Ako si vyberajú data manažérov … [Diel 3.] – Prvé kolá pohovorov

Ak ste k tomuto blogu prišli náhodou, ide o tretí diel zo seriálu o tom, Ako si zahraničné firmy vyberajú data manažérov? Tento seriál vznikol na základe mojich vlastných skúseností s hľadaním si manažérskej práce v oblasti analýzy dát za hranicami SR a ČR. Hlavným cieľom seriálu je umožniť sa vyhnúť niektorým chybám, ktoré som urobil ja a možno ušetriť vás niektorých sklamaní. Blogy na seba nadväzujú, preto ak ste nemali zatiaľ možnosť, odporúčam vám pozrieť si aj prvý diel a druhý diel seriálu.

Krok 3: Prvé kolá pohovorov alias Držte si klobúky, …

Vyhladali ste si ponuku, prekúsli ste sa cez peklo vyplnenia všetkých podkladov a teraz vás konečne čaká šanca ukázať, čo je vo Vás. Samotné pracovné pohovory už sú dosť Free-style. Rozumej, čo spoločnosť, to odlišné postupy. Čo ma však zarazilo, ako široké je spektrum zážitkov, ktoré vás postretnú, veď posúďte sami:

troj skokTrojskok alebo Old school HR prvé kolo 

Ak ste sa uchádzali o prácu niekde v našom regióne, zvyčajne sa postup podobá na sled výber CVčiek >> 1. kolo s HR >> 2. kolo s priamym nadriadeným >> 3.kolo o stupeň vyšší manažér alebo kombinácia HR a hiring manažéra. Nuž, otvorene, nájdu sa aj v zahraničí firmy, ktoré stále veria tomuto „troj-skoku“ (ako som familiárne neskôr pomenoval tento postup). Myslím však, že na západe si viac uvedomujú, že HR generalista nie je asi najsprávnejším sitom pre to, kto má alebo nemá byť postavený pred odborníka. Tí, z vás ktorí si zažili nejaký pohovor, kde HRista nemal ani bledomodrý šajn, o čom hovoríte a súdil vás podľa toho, či máte prekrížene ruky v zatvorenej pozícii (v klimou vychladenej zasadačke), tak vedia o čom hovorím. Väčšina spoločností teda prenecháva základný CV review na personálne agentúry alebo na automatické roboty, ktoré vyhľadávajú kľúčové slová, analyzujú dĺžku zamestnaní alebo automaticky detegujú, kto z danej firmy mohol byť tvojim kolegom v minulosti. Áno, toto už robia algoritmy, preto je dôležité mať dopracovaný profil (viď prechádzajúce info na túto tému).

Bez predohry, rovno na vec

Zakiaľ klasický „trojskok“ začína byť vymierajúci druh, väčšina spoločností sa spolieha na ostré preverenie inteligenčných alebo odborných zručností ako na prvé sito. Nie, že by intelekt bolo to hlavné, na čo vsádzajú, ale veľmi často ho vedia otestovať vopred, digitálne. Ak im teda dorazilo 200 CVčiek, tak nechajú najprv pracovať (vyššie spomínané) automaty a následne preženú kandidátov cez digitálne testy. Testovanie odborných zručností, intelektu a psychotesty zohrávali v mojom procese najzaujímavejšiu úlohu, tak som im vyčlenil samostatný blog (diel 4.) v tejto sérii. A verte, máte sa na čo tešiť. Prezradím snáď len toľko, že som sa stretol s vyše 20 rôznymi typmi inteligenčných testov a väčšina z nich boli kruto zložité. Ale o tom až nabudúce …

spoza sklaPovedzte mi situáciu …

Ako som prechádzal jednotlivými pohovorovými skúsenosťami, všimol som si, že do popredia idú citeľne behaviorálne interviews. Podstatou týchto pohovorov je odpovedať na otázky typu „Povedzte mi situáciu, keď ste sa hanbili za svoju prácu a ako ste reagovali?“ Podstatou otázok však nie je skúmať konkrétne situácie, ale skôr správanie kandidáta v konkrétnych modelových situáciách. Extrémom v tomto ohľade bola jedna spoločnosť, ktorá mala 4 kolá behaviorálnych rozhovorov, pričom v každom interview som dostal minimálne 4 rôzne behaviorálne otázky. Ak si pamätáte blog o behaviorálnom cielení, 16 bodov už je celkom dosť. Preto ak sú otázky položené systematicky, tak to môže byť mocná zbraň na detekciu prodilu. Hoci by som vám rád poradil, ako sa na tento druh interview čo najlepšie pripraviť, je to pomerne komplikované. Behaviorálne interviews sa totiž týkajú buď hodnôt spoločnosti alebo očkávaného správania pre danú pozíciu. A to sa samozrejme mení od pozície k pozícii. Navyše to, že vám budú počas interview klásť behaviorálne otázky, sa nedozviete vopred. Pred každým prvým kolom by som vám však odporučil sa zamyslieť nad nasledovnými otázkami:

a) Čo sú najdôležitejšie (pozitívne a negatívne) pracovné skúsenosti, ktoré som za jednotlivé pozície v minulosti zažil?

b) Kto boli ľudia, s ktorými som vychádzal veľmi dobre alebo naopak veľmi zle? Ako som na nich reagoval?

c) Čo sú hlavné princípy, ktoré používam pri spolupráci? Čím som pre kolegov užitočný a čo naopak zvyknem pokašlať?

d) V ktorých fázach kariéry som sa naučil ktoré odborné a manažérske zručnosti? Čo boli zlomové situácie, keď som na ne prišiel?

e) Čo sú soft skills, ktoré budú odo mňa asi v tejto pracovnej pozícii očakávať? Ktoré z nich viem dokumentovať nejakým príbehom z vlastného života?

f) Čo z toho, čo som v práci zažil, ma robí vhodnejším alebo naopak menej vhodným kandidátom na túto pozíciu?

