Vhupli sme do toho spolu. Karanténne opatrenia dávajú zmysel primárne vtedy, keď sú plošné. A tak prídeme o Veľkú Noc takisto spolu. A spoločne budeme musieť aj z karantény vystúpiť. Aj keď existujú prípady krajín, kde opatrenia boli zavádzané a „vypínané“ rozlične v regiónoch. Vystúpiť z karantény nemožno „za zásluhy“ pri jej dodržiavaní, to samozrejme závisí aj od iných faktorov (ako miera rozšírenia v danom regióne, či rozloženie podnikov a obchodov). Ale môžeme sa aspoň pozrieť, ktoré regióny ako prispievajú k spoločnému cieľu. A o tom je tento blog
Pripomeniem, že plošné povolenie niektorých opatrení sme rozoberali v tomto blogu. Dnes však urobíme pomyslený zoom-in a povieme si, ako jednotlivé opatrenia rešpektujú VÚC kraje Slovenska. Možno vás to prekvapí, ale prehľad sa o tom dá urobiť aj bez nazretia do vládou zbieraných dát od telekomunikačných operátorov. Ale o tom až na koniec, poďme teraz k tomu najzaujímavejšiemu.
KTO TO ODMERAL
Ak ste nachvíľu zaváhali, či náhodou nepracujem s nejakým únikom dát poskytnutých operátormi vláde podľa nového zákona, tak buďte bez obáv. Bez potreby siahať na telekomunikačné dáta, existuje aj voľne dostupný zdroj týchto informácií, ktoré zverejnil Google. Na svojej stránke, venovanej monitoringu COVID opatrení, totiž Google verejne na stiahnutie dáta o každej jednej krajine, dokonca jej regiónoch. Dáta pochádzajú zo sledovania mobilných zariadení schopných pohybu, pričom porovnáva ich aktivitu počas COVID opatrení s priemermi pred vypuknutím krízy. Report za Bratislavský kraj napríklad vyzerá takto
Ešte než sa pustíme do zostavenia rebríčka „uvedomelosti“ regiónov SR, musíme si povedať, že Google meria celkovú zmenu v mobilite v 6 samostatných kategoriách. V nižšie uvedených grafoch je vždy stredová deliaca čiara celoslovenským priemerom a čím tmavšia farba tým svedomitejší je daný región v dodržiavaní daného kritéria, čím bledší, tým horšie je priemerné dodržiavanie tohto typy opatrenia.
Návšteva Gastro zariadení & drobných prevádzok a obchodov. Do tohto kritéria započítava Google návštevy barov, reštaurácií ,rekreačných zariadení, alea j prevádzky dorbných služieb (ako napríklad holičstva), či drobných predajní (napr. Chovprodukt, či Železiarstvo). Zaujímavé, že v tomto sa väčšina SR regiónov drží na rovnakej hodnote, len v Trenčianskom kraji je trochu menej disciplíny v tomto ohľade.
.
Nákupy v Potravinách, Drogériách a Lekárniach. Druhou Google sledovanou kategóriou sú nákupy v nevyhnutných obchodoch vymenovaných v názve. Pričom je
dôležité povedať, že pre všetky kategórie sa aj tu porovnáva miera návštev pred krízou a teraz počas opatrení. Teda, ak niekto musel chodiť pre lieky chronicky chorého do lekárne pred vypuknutím krízy, miera „prehodnotenia“ (alebo zlúčenia) týchto návštev sa premieta do celkového efektu. Tu už badať medzi regiónmi SR väčšie rozdiely, pričom najviac stále chodia nakupovať v Žilinskom kraji, najmenej v Bratislavskom kraji.
Návšteva parkov a prírody. Toto kritérium mobility patrí trochu medzi diskutabilné, pretože háďže do jedného vreca aj potenciálne nebezpečné strety (napr. preplnený park) s návštevou lesa, ktorá môže byť takme neškodná. Keďže však typy jednotlivej zelene sa nedajú nejak strešne zhŕnuť do jediného ukazovateľa, prižmúrme nad tým okom a berme do úvahy to, že ľudia sa nejak do tých parkov a lesov musia aj dostať, čo môže byť do istej miery rizikové. V tejto obalsti sa opäť regióny SR správajú odlišne. Prešovčania sa tvrdo obmedzili aj v týchto aktivitách, zakiaľ naopak Trnavské VÚC dokonca zdvihlo svoju návštevnosť v parkoch o takmer polovicu oproti predkrízovému stavu.
