Je 9. novembra 2019 a v Berlíne to dnes zvláštne šumí: Je to presne 30. rokov, čo padol Berlínsky múr (BM). Bolo by veľkou škodou premeškať to, keď som tu v Berlíne. Tak som sa vybral po stopách pádu Berlínskeho múru. Príbeh som pôvodne sprostredkoval ako samostatné statusy na sociánej sieti. Na základe niekoľkých povzdbudení prípajam prehľad celého príbehu aj tu na blogu, a tak sa aj vy môžete pozrieť na celú story so mnou.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 1 – KDE TO CELÉ ZAČALO
Nuž BM má mnoho vychytených a turisticky atraktívnych miest. Málokto však vie, že celé to začalo 22:45 , 9-ho Novembra 1989 na hraničnom prechode Bornholmetstraße. Po zmätočnej tlačovej konferencii hovorcu Východonemeckej vlády, ktorý mal oznámiť, že už čoskoro vznikne možnosť vycestovať na západ (avšak povedal, že nastáva s okamžitou platnosťou), sa dav vybral húfne k hraničným priechodom rozdeľujúcich Berlín. Nik však nevydal pohraničníkom pokyn ako reagovať. A tak stráže najprv dav zadržiavali, ale keď to už bolo neúnosné, proste zdvihli závory a dav sa na západ proste prevalil.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 2 – KRVAVÁ ŠKVRNA MESTA
Za viac ako 35 rokov pri pokusoch o zdolanie múru zomreli stovky ľudí. A to sú len oficiálne zdokumentované prípady. Dnesný deň bude asi trpkou spomienkou pre všetkých ich príbuzných.
V pamätníku BM má každá zdokumentovaná obeť symbolický pomník. Dnes im pribudli na danné pomníky aj symbolicke kvety. (toto pietne miesto dnes navštívila aj naša prezidentka Čaputová)
.
.
.
.
.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 3 – MALÝ ZÁZRAK
Aj my Slováci sme si zažili svoj Novembrový pád režimu, takže tento aspekt pádu BM si asi vieme predstaviť. Čo je však ťažké si uvedomiť, kým sa tými miestami neprejdete, aké bizárne to bolo žiť v tomto mestek: Vidíte dom na opačnej strane ulice, v ktorom sa môže slobodne voliť, cestovať a vyjadriť svoj názor, a vy žijete v neslobode, nemôžete nikam a ešte sa musíte na to každý deň dívať z okna. Optický klam: Tak blízko a predsa nedosiahnuteľné.
.
Pre Berlínčanov preto pád Múru bol malý zázrak. Dnes som si prečítal autentické výpovede ľudí, ktorí prechádzali tú osudnú noc Nov 9ho na západnu stranu, objímali sa s 
neznámymi ľudmi, Tí ich vítali s kvetmi a šampanským. Skúšal som si to predstaviť, premohli ma však dojmy a normálne som sa rozplakal.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 4 – NÁKLADNÁ OPACHA
Berlín je veľké mesto. Preto nápad rozdeliť ho múrom mi prišiel už na prvé počutie zcestný. Odkedy tu žijem, 
príde mi to ako šialenstvo.
Okrem iného aj pre ekonomické dôvody. Múr mal celkovo 155 km (len pre porovnanie, naša hranica s Ukrajinou je iba necelých 98 km). Spočiatku bol postavený z tehál, neskôr z panelov. Jeho stráženie si vyžiadalo milióny človeko hodín. Jedna veľká, drahá opacha.
.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 5 – ZÁZRAK SA STAL, LEBO ALEX SI HO VYDUPAL
Rok 1989 na prvý pohľad nebol vôbec priaznivým obdobým na pád BM. Len niekoľko mesiacov dozadu Číňania rozprášili demonštráciu na Námestí nebeského pokoja tankami. Ako to že tento Berlínsky zázrak sa podaril?
Stalo sa tak zrejme aj kvôli rastúcemu tlaku obyvateľov. O čom sa málo na Slovensku vie, že len 5 dní pred pádom BM sa konala na námestí Alexanderplatz najväčšia demonštrácia v dejinách Nemecka, na ktorú prišlo viac ako 500.000 ľudí! Spomínané “nedomyslené” emigračné nariadenie, ktoré spustilo pád DM bolo odpoveďou na jednu z požiadaviek demonštrantov.
Je pri tom škoda, že sa o tom na Slovensku nehovorí, lebo vidieť, že takto masívne, pokojné demonštrácie fungujú na Sovietsky blok, len 2 týždne pred našim Novembrom bola určite inšpirácia a vzpruha pre aktérov ČeskoSlovenského Novembra 1989.