A možno mnohé iné. Úplne presne sa to poňať vopred nedá. V každom prípade však nebuďte zaskočený, že nemalú časť interview sa vás budú pýtať na príbehy z minulosti. Skúste si preto urobiť inventúru svojich pracovných zážitkov. Pomôže vám to zanechať presvedčivejší dojem.

video-interviewNajzvláštnejšie prvé kolá

Okrem tradičných spôsobov preverenia kandidátov som postretol aj niekoľko exotických. Keďže som sa hlásil do práce v zahraničí, predpokladal som, že súčasťou prijímacieho konania bude aj nejaký jazykový test.  Toto bolo však jedno z veľkých prekvapení. Z viac ako 40 prvých kôl, ktoré som absolvoval, sa language test objavil len dvakrát. Práve jeden z týchto dvoch prípadov však bola celkom humorná historka: Počas telefonického interview na mňa HRistka, akoby náhodou, menila prízvuk od uhľadeného Oxford English cez žuvačkovú Ameriku, Irské hltanie koncov až po Welšskú hatlaninu. Nenechal som sa tým rozhodiť, ale bolo to trochu tragikomické. Veď si len skúste predstaviť, že by ten istý človek počas interview na vás vyprávjal, hutoril a ĽIptovsky mäkkčil …

Odhliadnúc od tejto bizarnej skúsenosti sa cudzí jazyk netestoval skoro vôbec. Angličtina je akceptovaná ako working language aj v krajinách so silnými domácimi jazykmi (Španielsko, Nemecko, Švajčiarsko). Ak patríte medzi odborníkov, ktorí majú trochu ostych hovoriť po anglicky (alebo inou cudzou rečou), to by mohol byť problém. Ale pokiaľ zvládate o sebe a svojej práci porozprávať nelámanou angličtinou, žiadneho TOEFL, SAT alebo GRE trestu z jazyka sa nemusíte pri dátových pozíciach obávať.

Zážitkom, ktorý bol menej vtipný ale o to účinnejší, bolo video self-interview. V snahe absolvovať s kandidátom interview, ale neviazať sa na konkrétny čas, jeden z potenciálnych zamestnávateľov použil aplikáciu, do ktorej ste sa prihlásili, otestovali svoju web kameru … a potom sa vám na obrazovke na 20 sekúnd zobrazila otázka, zapla sa kamera a vy ste museli nahrať svoju odpoveď na danú otázku. Musím povedať, že mi to prišlo dosť stresujúce, lebo na odpoveď ste mali 2 minúty a po uplynutí limitu sa proste nahrávanie natvrdo vyplo. Hneď však nasledovala ďalšia otázka … Keď som si potom s odstupom času prechádzal tento zážitok, uvedomil som si, že je to brutálne efektívna metóda pre zamestnávateľa. Toho istého kandidáta si môže pozrieť neobmedzený počet ľudí vo firme, kedykoľvek si nájdu čas. Navyše ak sú otázky z rôznych oblastí kompetencií, každý si môže pozrieť iba tú časť interview, ktorá ho zaujíma. Prejav kandidáta je zachytený na kamere, takže sa dá psychlógom (či dokonca Deep learningovou neurónovou sieťou) analyzovať aj na úplne iné aspekty ako sa pýtali samotné otázky. Ak by sa kandidát uchádzal o inú prácu v danej firme neskôr, nie je to závislé od toho, či interviewujúci HRista ešte stále pracuje vo firme alebo čo si z ich prvého interview zapamätal/zapísal. Proste interview ako sa patrí na 21. storočie.

Všetko, čo robia ľudia, vždy obsahovalo a bude obsahovať aj chyby. Pri 473 výberových procesoch, ktorými som prešiel, sa teda objavili humorné (aj menej vtipné) „pošmiknutia“ zo strany zamestnávateľov. Medzi ne určite patrila aj registračná Hlava 22, kde pre odoslanie žiadosti na prijatie ste museli vyplniť adresu, ale v ponúkanom čísleníku štátov nebolo Slovensko (ani ČR). Keď ste však vybrali iný štát, neprešli ste kontrolou vášho PSČ alebo mesta v danom štáte. Sprvoti mi to zvyklo zdvihnúť dekel. Potom som si už len hovoril, že si proste nezaslúžia, aby som sa im prihlásil. Zábavné bolo aj to, keď ma tá istá firma pozvala na pohovor na pozíciu, na ktorú ma sami zopár týždňov zamietli. A ani nevedeli, že už sme boli v danej veci v rokovaní.

Ak ste dočítali až sem zrejme vás bude zaujímať aj:

Krok 4. – Inteligenčné a odborné testy

Počkaj, Filip, ty meníš prácu?

Krok 2: Ako správne „Zareagovať na ponuku“

Krok 1: Ako nájsť ponuky Data Analytickej práce