VOLEBNÝ SERIÁL 2023 | Diel 5 | Vysokú školu bude mať v novom parlamente 110+ poslancov

Ľudia s titulom kandidujú až 3 a pol krát častejšie | Kandidátky strán sú ako Infiltrácia SAV do politického života  | Postupne stranám dochádza para | Štvorka ako magické číslo vzdelanostnej úrovne kandidátov | V novom parlamente bude mať vysokoškolský titul 81% nových poslancov | Najvzdelanejšiu kandidátku nemá PS ani SaS

 

Často sa hovorí, že národ má presne taký parlament, aký si zaslúži. Veď podstata zastupiteľskej demokracie je, že si volíme zástupcov, ktorí sú našim odrazom v zrkadle. V prechádzajúcich dieloch tohto volebného seriálu sme sa skúsili nazrieť na to, či NRSR má po voľbách 2023 šancu byť vernou reprezentáciou z hľadiska veku voličov, osobných sympatií či dokonca pohlavia. Závery boli nie vždy lichotivé. Tento krát nazrieme do dimenzie vzdelania. Sú kandidátky strán obrazom vzdelanostnej úrovne slovenskej populácie?

 

V krajine, kde sa piesok lial …

Hneď na úvod treba priznať, že pre meranie múdrosti kandidátov nám volebné dáta nedávajú príliš veľa detailných metrík. Kandidáti sú povinní o sebe uviesť iba vek, pohlavie, dosiahnuté akademické tituly a svoje pracovné zaradenie (v čase kandidatúry). Je zrejmé, že časy, keď rada starších alebo povolania miestneho učiteľa, farára či richtára garantovali status múdrosti a vzdelania, sú už dávno preč. A tak z dostupných údajov o kandidátoch nám nezostáva nič iné než sa spoliehať na cvengot akademických titulov, ktoré o kandidátoch vieme.

Že ide o cvengot neraz škrípajúci nás presvedčili početné kauzy plagiátorstva a pofiderných štúdií niektorých politikov. Veď v otázkach akademickej cti Slovensko pripomína skôr krajinu zo znelky detského seriálu, kde „piesok sa lial a sypal sa vodopád“.  Štatistika nás však učí, že vďaka konvergencii k priemeru, dostatočne veľká vzorka dokáže „zamiesiť späť do cesta“ aj takéto excesy a tak umožňuje pozerať sa aspoň na skupinu ako celok. A presne o to sa ideme aktuálne pokúsiť.

 

Infiltrácia SAV do politického života

Pri pohľade na základné rozdelenie, spomedzi všetkých kandidujúcich v 2023 voľbách do NRSR, až 65.1% z nich si píše aspoň jeden akademický titul. Pre porovnanie, v najčerstvejšom sčítaní obyvateľstva SR, bola v populácií nameraných celkovo 18.4% percenta vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ľudia s vysokoškolským diplomom teda kandidujú  viac ako 3.5 krát častejšie ako by im prislúchalo podľa populácie.

Aby sme uvedené číslo dali ešte do lepšieho kontextu, ak by za akademickými titulmi boli naozaj pevné vedomosti, tak naša politická reprezentácia by bola naozaj závidenia hodná. Uvedené sčítanie ľudu sa totiž pozeralo aj na mieru vysokoškolsky vzdelaných ľudí priamo v univerzitných mestách SR. A dokonca aj v mestách s najväčšou koncentráciou akademikov tento pomer dosahuje maximálne 31.7%. V tomto svetle kandidátky do Slovenského parlamentu vyzerajú takmer ako pokus Slovenskej Akadémie Vied (SAV) o infiltráciou do politickej scény. Kandidátky totiž presahujú 2-násobne vzdelanostnú úroveň univerzitných miest.

 

Nielen skepsa, aj naozajstné kapacity

Aby sme však vyššie uvedeným vtipným prirovnaním nenavodili dojem irónie, treba objektívne povedať, že medzi kandidátmi sa naozaj nachádzajú aj vzdelaní ľudia a kapacity. Ak aj niekomu stojí vidina akademického titulu za podvádzanie pri štúdiu alebo záverečných prácach, pravdepodobne sa následne uspokojí s jedným titulom. Preto kandidáti, ktorí sa svoj život získali akademické tituly 3 či viac si ich zrejme všetky nekúpili alebo nenechali napísať niekým iným. Preto stojí za zmienku, že viac ako 11% všetkých kandidátov má aspoň 2 tituly a viac ako 3% dokonca 3 a viac titulov.

