Jeden z dôvodov, prečo Ján Kuciak musel zomrieť je, že vedel veľmi dobre pracovať s OpenData, teda otvorenými, verejne dostupnými zdrojmi údajov. V politike totiž môžete všeličo zamlčať alebo prekrútiť, ale v online prostredí po vás zostávajú určité digitálne stopy. Čo tieto dáta hovoria o webstránkach prezidentských kandidátov?
Katalóg internetových domén
Jedným z veľmi užitočných zdrojov sú takzvané registre internetových domén. Internetovú stránku môže “vlastniť” len jeden subjekt (aj keď záujem o domény typu debil.sk by sa našlo asi viac), ináč by v internete nastal chaos. Existuje preto centrálny register, kde je zapísané, kto danú internetovú doménu vlastní a odkedy je jej vlastníkom. Na Slovensku túto úloh plní www.sk-nic.sk. Ktokoľvek si môže kedykoľvek pozrieť, kto vlastní jednotlivú stránku aj kto a kedy ju v registri zapísal. A práve tieto informácie sú veľmi zaujímavé pre údaje o prezidentských kandidatúrach.
Ak sa pozriete na doménu Sefcovic2019.sk, ktorú kandidát Smeru-SD Maroš Šefčovič používa na svoju kampaň, Open dáta vám o nej povedia toto:
S vyjadreniami kandidáta z tlačovky o tom, kedy si svoju kandidatúru rozmyslel, to asi nebude úplne v poriadku, lebo stránka bola spustená o 3 dni skôr ako spomínal (to ani nehovorím o tom, že ju pred spustením treba ešte aj vyrobiť). Registráciu realizovala rovnaká dvorná firma SMERu ako pri iných projektoch tejto strany (o tom nižšie o kúsok nižšie), takže niekto v SMERe nechal vytvoriť celú stránku sefcovic2019 ďaleko pred termínom tlačovky. Prečo teda to detinské zapieranie? Nuž Smer-SD chcel vytvoriť ilúziu, že Maroš Šefčovič niečo naozaj zvažuje. Jeho meno teda bolo vypustené do éteru a SMER čakal, ako média a spoločnosť zareagujú. Išlo teda zrejme o vopred premyslenú taktiku, čo je celkom zaujímavé.
Alternatívy smeru
Rozhodovanie o prezidentskom kandidátovi v strane SMER trvalo pomerne dlho. V situácií, keď sa rozhodnutie o kandidátoch naťahuje, agentúry zastrešujúce kampaň zvyčajne pre istotou bloknú (rozumej registrujú) domény potenciálnych kandidátov, aby sa potom nedostali do problémov. Dal som si preto tú námahu a overil, či boli vytvorené stránky aj pre nejakých iných kandidátov. Keďže vieme akú konvenciu názvu stránky SMER pri Šefčovičovi použil, postupne som overil všetky horúce mená zo Smeru. Z daných výsledkov je zrejmé, že SMER nikdy neuvažoval nad kandidatúrou niektorého z členov predsedníctva. Teda ani Kaliňák, či iné silné figúry SMERu na zozname neboli:
Zaujímavé pritom je, že nezačali prípravy ani na kandidatúru pána Kubiša, o ktorom sa intenzívne v médiách hovorilo ako o potenciálnom kandidátovi SMERu-SD. Osobitnú výpovednú hodnotu má fakt, že SMER ani pred rekonštrukciou vlády nezvažoval na kandidatúru žiadneho z ministrov a ani aktuálneho premiéra Pelegriniho. Jedno meno sa v osudí SK-NIC však predsa objavilo:
Pre bližšie nešpecifikovaného anonymného zákazníka zaregistrovala česká spoločnosť ACTIVE 24 doménu lajcak2019.sk. Najzaujímavejšie na tom je, že sa tak stalo už v roku 2016, čiže takmer 2.5 roka pred samotnými prezidentskými voľbami. Na trhu sa pohybujú aj subjekty, ktoré vopred “kradnú” domény, aby sa pravdepodobní záujemci o tieto domény museli s nimi v budúcnosti “dohodnúť” o prevode danej domény. Preto niekto môže namietať, že Lajcak2019.sk si niekto účelovo zaregistroval. Ak však poznáte prostredie webu, hneď 6 veci vám na tejto teorii zrejme nebude “zapadať do mozaiky”: 1) Ako mohol vedieť, že viac ako 2 roky dopredu, že SME bude chcieť použiť práve formát priezvisko2019.sk ? V tom čase ešte žiaden iní kandidát nebol zrejmý. Navyše v roku 2016 ešte ani aktuálny prezident Kiska neoznámil, že nebude opätovne kandidovať a bol na vrchole svojej popularity, preto by dávalo väčší zmysel staviť skôr na kiska2019.sk, nie? (túto doménu si však dodnes nik nezaregistroval). 