Kríza okolo Koronavírusu poslala niekoľko odvetví k zemi. V prípade Leteckého priemyslu má toto vyjadrenie ešte príznačnejší význam, keďže spôsob akým na odvetvie COVID pandémia dopadla, bol práve uzemnenie takmer celej letky. Aké sú nádeje lietania do budúcna? Čo Korona spraví s cenami leteniek?
Zlomok nádeje
Každý topiaci sa aspoň slamky chytá. Keď udreli protikaranténne opatrenia, zaskočené aerolínie, so zakontrahovanými tisíckami letov (za ktoré museli začať vracať peniaze (ne)cestujúcim) sa všemožne snažili prežiť. Najprv vyzvali zákazníkov, aby si skonvertovali nezrealizované letenky na vouchre na budúce lety. Austrian Airlines napríklad ponúkal dokonca 50EUR navyše k dobru, ak tak urobíte. Zo strany leteckej spoločnosti je to jasná snaha udržať cash, ktorý je pre prežitie krízy kľúčový. Ako si však ukážeme nižšie, pre zákazníka ide o stávku s nezanedbateľným rizikom.
Druhou slamkou v pomyselnom prúde boli pre aerolinky repatriačné lety. U nás táto téma rezonovala len okrajovo, ale vo veľkých krajinách sa udiali stovky letov, ktoré viezli občanov späť do svojej vlasti. Keďže objednávateľom (nie nutne platiteľom) boli často najmä vlády, v tejto bitke o posledný „kus švanca“ neraz vyhrávali dobré konexie na politikov.
Veľký rachot
Intenzita leteckej dopravy v Európe však bola pred krízou tak vysoká, že ani vyššie uvedené idey nemohli sanovať enormné výpadky príjmov. A tak prišlo pomerne tvrdé núdzové pristáte celého odvetvia. Len pre Vašu predstavu, len v Európe si sadlo na zem viac ako 7 600 komerčných lietadiel, ktoré každé osobitne robilo pred krízou niekoľko letov denne. Celosvetovo uzemnilo svoje flotily viac ako 100 leteckých prepravcov.
Napriek kreatívnym snahám leteckých spoločností tak komerčná letecká doprava podľa dát od FlightRadar24 spoločnosti na konci Marca 2020 poklesla o 63% (a zostala na tejto úrovni prakticky doteraz). Pritom na počas Februára ešte všetko nasvedčovalo, že porastie o 4% oproti minulému roku.
Efekty na seba nenechali dlho čakať a akcie leteckých spoločností nabrali trend za svojimi lietadlami, prudko až k podlahe. Zmena bola tak radikálna, že aj tak ostrieľaný investor ako Warren Buffet, ktorý má dosť kapitálu, aby zniesol nejaký ten (dočasný) pokles aktív, radšej akcie predal s menšou stratou , než sa pozrieť s nimi spolu až na úplne dno. To ešte viac posilnilo obavy nielen investorov ale aj cestujúcich, o to, ako to vlastne s lietaním dopadne.
Hrozba a výsmech z tej istej tváre
Ak sledujete trochu dianie na akciových trhoch, tak isto viete, že táto kríza má (čo sa týka nárastu trhovej hodnoty) aj svojich víťazov. Ide predovšetkým o softwarové spoločnosti a digitálne služby. Miláčikom krízy sa stali najmä spoločnosti poskytujúce video hovory ako Zoom alebo TeamViewer, môj zamestnávateľ. (Pre ilustráciu, hodnota našej firmy na burze sa počas trvania tejto krízy zdvojnásobila !)
Práve služby ako Zoom sú pre letecký priemysel dvojitou horkou pilulkou. Nielenže ich akcie vystrelili úplne opačným smerom ako akcie aeroliniek, môžu byť na dôvažok pre lietanie aj povestným klincom do rakvy. Práve služby „stretnutí na diaľku“ totiž výrazne znižujú dopyt po (najmä) biznis cestovaní. Keďže práve biznis klientela tvorila pred krízou skupinu frequent flyerov, jej odklon k video stretnutiam predstavuje pre letecké spoločnosti zároveň aj existenčné ohrozenie. V leteckom priemysle sa totiž nedá prežiť len z nárazových vĺn cestovania okolo sviatkov. Nuž a práve biznis klientela je stabilizujúcim prvkom pre „bežné dni roka“
To, že vyššie uvedené odseky nie sú len táraním do vetra dokázal život-režisér opäť grandióznym spôsobom. Analytický team Lufthansa Hub, ktorá sa venuje sledovaním trendov v doprave, vyšiel počas karantény so štúdiou, že akcie spoločnosti Zoom sa vyštverali tak vysoko, že by ste si za ne mohli kúpiť 5 najväčších leteckých spoločností sveta súčasne!