Na pomyselnom akademickom Olympe (aspoň, čo do jeho titulového preukazovania) sú nasledovní kandidáti, ktorí sa na kandidátke prezentujú aspoň 4 (a viac) titulmi:

Ako si stoja jednotlivé strany

Pre mnohých voličov práve schopnosť ponúknuť kompetentné riešenia a schopnosť riadiť krajinu budú jednými z najdôležitejších faktorov pri sobotnej voľbe. Ako voličov nás preto zrejme zaujíma, ako sa koncentrujú vzdelaní ľudia na kandidátkach jednotlivých strán. Podiel kandidátov s (uvedeným) vysokoškolským titulom na celkovom počte kandidátov vyzerá nasledovne:

Ak zoberieme aktuálne preferencie strán (a z nich predpokladané počty mandátov) a dáme bokom nepravdepodobnú možnosť, že voliči by výrazne prekrúžkovali práve kandidátov bez vysokoškolského vzdelania, potom z uvedených hodnôt sa dá dokonca odhadnúť aj počet vysokoškolsky vzdelaných poslancov v novozvolenom parlamente: Aktuálne výsledky prieskumov naznačujú, že by to mohlo byť až 81% všetkých poslancov, teda 122 zákonodarcov. Istú neplechu v tomto ohľade zohrajú náhradníci (viď nižšie prečo), ale aj po zohľadnení tohto faktoru by to malo byť aspoň na úrovni 105 – 110 mandátov.

 

Postupne hlbšie a hlbšie

Omnoho zaujímavejší jav, ako súťaž o akademicky najpreplnenejšiu kandidátku, nám dáta odkryjú, keď si preložíme jednotlivé kandidačné listiny cez seba a pozrieme sa, či pri obsadzovaní nepoužívajú náhodou strany nejaký spoločný kľúč.

Naskytne sa nám pohľad postupne klesajúcich schodov. Zakiaľ v prvej desiatke dosahuje priemer vysokoškolsky vzdelaných ľudí takmer 80%, v druhej desiatke to je už len niečo cez 70% a v štvrtej desiatke už ani nie 60% percent. Okolo tejto hladiny kolíše pomer až takmer do konca kandidátky, kde sa opäť dvíha cez 70% percent.

Vyzerá to tak, ako by nás strany najprv chceli ohúriť pozitívnym svetlom, ale postupne na ďalších „zákrutách“ kandidačných listín už povolili trochu uzdu. Naskytá sa teda otázka, existuje nejaké najvzdelanejšie miesto? Veď predseda strany alebo volebný líder musí byť často skôr pragmatik a ľudový, aby oslovil čo najviac voličov. Vládne v stranách aspoň v náznaku meritokracia ?

 

Kde hľadať výkladnú skriňu a kde už došla para

Vyššie uvedené „schody dolu“ dávajú tušiť, že miesta s najväčším akademickým trustom treba hľadať niekde k začiatku kandidátky. Volební lídri to (nie úplne prekvapivo) však nie sú. Jednotky na kandidátka dosahujú v priemer viac ako 80% podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale nie sú tým créme-de-la-créme v tomto ohľade.

Po fráze život je režisér už sme museli siahnuť raz v našom 2023 volebnom seriáli. Osud nám však pripravil ešte jednom zábavne prekvapenie. Na kandidátkach do 2023 volieb sú dve miesta, ktoré by mohli byť výkladnými skriňami politických strán. Pýšia sa totiž najvyššou mierou vzdelania medzi kandidátmi na týchto miestach. To by samé o sebe ešte nebolo tak zábavné. Naozaj úsmev na perách vám vyčarí sa asi fakt, že obe spája to isté číslo 4.

 

Dlhý , Široký, Bystrozraký a … Vzdelaný

Ak sa pozrieme na sled kandidátky, tak naozaj trónia dve miesta s akademicky silným profilom. Trochu komicky ich spája 4ka, lebo ide o štvrté miesto kandidátky a zároveň štvrté miesto od konca. Na oboch pozíciách má vysokoškolský titul vyše 92% všetkých kandidátov naprieč všetkými stranami, ktoré kandidujú. Poradie kandidátov na začiatku kandidátky ako aj na ich konci teda okrem volebných lídrov a ich pravých rúk zrejme obsahujú aj kapacity. Podobný efekt sa deje aj na konci kandidátky (aj keď vy už viete, že je to stávka, ktorá sa nemusí vyplatiť). V pomyselnom slede tak odpredu aj od konca kandidátky tak idú – ak si požičiame trochu rozprávkovú terminológiu – Dlhý, Široký, Bystrozraký a až štvrtý je vzdelaný.

Neskôr, pri ďalšom napĺňaní kandidátky menami, postupne stranám naopak dochádzala para s vysokoškolskými diplomami. Je pozoruhodné, že práve 80. až 90. miesto na kandidátke vyzerá ako „akademická trhlina“ vo väčšine kandidačných listinách. Dosiahnuté vzdelanie v tejto časti kandidátky už nie je tak na očiach a tak umožňuje zoznam kandidátov aspoň trochu priblížiť populačnému priemeru. Pri pozitívnom myslení sa totiž možno na tento úsek kandidátky pozerať aj ako na pokus o priblíženie voličovi pomocou ľudových, lokálnych kandidátov.

 

Kam nás volebná cesta povedia ďalej

Zo všetkých pohľadov na reprezentatívnosť kandidátky nám chýbajú ešte dva: Povolania a geografická príslušnosť. O tom, čo volebné dáta prezradia o týchto témach si povieme niečo už hneď v zajtrajšom pokračovaní.


Publikované dňa 24. 9. 2023.