Alexanderplatz je dodnes najdôležitejším námestím mesta, križuje sa tu 8 liniek metra a rýchlovlakov, mnoho električiek a autobusov. V nemeckej hantýrke sa mu familiárne hovorí ALEX. Takže Alex si to vlastne vydupal.
.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 6 – STANICA NÁREKOV
Rozkrojiť mesto na dva (znepriatelené) štáty so sebou prináša mnoho bizarností. Jednou z nich bola aj vlaková stanica Friedrichstraße. Bola jedným z oficiálnych hraničných prechodov, a tak niektoré jej koľaje patrili do východného Berlína a niektoré do Západneho. Bola zároveň jediným bodom, z ktorého sa dalo odísť zo západného Berlína vlakom. Prezývku stanica nárekov získala Friedrichstraße, keďže sa tu museli často lúčiť rodiny, ktore sa potom roky nevideli.
Ako vidieť z dnešného foto, z perónu na perón už môžete prejsť aj bez osobnej prehliadky a pasovej kontroly. Posledné 2 roky bola mojim prestupným bodom pri ceste do práce.
.
.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 7 – PREKROJENÁ VODA
Ďalšou bizarnosťou Berlínskeho rozdelenia bolo, že hranica pretínala Berlínsku rieku Spréva. A to hneď niekoľko krát. Aby náhodou nebolo pochýb o tom, ako to Rusi myslia, vytvorili hraničný múr (v úseku pri Ostbahnhofe) pre istotu na obe strany rieky, čím vlastne obyvateľstvu znemnožnili využívať rieku na splavovanie, rybárčenie alebo letné kúpanie.
V rámci výročia pádu BM tento týždeň inštalovali do rieky symbolické svietiace tyče, ktoré pripomínajú toto rozkrojenie vody.
Keďže múr na brehu rieky ani po páde BM nemohol slúžiť na to, aby ľudia prekročili cezeň hranicu (museli by ste byť plavec aspoň kategórie M. Phellpsa), paradoxne bol ušetrený výpadov obyvateľstva a dnes slúži ako najdlhšia Grafitti galéria na svete, pod názvom East Side Gallery.
.
.
.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 8 – RUSKÉ BARBARSTVO K PRIESTORU
Na svete existuje mnoho umelo nakreslených hraníc. Zväčša sa však “uhnú” pamiatkam alebo iným dôležitým objektom.
Berlinské krájanie mesta však bolo naozaj barbarstvom voči pamiatkam a mestskému vybaveniu. Čo stálo na čiare, muselo jednoducho lahnúť popolom. Za obeť mu padli aj kostoly a iné pamiatky. Zostali po nich len kovové pôdorysy v zemi. Zvonicu Kostola zmierenia, ktorý stál uprostred hraničného pásma v časti Wedding, najprv hraničná stráž používala ako strielňu proti utekajúcim, neskôr kostol definítvne zbúrali. Cirkevná obec sa po páde múru rozhodla obnoviť tento kostol v modernej podobe.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 9 – CHECK POINT CHARLIE
Tento legendárny hraničný prechod v Berlíne sa teší veľkej obľube turistov. V jeho okolí sú preto hneď tri múzea venujúce sa múru.
Keďže sa nachádza iba 100m od nášho (bývalého) firemného officu, chodili sme tam často na obed. Niekoľko krát som rozmýšlal, ako to miesto na mňa pôsobí: Asi najsilnejšia emócia je, ako nevhodné miesto to na hraničný prechod medzi dvoma veľmocami studenej vojny v skutočnosti je. Úzka ulička, kadiaľ múr išiel, polí nákupnú ulicu. (Asi ako keby v Bratislave Medená ulica polila Štúrovú.)
Tanky, ktoré tento hraničný priechod strážili, sa nemali kde pomaly ani otočiť a museli zrejme pri návrate cúvať. (Prestavte si cúvanie tankov na Medenej či Grosslingovej)
Historická fotka je z návštevy Kennedyho, druhá je z dnešného večera z toho istého miesta.
.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 10 – KONTRAST POSTDAMER PLATZ
Ak by ste v Berlíne chceli hladať miesto, ktoré je najlepším kontrastom pred a po páde BM, je to určite Postdamer platz.
Na dobovej fotke vidíte, že vďaka pohraničnému pásmu to bolo v podstate pole, pod ktorým bola navyše odstavená veľká vlaková stanica (aj keď pred postavením múru to bolo rušným námestím).
