Dnes máme 6.júna 2017 a za chvíľu má čaká vystúpenie na konferencii Infotrendy 2017. Zadanie na prednášku, ktoré som dostal od organizátorov, je pomerne pikantné: Mnoho spoločností sa stáva technologickými lídrami, tak trochu proti prírode. Teda proti svojej prirodzenosti a neraz i proti vlastnej vôli. Ste začudovaní, ako sa dá zaviesť technologickú inováciu nedobrovoľne? Nuž pozrite si teda príklady, na ktorých to budem dnes na konferencii dokumentovať:
Obchod, v ktorom si nesmiete nič kúpiť
Prvou čudesnou inováciou sú obchody siete BONOBOS. Po správnosti by sme ich vlastne nemali volať obchody, lebo ich základným pravidlom je, že si v nich klient nesmie NIČ kúpiť. Teda aby ste rozumeli správne, nie je to skanzen socializmu, keď si nebolo čo kúpiť, pobočky BONOBOS siete sú plné tovaru. Ale nemajú vôbec žiadne pokladne a aj keby ste položili na stôl 10000EUR tak vám personál nič z tovaru nemôže vydať. BONOBOS totiž zvolil veľmi svojský model Multi-channel prístupu, kde v kamennej predajni si môžete vyskúšať a vybrať ľubovoľný tovar, ale kúpiť si ho môžete len vo firemnom e-shope.
Toto zdanlivo šialené pravidlo má v skutočnosti tri veľmi racionálne dôvody za sebou: 1) Firma sa rozhodla, že chce mať 100% nákupov svojich klientov identifikovaných, avšak nechce kvôli tomu zavádzať nejaké vernostné karty. Zvolila preto online model, kde musíte uviesť svoje meno a adresu pre doručenie zakúpeného tovaru. 2) Druhým dôvodom je fakt, že v BONOBOS šetria nemalé náklady na zásobovanie siete “predajní” veľkosťami modelov, ktoré sa vypredali. Takto totiž stačí mať za celú sezónu z každého modelu oblečenia maximálne 1-2 kusy pre každú konfekčnú veľkosť. Obchody teda nepotrebujú rozsiahly sklad a ich predajná plocha je oveľa nižšia. 3) Tým posledným dôvodom je, že chcú garantovať klientovi, že nech príde do ľubovoľnej pobočky siete, vždy tam nájde svoju veľkosť z ľubovoľného tovaru, ktorý je v aktuálnej ponuke. Tak čo? Ešte stále vám pripadajú BONOBOS zakladatelia ako uletenci?
Aké dne bude počasie? Tolstoj, miestami až Dan Brown
Pomerne otrlú dátovú inováciu prinášajú stránky ruského E-shop portálu na nákup všeličoho možného, okrem iného aj kníh. OZON.RU, akožto elektronické kníhkupectvo, vyskúmalo zaujímavú zákonitosť. Keď je vonku škaredšie počasie, ľudia majú väčšiu tendenciu čítať knihu. Tento fakt neznie úplne objavne, poviete si. Áno, každý, kto číta pravidelne, túto zákonitosť samozrejme pozná. Čo už však nie je tak priamočiare, že počas škaredých dní ľudia nielen čítajú, ale aj nakupujú viac kníh. Správa popisujúca výskum OZONu už neuvádza, či je to preto, že jednu knihu rýchlejšie dočítame a teda potrebujeme inú. V každom prípade systematická analýza predajných dát ukázala, že v slnečné dni si ľudia kupujú menej kníh (a to aj tí, ktorí sa nakupovať predsa v daný slnečný deň vydajú).
OZON.ru portál preto špecialne upravil svoj web tak, že zbiera Big Data o vývoji počasia na najbližšie dnia a podľa blížiaceho sa tepla, či frontálnej zmeny, upravuje počet odporúčaní, ktoré klient dostane počas jednotlivých dní. V škaredé dni teda vystavuje klientov väčšiemu počtu odporúčaní na ďalšiu knihu ako počas slnečných dní. A ľudia naozaj prijímajú ponuky na ďalšie knihy počas dažďa s väčšou úspešnosťou. To, čo na prvý pohľad môže vyzerať ako triviálne pravidlo, je v podmienkach Ruskej Federácie celkom náročný proces. Treba si totiž uvedomiť, že v tom istom čase môže v jednej časti krajiny snežiť a v druhej byť kľudne 32 stupnňov Celzia. Jednotlivé odporúčanie algoritmy tak musia dynamicky zohľadňovať, aké počasie má dnes región, v ktorom klient nakupuje. Vskutku veľmi elegantná Big Data inovácia.