Ostatne, po tento druh príkladov nemusíme chodiť veľmi ďaleko. Ak by sa náš akcionár rozhodol predať stopercentný podiel TeamViewera, mohol by si (v čase písania tohto blogu) kúpiť 3 Lufthansy. Ak sa vám teda páčia lietadla, boli by ste našim akcionárom a už vás unudil software, mohli by ste si za svoj podiel kúpiť 2300 (!!) lietadiel veľkosti Airbus či Boeing. A len tak mimochodom, mali by ste 30% podiel na trhu Európskej leteckej dopravy (a 135 tisíc zamestnancov k tomu).
Quo Vadis, Aero ?
Väčšina z nás má však oveľa prízemnejšie problémy. Mnohých nás zrejme zaujíma, ako to bude s lietaním po kríze. Budú na podporu rozlietania letenky skôr lacné alebo zvýšené bezpečnostné opatrenia drahé? Prežije vôbec letecká doprava alebo bude COVID pomyselným začiatkom konca retailového lietania?
Pre férové zodpovedanie týchto otázok sa musím odraziť od trendov, ktoré sa dejú so samotnými leteckými spoločnosťami. Niektoré z nich (ako Ryanair, Vueling či British Airways) začali masovo prepúšťať, iné ako Virgin Atlantic alebo Lufthansa sa nechali čiastočne znárodniť, aby im štát poskytol preklenovací kapitál. Stratégie ako prežiť sa teda rôznia. Na konci však existujú len 2 cesty ako von z tejto prekérnej situácie.
Tou prvou stratégiou sú akvizície, zlučovania alebo pohltenia. Letecký priemysle je stále pomerne fragmentovaný. Navyše každá ekonomická kríza vedie k Darwinosky nevyhnuteľnému pohlteniu menších väčšími alebo prevzatiu slabších silnejšími. To sa dokonca nemusí udiať ani priamo fyzickým spájaním viacerých prepravcov. Zúženie leteckého priemyslu môže nabrať podobu, kde preživší začnú obsluhovať uvoľnené trhy po skrachovaných (alebo krízou výrazne obmedzených) konkurentov. To, že sa krachy spoločností diať budú, nás naučili už prípady historických ekonomických kríz. Len pre zaujímavosť pri tej poslednej (z rokov 2008 -2010) zaniklo alebo s väčšími hráčmi splynulo 23 komerčných leteckých prepravcov.
Tou druhou stratégiou je agresívne rozlietanie populácie. Inými slovami urobiť lietanie tak dostupné (a atraktívne), že ľudia nebudú vedieť odolať. Táto stratégia však znamená (aspoň dočasne) znížiť ceny leteniek. To, čo by inokedy znelo ako ekvivalent amputácie vlastnej ruky, nemusí aktuálne byť nemysliteľne. Lacná ropa (a teda letecký benzín) nabádajú k voľnejšej cenovej politike.
Dlhodobý výpadok business travel sa (podľa Lufthansa Hub) odhaduje na -8%. K tomu však treba prirátať znížený dopyt po dovolenkovom cestovaní. Ten sa ťažko odhaduje, ale určite bude predstavovať aspoň 5% ročných tržieb. Celkovo sa bavíme o výpadku v pásme minimálne poblíž 15%. K tomu treba však ešte pripočítať, že (aspoň na najbližšie mesiace) budú bezpečnostné obmedzenia možno umožňovať osadiť len približne 60% sedadiel v lietadle. Keďže priemerná obsadenosť letov v Európe bola pred krízou 83% sedadiel Nízkonákladovky sa snažili obsadenosť držať až na 90% a viac. Ak by teda aj ľudia chceli lietať, na každom lete bude sedieť o štvrtinu ľudí menej ako doposiaľ. Vplyv zníženého dopytu a zníženej kapacity samozrejme nemožno sčítať, ale nie sú ani priamo vzájomné silne podmienení. To značí, že ich spojený efekt bude pravdepodobne viac ako len 25%. Ako reálny je teda scenár, že pri (očakávanom) viac ako štvrtinovom výpadku tržieb bude ešte priestor na agresívne ceny leteniek?
