Písal sa večer v pondelok, 6. apríla 2020. Premiér ohlásil na tlačovke, že v záujme prevencie šírenia vírusu cez rodinné stretnutia počas Veľkej Noci, uzavrie sa prechod naprieč okresmi. Opatrenie bude kontrolovať Polícia s Armádou. Reštrikcia vstupuje do platnosti od stredajšej polnoci, teda za necelých 30 hodín od vyhlásenia. Aké to bude mať skutočné efekty na epidémiu?
Čo-to už naznačilo utorňajšie popoludnie, či streda ráno. Avšak po úvodnom “hick-upe”, ďalšie dni vyzerali na uliciach opticky, ako keby opatrenia fungovali. Ak by sme teda zobrali do úvahy celé obdobie od utorka do utorka: Bolo toto opatrenie hodné celospoločenského poryvu, ktorý to vyvolalo?
EDIT: Pri písaní tohto blogu som si zažil niečo, čo je nočná mora každého dátového analytika. Dáta, z ktorých ste vychádzali, sa zmenia v čase. Prvá verzia tohto blogu (vrátane kompletných záverov analýzy) bola napísaná z dát, ktoré (podľa všetkého) o pár dní APPLE revidoval. Hrozilo, že niektoré z tvrdení blogu by nemuseli zodpovedať aktualizovaným dátam. Preto som promptne stiahol závery blogu a rozhodol sa počkať na A] ustálenie dát od APPLE, ale hlavne B] zverejnenie kontrolných dát zo strany Google, ktoré reportujú podobné veličiny.
Pôvodné závery hovorili o tom, že zamknutie okresov neprinieslo žiadnu zmenu v používaní verejnej dopravy, ale spôsobilo náhly impulz presunov pred začiatkom opatrenia a žiadnu zmenu v pešej alebo šoférovacej aktivite už priamo počas samotných Veľkonočných sviatkov. Po krížovej kontrole a aktualizácii dát, dnešná verzia blogu stále potvrzduje náhly impulz presunov pred samotnými opatreniami, rovnako potvrdzuje len drobné zmeny v tranzite alebo pešom pohybe, avšak presnejšie kvantifikuje mieru presunov autom počas Veľkej noci. Ak ste náhodou čítali len prvotnú verziu blogu pred zamrazením záverov, prosím prečítajte si ho teraz ešte raz, aby ste si aktualizovali svoje závery o efekte VN opatrenia.
NAŠA INFORMAČNÁ POISTKA
Igor Matovič si už odpoveď na to, ako efektívne bolo jeho opatrenie na “zmrazenie okresov”, mohol prečítať z dát mobilných operátorov, ktoré mu nový zákon priklepol k nahliadnutiu. Nám tu odpoveď zatiaľ neprezradil. Je to nanajvýš zvláštne, ale nebudeme tu špekulovať, prečo je tomu tak. Našťastie nezostávame v tme a nemusíme čakať na to, či nám závery tohto opatrenia vláda prezradí. Máme dobrú informačnú poistku.
Veľké, nadnárodné digitálne spoločnosti sa rozhodli poskytnúť krajinám a výskumným teamom dáta o tom, ako sa mení mobilita ľudí počas COVID obdobia. O dátach od Googlu sme si na Mocnedata už hovorili, keď sme hodnotili ako karanténu (ešte pred Veľkou Nocou) dodržiavajú jednotlivé regióny. Dáta z Veľkej Noci boli z tohto zdroja dostupné až o viac ako týždeň neskôr, prvé boli dáta práve od APPLE. K dnešnému dňu však už obe dátové služby aspoň čiastočne zverejnili svoje čísla aj pre týždeň Veľkej Noci. Pozrime sa teda, čo odkrývajú o mobilite Slovákov počas Veľkej Noci 2020.
AKO ČÍTAŤ APPLE DÁTA
Aby spoločné nahliadnutie do grafu malo zmysel, dovoľte mi krátku vsuvku o tom, čo vlastne dáta popisujú. Apple sa rozhodol sprístupniť dáta o pohybe klientov používajúcich ich zariadenia (a Apple Maps), pohybujúcich sa 3 spôsobmi A] driving = človek sa pohybuje v (osobnom) aute, či už ako šofér alebo pasažier; B] Transit = človek sa pohybuje v nejakom hromadnom dopravnom prostriedku (autobus alebo vlak) a C] Walking = človek sa presúva peši medzi jednotlivými miestami. Aby bolo možné porovnať mieru obmedzenia počas Korona karantény, podobne ako iné datasety, Apple používa hodnoty spred krízy ako základné benchmarky denného pohybu. Zaujímavé veci sa potom dejú v SR od polovice Marca, keď boli u nás zavedené opatrenia. Obrázok pre Slovensko vyzerá takto [aktualizované 17.4.2020]:
Na základ skorigovaných Apple dát (a niektorých ďalších ukazovateľov) vznikol aj vôbec prvý článok, ktorý som na tému vyhodnotenia “okresového opatrenia” v mediálnom prostredí postrehol.