2) Aby niekto vedel dobre “staviť” na mená budúcich kandidátov musel by mať prehľad o Slovenskej politike. Zaujímavé je preto to, že nik zo Slovenska, ale urobila tak firma z ČR pre neznámeho človeka. 3) Ak by ste chceli s doménou obchodovať, tak využijete možnosť uviesť do sk-nic registrácie kontakt na seba, lebo inak vás nemá ako potenciálny kupec kontaktovať. Registrácia je však anonymná bez uvedenia kontaktu na držiteľa domény. 5) Aj pri obchodovaní s doménami existujú určité obmedzenia a o bezodplatné prevedenie domény na svoje meno môže požiadať každý, kto preukáže že daná internetová stránka má podľa podstaty názvu patriť jemu. Pri spojení Lajčák 2019 (tým skôr keď podobné označenie používajú aj iní kandidáti), by bolo pre kohokoľvek neudržateľné blokovať takúto doménu, keď daný človek kandiduje vo voľbách v roku 2019. Teda ktokoľvek by si zištne predrezervoval takúto doménu, musel vedieť, že nebude mať reálnu šancu “vytĺkať” z jej vlastníctva nejaké peniaze. 6) Ak ste obchodník s doménami, potom si zaregistrujete viac mien naprieč politickým spektrom a čakáte, “kde vám padne jackpot”. čo ak si však ten istý subjekt zaregistruje len domény viacerých možných kandidátov jednej a tej istej strany? Ste skôr agentúra, ktorú túto kampaň pripravuje a poisťujete si viaceré alternatívy. A to sa presne stalo aj v tomto prípade.
Možno si poviete: “Prečo sa tak do hĺbky venujeme prípadu Lajcak2019.sk ? Veď dnes už je jasné, že nekandiduje, tak čo na tom, kto a kedy si danú doménu predregistroval?” Nuž, táto bočná vetva je v skutočnosti pomerne dôležitá. Poskytuje totiž vysvetlenie pre jedno oveľa závažnejšie podozrenie. Ale o tom až v čerešničke na záver.
A čo ostatní
Z tých vážnejších kandidátov za zmienku stojí pristaviť sa pri vytvorení webových stránok pre kampaň Roberta Mistríka a Zuzany Čaputovej, ako najvážnejších opozičných vyzývateľov pre Šefčoviča. Obe stránky boli zaregistrované pomerne s veľkým časovým odstupom od momentu ohlásenia kandidatúry. Rovnako však veľmi ďaleko od oficiálneho vyhlásenia volieb a stanovenia termínu hlasovania. Na spustení webu týchto kandidátov je teda zaujímavá iná vec ako v prípade Ševčoviča. Team okolo Zuzany Čaputovej registroval jej stránku 9ho Mája 2018, iba 6 dní po zarezervovaní stránky Roberta Mistríka. Ak by ste chceli veriť v konšpirácie, tak z tohto faktu dospejete k presvedčeniu, že to celé z pozadia riadia a synchronizujú žido-jaštery. Ak však holdujete viac rozumu, napadne vám skôr, že jeden z teamov sa snažil urputne zareagovať na aktivitu toho druhého. Kto naháňal koho nechám na úsudok (alebo fantáziu) uvedomelého čitateľa. Pikantné však je, že Robert Mistrík na svojom Facebooku ohlásil 15 mája 2018, že sa dnes rozhodol kandidovať na prezidenta. To už mal doménu zaregistrovanú 12ty deň. “Náhle rozhodovanie s predstihom” tak zjavne vyzerá byť akou si chorobou kandidátov na prezidenta.