Presun verejnou dopravou. Google samozrejme nemá šancu vedieť úplne presne, či ste išli do práce vlakom alebo súkromným autom, ale dokaže odčítať, či ste sa
zdržiavali pred a po presune na zástavkách alebo staniciach. Z toho dokáže skompilovať približnú mieru zníženia používania verejnej dopravy. Opäť sa dostávame k pomerne odlišným vzorcom správania v regiónoch našej krajiny. Zakiaľ Prešovské VÚC, Bratiskavský a Žilinský kraj obmedzili cestovanie dopravou výraznejšie, v Nitrianskom kraji tento aspekt zostal voľnejší.
Práca na štandardnom pracovisku. Keďže Google pre vytvorenie tohto porovnania disponuje dlhodobými údajmi, vie, kam chodíte do práce. Dokáže teda teraz porovnať, aká miera zamestnancov sa denne presúva na to pôvodné pracovisko a koľko z nich zostáva doma počas pracovnej doby. Rozdiely sú tu o niečo menej vypuklé ako pri iných kritériách, ale stále najviac doma zostali obyvatelia Žilinskej a Trenčianskej župy. Naopak najviac sa stále do práce dochádza v Banskobystrickom kraji.
Residential. Priznám sa, že o tejto kategórií samotný Google pridáva pomerne málo popisov, tak nie je jasné, čo všetko sem spadá. Z rôznych iných analýz som sa však
dovtípil, že by malo ísť o presuny, kde štartom aj cieľom je rezidenčný typ budovy. Môže teda ísť o návštevy, ale rovnako aj o presuny medzi viacerými bytmi, domami, či odchod na chalupu. Zaujímavé je, že v tomto kritériu ako jedinom sú všetky kraje v pluse a navyše majú veľmi podobnú hodnotu.
AND THE WINNER/LOSER IS?
Aby sme nezostali nič dĺžni nadpisu článku, poďme sa pozrieť na to, ako dopadli jednotlivé regióny v celkovom hodnotení. Samotný Google nezverejňuje nejakú strešnú metriku, ktorou by sa dali priamo krajiny alebo regióny medzi sebou porovnávať (koniec koncov o to ani Googlu pri zverejňovaní týchto dát nejde, snaží sa primárne podporiť epidemiologické teamy vstupnými dátami). My sme si však takýto strešný ukazovateľ spoločne vytvorili (jeho konštrukcia popísaná nižšie) a vyšlo nám, že …
Najlepším krajom pre dodržiavanie karantény je Prešovský kraj. Nasledujú ho Žilinský a Bratislavský. V pomyselnom strede spektra sa ocitajú kraje Nitriansky, Trenčiansky a Bystrický. Takmer na chvoste sa nachádza Košické VÚC a suverénne najhorší je región Trnavský. (Žeby sa premiér držal okrídleného podľa seba súdim teba? 😊 ) Keďže kritérium pohybu v prírode môže byť kontroverzné, tak som sa pokúsil vypočítať celkový efekt aj bez tohto komponentu. Trochu to zamiešalo stredom tabuľky, ale víťaz a looser rebríčka však zostali rovnakí. Ktovie, či vláda naberie odvahu podľa podobného kritéria sprísniť, či naopak uvoľniť reštrikčné opatrenia odlišne v regiónoch. Alebo zostaneme pri trpiteľskom a rovnostárskom „keď mne zdochla krava, tak nech aj susedovi“. Špeciálne keď s trnavskými „kravami“ to nevyzerá až tak dobre.
NA KOĽKO PERCENT SME VYPLI KRAJINU
Vo vzťahu k Matovičovmu návrhu na black-out sa rozpútala polemika o tom, nakoľko sme ako krajina vypnutí. Samozrejme, vypnutie krajiny má aj mnoho iných aspektov, ktoré Google odmerať nedokáže (napríklad že neordinuje zubár, ktorý má ordináciu na mieste, ktorá sa nedá podľa GPS jednoznačne identifikovať). Skúsme však byť na chvíľu trochu veľkorysí a od toho abstrahovať. Zoberme faktory detegované Googlom a pre realistickosť porovnania urobme vážený priemer s najväčším dôrazom na dopravu (20% váha), základné nákupy (25%) a využívanie gastro a iných služieb (25%), (ktoré sú pre nákazu najdôležitejšie, a menšou váhou pre ostatné kategórie (pracovisko = 15%, pohyb po parkoch a prírode = 10% a presun medzi obydliami = 5% váha). Takto agregovaný parameter nám napovie, že …
… krajinu sme vypli už na 59%. Ak by sme upustili od trochu kontroverznej metriky chodenia do parkov a prírody (ktoré samo o sebe nemusí byť v rozpore s karanténou, pokiaľ tam ideme individuálne), tak sa číslo vyšplhá dokonca na 66%. Napriek tomu, že nám tu vojsko neroznáša potraviny a stále nemáme stanné právo, vypli sme krajinu už na 60% a viac percent. Fascinujúce. A zároveň poučné. Osobne som zvedavý, ako sa toto číslo zmení (vzhľadom na dodatočné reštrikcie) práve počas Veľkej noci, k čomu sa na mocnedata.sk určite ešte vrátime.