Keď sa spýtate ľudí priamo z fachu, odpovedajú že očakávajú skôr rast cien leteniek. V rozhovore to potvrdil aj Martin Sedlacký, Slovák vo vrcholovom manažmente Air Baltic. Myslí si, že ceny porastú takmer na 2-násobok na akú sme boli zvyknutí pred krízou, a to najmä ak by sa cena ropy zotavila z aktuálnej zvláštnej situácie.
Aj analytici vyššie zmieňovaného Lufthansa Hubu predpokladajú, že najpravdepodobnejší je vývoj dlhého (niekoľko ročného) návratu na úrovne z roku 2019. Tak koniec koncov vyzeralo ak zotavenie v leteckej doprave z posledných 2 kríz dozadu.
Dva roky sú však obdobie, na ktoré sa nedá kontinuálne udržať “agresívna” cena leteniek. Odborníci preto jedným dychom dodávajú, že ak príde k agresívnym cenovým pohnútkam na rozlietanie, bude to skôr prejav zúfalstva tých prepravcov, ktorým nefunguje nábeh na pred krízový režim, alebo len krátkodobé vyplnenie kapacít. Tu si však treba uvedomiť, že lacná letenka je naozaj lacná, iba ak s ňou aj poletíte. Ak sme totiž vyššie hovorili, že krachy leteckých prepravcov sú pomerne pravdepodobný scenár, tešiť sa zo super lacnej letenky niekoľko mesiacov pred letom môže byť trochu predčasné. Ak teda narazíte na akciovo lacné letenky skúste si pred tým, než kliknete na BUY premyslieť aspoň 2 veci: 1] ide o dostatočne veľkého hráča, ktorý si môže dovoliť trochu „pustiť perie“ alebo je to lokálny stredný, či menší prepravca, pre ktorého to môže byť ALL-IN stávka? 2] Ide o „všetko za 20 EUR“ akciu na akýkoľvek smer a čas (z ktorej trčí zúfalstvo) alebo je to naozaj šťastie, že moja destinácia patrí medzi zopár, kde prepravca potrebuje podporiť dopyt?
Aby sme zakončili niečím pozitívnym, treba si uvedomiť, že lietanie, aj v čase COVID epidémie má niekoľko unikátnych konkurenčných výhod. Prekvapení? Nuž tak si len postavte otázku, či by ste počas epidémie radšej cestovali 2000 km (zvyčajne) preplneným vlakom alebo lietadlom? Letiská sú zároveň lepšie pripravené na „preverovanie“ teploty alebo iné formy skríningu infikovaných. Viete si predstaviť meranie teploty alebo PCR testy na Hlavnej stanici (a potom každej zastávke vlaku až do Košíc) ? V neposlednom rade, ešte niekoľko mesiacov budú mať krajiny rôzne režimy prechodu a karantény. Preto ísť (autom, autobusom či vlakom) po zemi znamená zladiť požiadavky všetkých krajín, cez ktoré musíte prejsť (rébus, ktorý aj mne bráni pravidelne „dochádzať“ späť do práce v Berlíne). Pri ceste vzduchom riešite iba epidemiologický vzťah krajiny z ktorej odlietate a kam prilietate. V neposlednom rade, lietanie je stále najrýchlejšou a najbezpečnejšou formou dopravy. Takže ako hovorila už Majka z Gurunu: „Poletíme, poletíme, …“
Dočítali ste jeden z dielov dlhšieho seriálu NEW NORMAL o fungovaní sveta po(čas) COVID kríze. Ak vás táto téma zaujíma staňte sa členom bezplatnej mocnedata.sk komunity a budete dostávať avízo na nové blogy z tohto a iných seriálov, ako budú postupne vychádzať.
Publikované dňa 28. 5. 2020.
Späť na domovskú stránku
