týchto odvetví. Ak zoberieme konštrukciu rodných čísiel, tá umožňuje poňať až neuveriteľných 66.4 milióna obyvateľov. (100 rokov, každý kalendárny rok 365 dní a každý deň maximálny počet unikátnych rodných čísiel 909 pre každé z pohlaví + k tomu 24 priestupných dní za dané storočie).
Naozaj Sviatky pokoja
Podobne, ako v prípade Bangladéšského bývania na Slovensku, takýto teoretický počet by si vyžadoval viac ako len naozaj výrazný rast pôrodnosti. Predpokladal by aj zmenu v našich sexuálnych zvykoch. Z obdobia, keď som pracoval na veľkých databázach SR obyvateľov totiž viem, že deti sa nerodia v rámci kalendárneho roka rovnomerne. Pre mnohých trochu prekvapivo, ale konzistentne už niekoľko desaťročí sa darí párom počať najviac detí počas Vianočných sviatkov. Ak sú tieto čarovné chvíle naozaj Sviatkami pokoja, tak snáď mi prepáčite vtipný dodatok, že asi nie úplne sexuálneho pokoja 😊 ). V každom prípade, dôsledkom tohto fenoménu sú preplnené pôrodnice na konci septembra, keď sa niektoré dni rodí až 2,5 krát viac detí ako v iné bežné dni. Ak by sme teda zobrali do úvahy tieto sexuálne zvyklosti nášho národu a navyše započítali aj jemný disbalans v pohlaví čerstvo narodených detí (52:48 v prospech chlapcov), tak aktuálny systém by začal mať prevádzkové problémy pri populácii 26.3 milióna obyvateľov. Takže bez toho, že by sa čokoľvek zmenilo, aktuálne administratívne maximum Slovákov možno stanoviť na práve 26.3 milióna. A teraz, keď už máme odpoveď, poďme zodpovedať aj to, prečo je táto otázka o maximálnom počte Slovákov aj prakticky užitočná a dôležitá.
Čudná hra aktuálnej vlády
Keďže už poznáte maximálny počet ľudí, ktoré by aktuálne rodné čísla zvládli, iniciatíva Ministerstva vnútra zaviesť „nové rodné čísla“ vyznieva naozaj, hm, …, čudne. Ak by totiž hlavná argumentácia bola ochrana súkromia (aby rodné číslo o vás neprezrádzalo príliš veľa), ešte by sa to dalo pripustiť ako legitímnu diskusiu. Avšak, argumentovať tým, že je to potrebné urobiť teraz, lebo nám hrozia duplicitné rodné čísla? To je naozaj veľmi nepodarený pokus o zdôvodnenie, hraničiaci (s rovnako nepodareným) vtipom. Duplicita rodného čísla znovu pridelením niekomu inému, novo-narodenému, sa dotýka iba ako 100 ročných ľudí. Podľa posledných údajov, je na Slovenku aktuálne približne 192 ľudí, ktorí sú starší ako 100 rokov. Áno čítate dobre 192 ľudí, teda asi 0.5 prípadu na každý kalendárny deň v roku. Možno si poviete, že vek sa bude čoraz viac naťahovať a storočných bude pribúdať. To je asi pravda, ale práve teoretický maximálny počet obyvateľov Slovenska = 26.3 miliónov necháva šípiť, akú obrovskú rezervu si systém rodných čísiel stále necháva. Systém rodného čísla umožňuje vo svojej súčasnej podobe (bez akejkoľvek zmeny systému) mať až 1818 obyvateľov, majúcich narodeniny v ten istý kalendárny deň storočia. Ak teda predpokladáme, že počet Slovákov v skutočnosti neprekročí 10 miliónov, podľa mojich prepočtov, aj pri zohľadnení faktoru silných septembrových mesiacov, muselo by sa na Slovensku dožiť veku viac ako 100 rokov minimálne 62% ľudí, ktorí prišli na tento svet. Len pre porovnanie, aktuálne je táto miera, hlboko pod 1%. Čo vie o zlepšovaní zdravia Ministerka vnútra , čo nevieme my ostatní, keď nás cez média oduševnene presviedča, aká katastrofa sa nás rúti do roku 2030 a ako to rodné čísla neustoja. (A preto ich treba za neuveriteľné drahé peniaze vymeniť.) Tak ešte raza pomaly: argument o ochrane súkromia možno aspoň diskutovať, ale argumentovať duplicitnými rodnými číslami je na hrane verejného klamstva alebo hrubej neznalosti faktov. Nechám na každého z čitateľov individuálne, nech si urobí vlastný záver z tejto témy.