AKO ČÍTAŤ GOOGLE DÁTA
Ak si nepamätáte detaily Google COVID dát, odporúčam vám v krátkosti sa vrátiť, k tomuto blogu, kde je rozsah týchto dát zrozumiteľne vysvetlený. Len pripomeniem, že na rozdiel od Apple, vo svojom datasete sa Google zameriava na kategórie ľudských činností, ktoré môžu byť dôležité (resp. rizikové) pre šírenie vírusu v spoločnosti. V dnešnej analýze použijeme primárne 3 z týchto 6 kategórií. Príklad takéhoto Google reportu pre Slovensko vyzerá nasledovne:
ČO SA TEDA STALO CEZ VEĽKÚ NOC?
Ihneď po zverejnení prvej verzie tohto blogu sa na mňa zosypalo množstvo protichodných názorov o tom, či dáta možno tak interpretovať a aké všetky silné či “slabé miesta” taká úvaha má. Po prečítaní dlhého zoznamu výhrad a pochvál som pochopil, že tie časti hodnotenia “zamrazených okresov”, na ktoré rámec dostupných tvrdých dát zatiaľ nevie dať úplnú odpoveď, sa okamžite stávajú predmetom “viery”. Teda takých či onakých postojov a emócií. A tak v konečnom dôsledku veľa ľudí verí (iba) tomu, čomu chce uveriť. Ja som sa pokúsil pozrieť ako vec vyzerá, ak je pohár je poloprázdny alebo poloplný. Finálny záver nechávam čitateľov si urobiť podľa toho, ktorý z argumentov má pre vás väčšiu váhu.
Keďže Google dáta použijeme na verifikáciu Apple dát (nakoľko majú v SR detailnejšie pokrytie), prejdem najprv s Vami cez podstatu Google vstupov, z ktorých vyplývajú 4 podstatné závery:
A] Ak sa pozriete na graf o tranzite verejnou dopravou, je zrejmé, že väčšinu dní veľkonočného týždňa zostala miera cestovania relatívne stabilná a podobná úrovni pred opatreniami. Istou výnimkou je štvrtok, keď bolo vidieť väčšie cestovanie domov (zrejme aj ľudí z týždňových pracovných turnusov, ktoré bolo v rámci Matovičovho opatrenia povolené). Naopak piatok sa cestovalo najmenej zo všetkých zobrazených dní. V sobotu už hodnoty opäť boli na dlhodobom priemere.
B] Pre ďalšiu diskusiu je dôležitý poznatok, že už v utorok (a postupne až do soboty) išlo do práce oveľa menej ľudí. Pričom cestovanie za prácou malo výnimku, takže každý kto chcel/musel do práce počas “veľkonočných opatrení” tak mohol kľudne učiniť. Napriek tomu sú výpadky ľudí na pracoviská značné. A vo štvrtok, keď bol ešte oficiálne pracovný deň, dosahujú viac ako -20% oproti pondelku v tom istom týždni. Keďže nemalá časť ľudí môže pracovať počas karantény na diaľku, výpadok ľudí cestujúcich za prácou jasne naznačuje, že mnoho ľudí si zobralo v daný týždeň aj dovolenku. Pokúsil som sa mieru tohto efektu odhadnúť práve z dát tohto ukazovateľa. Google dáta súčasne potvrdzujú, že zakiaľ napríklad v Česku bol Veľký piatok regulárny pracovný deň, u nás išlo do práce necelých 20% ľudí dochádzajúcich za prácou pred vypuknutím koronavírusu. Ako sa presvedčíte za chvíľu, tento fakt je dôležitý pre kalibráciu iného Apple ukazovateľa.
C] Aj tretí dôležitý poznatok sa odvíja od kategórie Workplaces. Ak sa detailne pozriete na dáta za jednotlivé dni, je evidentné, že v utorok nešlo na Slovensku do práce viac ľudí ako v pondelok. Teda akékoľvek zvýšenie presunov ľudí v utorok pred Veľkou Nocou nemôže byť pripísané pracovným, cestovným povinnostiam. Ľudia sa teda presúvali v utorok vo zvýšenej miere súkromne.
D] Tým posledným, zjavným záverom z Google dát je, že v utorok prebehlo nebývalo silné nakupovanie. Ak hovorím nebývalo, nemám na mysli nebývalé pre účely sociálnej izolácie, ono bolo nebývalé aj v porovnaní s predkrízovým obdobím. ÁNO, v utorok 7.4.2020 ľudia nakupovali o 20% viac ako boli zvyknutí ešte pre Koronavírusom a na nákup sa v ten istý deň vydalo o 60% viac populácie ako v bežný pracovný deň počas Korona obdobia. Len pripomínam, že v daný utorok to bolo ešte 3 pracovné dni do Veľkej Noci.