Pri ostatných demokratických kandidátoch nie je z Open data, čo príliš ponúknuť. Lebo ako hovorí staré príslovie “Kde je nič, tam ani smrť neberie”. Béla Bugár ani František Mikloško nemajú ani menej ako 2 mesiace pred voľbami pre istotu žiadnu webovú stránku (o ktorej by vyhľadávače vedeli), kde by sme si mohli prečítať, prečo chcú kandidovať alebo čo chcú v úrade dosiahnuť. (Pre korektnosť treba povedať, že doménu miklosko2019.sk už od júla má registrovanú firma, v ktorej sú ľudia blízki KDH a doménu www.belabugar.sk od Novembra 2018 jedna firma z Dunajskej Stredy. Tak je možné, že sa ešte dočkáme.) Niekoľko ďalších kandidátov sa rozhodlo použiť svoje osobné (alebo firemné) stránky registrované už dávno, takže do tejto analýzy neprinesú nič nové.
Bonbónik nakoniec
Ten najväčší bonbónik som si nechal nakoniec tohto bloku. Rovnaký princíp ako pri Šefčovičovi či Lajčákovi sa objavuje ešte pri jednom mene a to nie hocijakom. Trúfli by ste si tipnúť? Nuž verte, či neverte, ale na internete si niekto dal námahu zaregistrovať vopred aj stránku www.fico2019.sk. A to nie je všetko, ten niekto
dokonca ešte obnovil prenájom tejto domény 10. Decembra 2018 (!). Pripusťme na chvíľu, že by to bol špekulant, ktorý chce neskôr s menom obchodovať (napriek všetkým vyššie popísaným okolnostiam). Kto by si však uprostred Decembra 2018 stavil na to, že Fico ešte môže byť kandidátom? (lebo inak načo danú stránku držať rezervovanú). Za udržiavanie domény sa musí každoročne niečo platiť. Takto nezmyselnú “investíciu” by si dovolil len ten, kto aspoň tuší, že SMER by takúto možnosť pripustil. Áno je to, môže to byť iba špekulácia alebo šialený fanúšik bývalého premiéra, ktorý dúfa v jeho návrat. Ale zvláštne je, že sa trafil do rovnakého rozmýšľania s koncovkou 2019 ako samotný SMER. Myslím, že každému napadne, že existuje aj iná možnosť … Preto už len dodám, že doména Fico2019.sk bola registrovaná na toho istého neidentifikovaného anonymného klienta ako Lajcak2019.sk
Zaujímavé doplňujúce informácie
Na záver doplním, že okrem informácií o samotných doménach je zaujímavé vidieť aj to, kto za jednotlivými kampaňami (teda aspoň ich online verziami stojí). Na tento účel dobre poslúži ďalšia kategória dát, ktoré sú voľné dostupné. Konkrétne ide o dáta obchodného registra (www.orsr.sk) a portálu FOAF (www.foak.sk), ktorý prehľadne mapuje vzájomné prepojenia firiem a ľudí.
Tieto údaje dokážu ponúknuť ďalší zaujímavý pohľad na firmy, ktoré sú do kampaní “zapletené” . V prípade Šefčoviča ide zrejme o dvornú internetovú firmu SMERU-SD, ktorej stopy vedú do Nitry a za niekoľkými zákrutami nájdete prepojenia aj na osoby a firmy, známe buď z verejných zákaziek alebo veľmi osobitým vystupovaním v spoločnosti. Túto líniu ponechám na investigatívu už samotným novinárom, ktorí so svojimi zisteniami môžu konfrontovať priamo dotknuté firmy a osoby. Je to však veľmi zaujímavé čítanie (pre mňa so špeciálnou príchuťou, keďže jeden zo štatutárov býva iba o 3 vchody vedľa miesta, kde som žil).
Zaujímavým zistením je aj fakt, že stránky niektorých (menej reálnych) kandidátov na prezidenta priamo registruje a (teda ich chod financuje) spoločnosť, v ktorej je daný kandidát/-ka spoločníkom. Tento aspekt sa intenzívne pretraktoval pri preverovaní financovania kampane súčasného prezidenta a ide preto o pomerne školácku chybu, ktorá sa bude ťažko vysvetľovať daňovému úradu.
Vo všeobecnosti verejní činitelia a kandidáti podceňujú, čo všetko o nich a ich kampaňovom teame je možné odhaliť z verených zdrojov internetu. Tento blog je len krátkou ukážkou. V skutočnosti ľudia ako Ján Kuciak si dali omnoho viac práce a tak ich zistenia zašli niektorým aj pod kožu. Všeličo sa dá totiž natárať do telky a novín. Ale dáta vás často usvedčia z klamstiev … Pevnú ruku nad urnou Vám prajem.
Publikované dňa 21. 1. 2019.
Späť na domovskú stránku