Dnes je to opäť pulzujúce námestie s množstvom vysokých a luxusných budov.
.
Pole vs. “Mrakodrapy”. To všetko len za 30 rokov.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 11 – MÚR POD ZEMOU A STANICE DUCHOV
Preťať menšie mesto na polovicu môže byť dopravne komplikované. Preťať všemožne krútiacim sa múrom na polovicu veľkomesto, ktoré je železničným uzlom a kde už funguje metro a električky je skutočný dopravný rébus.
Berlínska verejná doprava už viac ako storočie pozistáva zo siete metra (u-bahn) a rýchlovlakov (s-bahn). Oba tieto nosné systémy majú aj svoje podzemné časti. Výstavba BM tak mala aj svoje podzemné časti. Zamrežované boli tunely, niekoľko staníc
ležiacich priamo pod hraničným pásmom bolo vyradených z prevádzky a zamurovaných, aby sa cez ne nemohlo utiecť. Napriek tomu boli takí, čo sa pokúšali o úteky na západ cez vlakové tunely.
Paradoxne, samotné metro (u-bahn) muselo zavrieť len dve stanice (Potsdammer a Warschauerstr.), ktoré to postihlo. Za to S-bahn postihlo rozdelenie mesta výrazne a vzniklo niekoľko Staníc Duchov. Boli ostro strážené vojakmi, chátrali a väčsinu vchodov do podzemia mali zamurovaných.
.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 12 – SÚBOJ POD ZEMOU
Azda v každom väzení sa objavil pokus prekopať sa na slobodu podzemným tunelom. Obdobne obmedzení na slobode sa cítili aj Berlínčania a tak sa objavili aj viac či menej úspešné pokusy prekopať sa popod BM.
Využívali sa na to zväčša ulice, kde hranica viedla pomedzi obytné domy, z ktorých pivníc bolo možné nepozorovane začať hĺbiť takýto tunel. Hoci bolo neraz treba vyhĺbiť aj 100 a viac metrov dlhý tunel, niektoré sa naozaj podarilo dokončiť a zopár desiatkam ľudí sa podarilo takto dostať sa k vytúženej slobode. Všetky známe tunely však Stasi postupne odhalila a zasypala alebo zabetónovala hrubou vrstvou.
Svoje tunely však mala aj Stasi (nemecká tajná polícia). Používala ich na presun špiónov na druhú stranu. O ich existencii samozrejme vedelo len pár vyvolených a tak pri hĺbení toho vlastného tunelu sa vám mohlo stať, že nechtiac vyhĺbite prípojku do práve jedného zo Stasi tunelov, čím vaše celé dielo nielen vyšlo nazmar, ale čakala vás aj guľka do hlavy.
Trasy pôvodných tunelov dnes návštevníkom pripomínajú kovové platne vsadené do zeme.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 13 – ŽIVOT vo VÝCHODNOM NEMECKU
Pre tých, čo realitu socialistického zriadenia nezažili (alebo nemali možnosť ore svoj vek naplno precítiť) bude asi až tažké pochopiť aké to v skutočnosti bolo.
Na tento účel funguje v Berlíne Múzeum DDR (v nemčine skratka východneho Nemecka), ktoré ukazuje ake to bolo. Môžete v ňom nájsť titulku dobového magazínu zo Západneho Nemecka, v ktorom parodujú nedostatok banánov vo Východnom Nemecku, alebo kúpiť si repliku východonemeckého pasu, ktoreho som od dnes hrdým držiteľom.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 14 – OBKĽÚČENÝ VÝCHODOM
Menej informovaný človek ľahko vkĺzne do pocitu, že Berlín bol akou si bránou na západ. Nuž, ak ste chceli utiecť na skutočný západ vtedajšej doby, Berlín bola pre vás jedna z najhorších možností.
Západny Berlín síce patril pod správu Američanov, Britov a Francúzou, ale v princípe bol akýmsi ostrovčekom, zo všetkých strán obkľúčeným východným nemeckom. Najlepšie túto absurdnosť dokumentuje mapa, ktorá ukazuje, ako bolo možné Západný Berlín zásobovať. Z Hamburgu, Hannoveru a Frakturtu existovalii prísne strážene vlakové trate po ktorých sa museli západne vlaky pohybovať bez zastavení.
.