– – – Ak vás zaujal tento článok alebo ste fanúšikom práce s dátami, pridajte sa do našej bezplatnej MocneData komunity. Členovia komunity majú prístup k prezentáciám a zamknutým, neverejným blogom. Členom sa môžete stať za necelú minútu TU. – – –
To vešiak! Prapodivné príznaky produktov
Ďalšu zaujímavou novinkou z oblasti dátovej analytiky priniesla spoločnosť JAEGER. Táto 
spoločnosť predáva konfekciu v rámci siete vlastných predajní a dlhodobo sa potýkala s problémom miznúceho tovaru z predajní. Podiel “nenájadeného” tovaru počas inventúry predstavoval v odvetví neprimerane vysoké čísla. Spoločnosť sa preto rozhodla zrezlizovať detailný audit a odhaliť príčinu týchto, jemne povedané, “strát” oblečenia.
Väčšina spoločností by v takejto situácii investovala do strážnej služby pri východe z predajne, či precíznejšieho kamerového systému. JAEGER sa však vybral inou a veľmi zaujímavou cestou. Zobral si stavebné nákresy všetkých predajní a každému typu tovaru priradil dodatočné atribúty v podobe toho, v ktorých častiach predajne sa najčastejšie daná tovarová položka vystavuje. Tým dátových analytikov následne dal do súvisu polohu tovaru v obchode s mierou jeho “strácania sa”. Zaujímavé bolo, že odpoveďou na zvýšené miznutie tovaru nebola blízkosť k východu alebo nejakého tmavého kútu. Skutočne dôležitým faktorom sa ukázali určité typy regálov, ktoré používali na vystavenie tovaru iných druh vešiaku. Ten umožňoval nehlučne, a hlavne nepozorovane, zvesiť daný tovar a skryť ho pod šaty, či bundu. Akonáhle zrušili tento druh regálu a nahradili ho iným, podarilo sa im eleminovať takmer 75% percent krádeži tohto typu tovaru.
United colours of Nordstrom
S trochou uštipačnosti by sa dalo povedať, že Severo-Americká maloobchodná sieť Nordstrom by mohla ukoristiť legendárny slogan Benetonu. Tým dôvodom, prečo by si mohla tento titul uzurpovať, je pomerne unikátna stratégia, ktorú začali v NordStrome realizovať. Pri niektorých typoch tovarov, ako sú čaje, bytový textil alebo oblečenie je veľmi dôležité zachytiť správne módnu vlnu z hľadiska farieb, či iných modifikácií produktu. Práve farby sú predmetom mnohých prebdených nocí pre category manažérov nákupných oddelení konfekcie. Bude tohto roku ešte staroružová IN, alebo sa presadí horčicová, či tyrkysová farba?
Niekoľko desaťročí sa reťazce vydávali na milosť módnych dizajnérov, ktorí určovali, na akú farbu v tejto rulete obchodu v daný rok staviť. Manažment NordStromu však zrejme nebol spokojný s týmto druhom “hazardu” a tak prišiel s famóznou inováciou, že farebné trendy oblečenia proste odčítajú z davu. Pomocou rozsiahlej siete Instagram fanúšikov firemného profilu, precízne sledovali aké farby sa objavujú na fotkách jednotlivých užívateľov a z miery výskytu daných farieb v Instagram postoch následne určovali farebné trendy pre danú sezónu. Táto inovatívna forma crowdsourcingu bola o to účinnejšia, že na rozdiel od celonárodných farebných trendov, ktoré presadzovali dizajnéri, podobne ako pri počasí v Rusku, Nordstrom dokázal nastavovať farebný mix podľa vývoja v danej oblasti. Vidiecke regióny tak napríklad mali svoju vlnu farieb odlišnú od mestkých farebných trendov.
Vo všetkých 4 popísaných prípadoch sa spoločnosti dostali k prevratným inováciam nepriamo alebo náhodou. Vynieslo ich to na piedestál ich odvetví, aj keď o to v prapôvodnom zámere nešlo. Spoločností, ktoré “omylom” prerazili s nejakou myšlienkou je okolo nás mnoho, tak sa vám tento druh príbehov páčil, pridajte komentár pre podporu jeho pokračovania.
– – – Ak vás zaujal tento článok alebo ste fanúšikom práce s dátami, pridajte sa do našej bezplatnej MocneData komunity. Členovia komunity majú prístup k prezentáciám a zamknutým, neverejným blogom. Členom sa môžete stať za necelú minútu TU. – – –
S pozdravom, Filip Vítek.
Publikované dňa 6. 6. 2017.
Späť na domovskú stránku