Čítanie z Apple dát najprv začnem tými závermi, ktoré zostali aj po korekcii dát rovnaké:
E] Tak ako v prvotnej verzii blogu, aj po revízii dát, je zrejmé, že miera presunu verejnou dopravou zostala počas sviatkov stabilná a “zamrazenie okresov” na ňu v praxi nemalo žiaden vplyv. Ak sa pozrieme na hodnoty jednotlivých dní z nasledovného grafu, niet o tom zásadných pochýb:
Koniec koncov toto tvrdenie je verifikované aj vyššie uvedeným bodom A] z Google dát (aj keď trochu väčším “zubom” zo štvrtka na piatok).
F] Pomerne jednoducho možno podobný záver vyvodiť aj o peších presunoch. Ich miera síce mierne variovala v jednotlivých dňoch Veľkonočného týždňa, ale v princípe sa pohybovala (s výnimkou Nedele) veľmi podobne ako v iných krajinách Európy, kde oslavovali Veľkú Noc v tomto termíne. Žiaden z dní však nezaznamenal tak silný výkyv, ako utorok 7.4.2020, keď prísne opatrenia ešte neboli v platnosti.
Už v prvej verzii blogu som uviedol hypotézu, že v pracovný deň sa tak zásadné zvýšenie pešieho pohybu dá zmysluplne vysvetliť len vlnou nakupovania (ktorá je jasne signalizovaná aj Googlom bode D]). Treba totiž povedať, že Apple vyhodnocuje presuny medzi konkrétnymi bodmi, ktorými nie je napríklad lúka uprostred voľnej prírody. Miera zvýšenie zároveň korešponduje s predpokladanou mierou skorších dovoleniek na daný deň, vypočítanej z bodu B] Google záverov. Oba zdroje nezávisle od seba teda potvrdzujú, že pomerne veľké množstvo ľudí sa predzásobilo už v utorok, viac ako 2 celé dni pred zavretím obchodov. Detailné údaje Googlu navyše potvrdzujú, že tento efekt síce bol prítomný vo všetkých krajoch SR, ale mal v jednotlivých kútoch SR rozličnú intenzitu. V Bratislave, Trnave a Nitre sa tak stalo v zásadne väčšej miere ako v Žilinskej župe alebo v Košickom VÚC. Aj keď priamy dôkaz o cestovaní naprieč regiónmi síce dáta Applu neposkytujú, tieto nepriame indikátory, ako aj zdokumentované dopravné zápchy v utorok 7.4.2020, sú jasným náhľadom do toho, čo sa zrejme v utorok dialo vo veľkom.
Pre našu diskusiu však zostáva podstatné, že prijaté Veľkonočné opatrenia nemali za následok výrazný pokles pešieho pohybu, ale ani jeho výrazný nárast (s výnimkou menšieho peaku o veľkosti cca +7% v Nedeľu) a po celé Veľkonočné obdobie sa správali podobne ako v iných Európskych krajinách, kde bolo tiež voľno, ale neboli tam zavedené také silné reštrikcie pohybu ako na Slovensku.
A ČO CESTOVANIE VLASTNÝM AUTOM?
Len pre korektnosť diskusie by som chcel pripomenúť, že premiér navrhoval “okresové opatrenia” primárne s cieľom potlačiť rodinné stretávania a návštevy počas Veľkej Noci. V tomto je však diskusia trochu prekrútená. Žiaden z verejne dostupných dátových zdrojov nedokáže rozlíšiť návštevu v rámci okresu alebo mimo okresu, to sa dá len z telekomunikačných dát, ktoré nie sú verejne dostupné. To však ani nie je dôležité, lebo zamedzenie prekračovania hraníc okresov nebolo cieľom opatrenia, ale prostriedkom na dosiahnutie opatrenia. Skutočným cieľom opatrení bolo znížiť počet (rodinných) stretnutí. Kľúčovým záverom analýzy tak zostáva, do akej miery VN opatrenia potlačili presuny autom, bez ohľadu na to, či v rámci okresu alebo mimo neho. Áno, dostalo sa mi niekoľko námietok, že veď autom sa mohli rodiny presúvať aj do prírody, čo sa považuje za “neškodný presun”. Ako uvidíte už o chvíľu, tejto hypotéze neprajú samotné dáta, v ktorých sa trendy peších prechádzok v prírode rozchádzajú s trendami používania auta. Inými slovami: Autá sa hýbali v iné dni ako boli ľudia na prechádzkach peši. Keďže obchody a všetky služby boli zavreté, s prechádzkami autové presuny nelinkujú, zostávajú presuny medzi obydliami, ako najpravdepodobnejší variant. Samozrejme, aj výhrada, že mohli jazdiť len tak dookola, bez návštevy kohokoľvek (alebo z úplne iných mysterióznych dôvodov), je teoreticky možná. Ale úprimne, koľko mesačných výplat by ste na takúto možnosť vsadili?