Aby sme však neboli len pochmúrni, rodné čísla majú aj niekoľko zábavných zákutí. Ak máte chuť, prečítajte si zopár z nich na záver:
Dátový klenot ČeskoSlovenska
Rodné číslo, ako ho zaviedli v ČeskoSlovensku v roku 1949 (a neskôr upravili 1953 a po rozdelení ČeskoSlovenska v jednotlivých republikách samostatnými zákonmi), je skutočný dátový klenot. V jeho útrobách je totiž zakompovaných veľmi veľa užitočných informácií. Okrem toho, že je unikátnym identifikátorom, skrýva totiž Tvoj dátum narodenia, Tvoje pohlavie, dokonca pri starších číslach aj približné miesto narodenia. (Aby sa nestalo, že viacerí ľudia narodení v ten istý deň dostanú nezávisle od seba rovnaké číslo za lomítkom, rôznym oblastiam republiky vyčleňovali vopred stanovené časti číselných radov, podľa ktorých je možné identifikovať oblasť v ktorej ste sa narodili). Rodné číslo teda dokáže o vás povedať aj to, že ste v danom meste „cezpoľný“. Naozaj silné dátové pole, ak ho viete správne používať.
Bizarnosti rodného čísla
Zákon o rodnom čísle č. 301/1995 každému z nás ukladá aj pomerne humornú povinnosť. Zákon vymenúva (už vyššie spomínané) informácie, ktoré sú do Vašeho rodného čísla zakódované a, teraz dávajte pozor, ukladá v paragrafe 7 tohto zákonu každému občanovi povinnosť ohlásiť sa Ministerstvu vnútra, ak jeho rodné číslo nespĺňa všetky tieto náležitosti. Počujete správne: Ak vám štát vydal nesprávne rodné číslo, je Vašou povinnosťou ich na to upozorniť a vyžiadať si nové rodné číslo. Bizarné, nie?
Nuž musím povedať, že poznám jeden naozaj bizarný prípad, keď človeku bolo skutočne pridelené nesprávne rodné číslo. Jeden môj kamarát z detstva sa narodil po komplikovanom pôrode, kde sa bojovalo o život dieťaťa aj rodičky. A tak v zhone okolo toho celého sa podarilo zapísať nesprávne pohlavie do dokumentácie. Kamarát dostal do rodného čísla +50 na mieste mesiacov, ako majú ženy. Keďže žili na odľahlom vidieku, nikto si z tejto drobnej administratívnej chyby nerobil ťažkú hlavu, veď – koniec koncov – u dieťaťa rodné číslo naozaj plní len formu jednoznačného identifikátora. Humorné situácie však prišli neskôr na prahu dospelosti. Nemusel vybavovať modrú knižku, armáda ho totiž nepredvolala na odvod. Robila to totiž, ako inak, podľa rodných čísiel a ženské rodné číslo na povinný vojenský odvod vlastne nepatrí. Táto zjavná administratívna „výhoda“ si však vybrala aj humornú protihodnotu. Chalan síce nebol odvedený na vojnu, ale zato dostal predvolanie na povinnú gynekolocikú prehliadku, na ktorej lekár neveriacky krútil hlavou. Zanedbaná povinnosť aktualizovať rodné číslo ho však nakoniec predsa len dobehla. Keď sa chalan chcel oženiť, matrikárka ho upozornila, že si predsa bude musieť zmeniť svoje rodné číslo. Slovenská legislatíva totiž neumožňuje sobáš dvoch osôb rovnakého pohlavia a matričný systém pre vydanie sobášneho listu neumožňuje zadať dve ženské rodné čísla. Tak sa skončila jeho ženská kariéra. Škoda, keby sa nebol ženil (na Slovensku), možno by to dopracoval na staré kolená aj do ženských kúpeľov.
Publikované dňa 24. 11. 2019.
Späť na domovskú stránku