Keď sa rozpútala studená vojna, Rusi chceli západný Berlín vyhľadovať (a podporiť tak u obyvateľstva ideu pridať sa na stranu ost-bloku). A zastavili vlakové a cestné zásobovacie cesty. Západnym Berlínčanom zostávalo len zásobovať sa letenským mostom z iných nemeckých miest. Nakŕmiť a surovinami zásobiť niekoľko miliónove mesto však malo za následok, že na Tempelhof letisku pristávali lietadlá so zásobami každú minútu!
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 15 – DEMOLÁCIA
Múr bol nenávidený a Berlinčanmi opovrhovaný “vred” na duši. Preto keď 9.11.1989 prestal plniť svoju úlohu, mnoho z obyvateľov mesta sa s ním prišli vysporiadať ručne, stručne.
.
To je pre dnešnú situáciu aj tak trochu paradoxné, lebo nebolo jednoduché pred rozúrenými masami zachovať nejaké ucelné ulseky múru, ktore by mohli slúžiť ako memento. Asi najdlhšie súvisle úseky sú už spomínaná East Side Gallery a Bernaustraße, ktorá slúži aj ako oficiálny pamätník múru.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 16 – BRANDENBURSKÁ BRÁNA
Bonbónikom nakoniec a veľkým finále dnešného seriálu je Branderburská brána, symbol Nemecka aj samotného Berlína.
Múr prechádzal v bezprostrednej blízkosti tohto Berlínskeho monumentu, čo využil prezident J.F. kennedy pri svojej návšteve v Berlíne a predniesol prejav práve pri tejto bráne a to tak, aby ho bolo počuť aj na druhej strane (čomu sa Rusi snažili zamedziť rušičkami zvuku).
.
Práve toto miesto si zvolila aj radnica Berlína pre veľkolepý koncert na počesť 30ho výročia pádu BM. Koncertu a doprovodného programu sa dnes pri Brandenburskej bráne zúčastnilo viac ako 200.000 ľudí. Ku Kennedyho fotke pripájam svoje osobné zábery z tejto skvelej párty.
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 17 – EXTRA AKCIE
Podobne ako kapela po koncerte, k samotnému seriálu o Páde BM pripájam ešte dva extra prídavky.
Ak niečo na Nemcoch obdivujem, tak je to schopnosť vysporiadať sa s vlastnou históriou a pretaviť ju do niečoho konštruktívneho. Pád BM teda nebol iba oslavou zmeny (aká Slovensko čaká za týždeň). Organizátori vytvorili podmienky pre niekoľko zaujímavých “bočných” akcií:
BEH PO MÚRE. Po trase pôvodneho múru sa bežala skupinová štafeta, do ktorej sa mohol každý zapojiť.
PÁD MÚRU AKO SPOJENIE. Keďže ide primárne o symbol opätovného spojenia, na vybraných miestach okolo múru boli stanoviská, kde si do plastelíny mohol vytvoriť odtlačok pri vzájomnom stisku ruky dvoch ľudí. Odtlačky boli po stvrdnutí vystavené v špeciálnej inštalácií. Podmienkou bolo, že si si na odtlačok musel nájsť niekoho cudzieho a porozprávať sa s ním, čo máte spoločné. Ten môj odtlačok je s Talianom Lorenzom, obaja milujeme cestoviny.
.
.
MÚR AKO SYMBOL PRE INÉ KRAJINY. Nemcom sa pred 30 rokmi podarilo prelomiť politické rozdelenie. Tento silný odkaz môže byť impulzom pre iné krajiny, kde stále kraľuje rozdelenie. Organizátori preto vytvorili priestor
pre komunity, ktoré chcu poslať odkaz Pádu BM do iných krajín. Na živo som videl demonštráciu skupín z Hong-Kongu a Barmy.
(S touto témou súvisí aj druhý prídavok)
.
.
PO STOPÁCH PÁDU MÚRU – 18 – ODKAZ TRUMPOVI
Symbolika Berlinského Múru je veľmi silná. A bol to práve Americký prezident Reagan, kto vyzval 2 roky pred pádom BM Gorbačova, aby múr odstránil. 30 výročie pádu BM je preto aj smutným zrkadlom, ako sa zmenila Americká politika za daných 30 rokov. Od búrania múrov k stavaniu múrov.
Nemecká nezisková organizácia “Múrom proti Múrom” sa preto odhodlala poslať skutočný, 2.5 tonový kúsok Berlinského múru priamo do Bieleho domu. S odkazom, že Amerika kedysi stála na strane tých, čo nechceli oddeľujúce múry na hraniciach. Viac si môžete o tomto pozoruhodnom počine prečítať tu.
.
Publikované dňa 10. 11. 2019.
Späť na domovskú stránku