G] Prvotné dáta od Apple naznačovali vysokú šoférsku aktivitu v utorok 7.4.2020 a len zanedbateľne malé efekty počas samotných sviatkov. Ak sa pozriete na skorigované dáta od Apple na prvý pohľad to vyzerá na široký, spokojný úsmev na Matovičovej tvári. Krivka miery využívania auta v jednotlivé dni posledných týždňov vyzerá nasledovne (Veľká Noc podsvietená):
Ak by chcel niekto rýchlo skočiť do záverov, mal by jednoduché “opticky prehlásiť uvedené vládne opatrenia za neskonalý a evidentný úspech. Ak však máte ešte minútku, poďte sa spolu so mnou pozrieť na niekoľko dôležitých ” .. , ALE”. Pri čítaní daného grafu je potrebné dáta podrobiť ešte 3 dôležitým skrutíniám:
H] Účelom opatrení bolo znížiť celkový počet stretnutí. Ak niektoré dni (na začiatku a konci obdobia) počet presunov autom vzrástol oproti normálnemu dňu a v iné dni klesol , aký je celkový efekt v súčte?
I] Zavedením Matovičových opatrení sme sa snažili dosiahnuť zásadnú zmenu oproti situácií, keby takéto opatrenia neboli prijaté. Keďže nemáme údaje za Veľkú noc z iného kalendárneho roku, pre zrealizovanie porovnania sa potrebujeme pozrieť na to, aké bolo spontánne spomalenie v okolitých krajinách. Ak by totiž v podobných krajinách, ako je Slovensko, v ktorých takéto prísne opatrenia neboli zavedené, bolo aj tak vidno porovnateľné miery zníženia presunov autom, potom by bolo nebolo možné prisúdiť zníženia dosiahnuté na Slovensku práve daným opatreniam. Pretože aj bez takýchto radikálnych uzavretí okresov by došlo pravdepodobne k zníženiu aktivitu tak, ako k nemu došlo v daných porovnávaných krajinách. (Len pre ilustráciu zníženie pohybu cez Veľkú Noc má aj Švédsko, kde nie sú žiadne COVID obmedzenia)
J] Nezabúdajme, že v dané dni (najmä Veľký piatok) bolo všetko absolútne zavreté a takmer nik nemusel do práce. To sa samozrejme prejavuje aj na intenzite dopravy, pretože práve dochádzka do práce je pre mnohých hlavný automobilový presun v rámci pracovného dňa. Ako sa teda do zníženia aktivity Slovákov pretavili práve dané čerpané dovolenky počas Veľkej Noci?
Všetky tri výhrady som zhmotnil do nasledujúceho grafu, kde pokles šoférovania ( nula = bez zmeny správania), dávam do kontextu ostatných krajín Európy, kde oslavujú Veľkú noc v tomto termíne. Pridávam aj variant Európskeho priemeru a súčasného započítania efektu čerpaných dovoleniek (ešte v pracovné dni pred samotným Veľkým Piatkom a počas Veľkonočnej Soboty).
Porovnaním miery zníženia šoférovania SVK s výsledkom dosiahnutým bez daných opatrení v porovnateľných krajinách (napr. Európa, či len V4 ktorá kopíruje EU krivku) sa dostávame k efektu, ktoré možno prisúdiť našim dodatočným opatreniam (ktoré iné štáty nemali). Ak navyše zohľadníme aj mieru zníženia presunov do práce kvôli čerpaniu dovoleniek dostávame ešte o niečo prísnejší pohľad. Mieru ich dodatočného efektu sumarizuje po jednotlivých dňoch prehľadne nasledovný graf:
Z obrázku je vidno, že aj keď niektoré dni boli efekty celkom zaujímavé, v celkovom zúčtovaní celého obdobia platnosti opatrenia sa so šoférovaním uskromnilo približne 8.6% populácie denne v pesimistickom variante alebo 13.4% populácie denne v optimistickom scenári. Skorigované dáta Apple teda potvrdzujú istú mieru zníženia presunov autami, v skutočnosti však v oveľa nižšej miere, ako by sa mohlo na prvý pohľad javiť. Otázku, či 8.6% až 13.4%né zníženie stretnutí bolo hodné toľkých nadčasov vojakov a policajtov, už nechám na každého z vás. Ja osobne sa neviem ubrániť pocitu, že až si toto detailne prezrie Igor Matovič, bude trochu … ROZČAROVANÝ. Nie je to málo muziky sa veľa potu, rozbrojov a emócií?
Publikované dňa 16. 4. 2020.
Späť na domovskú stránku