SME NAOZAJ UNIKÁTNI (?)
Tým, že Google zverejňuje tieto data pre všetky krajiny, je možné urobiť nielen hitparádu “svedomitosti” jednotlivých regiónov, ale možné prirovnať Slovensko aj k ostatným krajinám. Mnohé naznačuje, že Slovensko je na popredných priečkach v intenzite opatrení ale aj v disciplinovanosti v ich dodržiavaní. Vďaka tomu sa medzi expertmi šepká, že by sme mohli byť unikátni v tom, ako hrozbu koronavírus riadime. Je to však naozaj tak?
Ak zoberieme vyššie spomínaný vážený priemer 6 komponentov správania, ktoré Google reportuje, a aplikujeme ho rovnako aj na ostatné krajiny, dopracujeme sa k zaujímavým porovnaniam. Pri tej istej metodike výpočtu (ktorá u nás hlási lock-down na 59%) naši Českí bratia utlmili svoju krajinu len o 33%. A to hlavne preto, že stále väčšia časť českej spoločnosti nepracuje z domu a chodí na svoje pracovisko, ale hlavne Česi sa takmer vôbec nezdali nakupovania v potravinách (len o 13% menej ako v predkrízovom režime).
Aj Takí Nemci, kde dnes už platia takmer identické opatrenia ako dnes (a obchody v Nedeľu boli už zatvorené aj pred Korona krízou), vypli svoju krajinu len na 29%. Rovnako ako Česi, neprestali nakupovať v potravinách, stále chodia viac ako Slováci do reštaurácií a drobných prevádzok služieb a nariadenú karanténu trávia často v parkoch. (Čo viedlo Berlínsku políciu k tomu, že zaviedla špeciálny sadzobník pokút za zdržiavanie sa vonku.) Napriek laxnému prístupu svojho premiéra, obyvatelia UK sa sociálne izolovali na 55%. Svoje obstojné číslo však dosiahli najmä výrazným obmedzením dopravy, pričom nakupovať do potravín opäť chodia oveľa viac ako Slováci. Na rozdiel od Nemcov sa však netúľajú po parkoch. Možno nájdem ešte čas urobiť celo-Európske porovnanie (alebo ma niekto predbehne), ale z uvedených čísiel je vidno, že Slováci to poňali naozaj disciplinovane. Až unikátne disciplínovane.
AKO ĎALEKO SA DÁ ZÁJSŤ
Ak by ste chceli získať predstavu, na koľko percent vlastne ide maximálne vypnúť krajinu, tak sa môžeme pozrieť na krajiny, ktoré zaviedli explicitný zákaz vychádzania, asi najvyššiu formu potlačenia spoločenského stretávania. Taliansko sa v čase najstriktnejších opatrení dostalo na číslo 79%. Madrid sa v čase najtvrdších opatrení dopracoval na 78%. Bľabotanie o vypnutí na 90% by nás zrejme spravilo zaručene svetovým unikátom , ale našťastie sa javí ako nereálne. A len pre uvedenie do kontextu aj tak vysoké percentá vypnutia krajiny, ako dosiahlo Španielsko či Taliansko, boli dosiahnuté hlavne obmedzením verejnej dopravy. Totiž aj v tých najextrémnejších prípadoch muselo do práce 31% ľudí. Pod 30% to zrejme ani pri vojenskom modeli nejde, ak ľudia nemajú umierať hladom, nemocnice nemajú zostať bez lekárov a ulice bez hasičov a policajtov.
Práve ste dočítali jeden zo série blogov o Korona víruse. Ak vás to zaujalo, skúste si prečítať ešte aj:
10 minutový RÝCHLOKURZ GENIALITY o epidemiológii
AKO UROBIŤ IZP MODEL UŽITOČNÝM? (aneb AKO SI VÔBEC DOVOĽUJEM KRITIZOVAŤ IZP)
Ako sa SVET ZMENÍ keď konečne VYJDEME VON Z KARANTÉNY
Dovetok pre transparentnosť
Pre ľudí viac lipnúcich na detailoch ešte pridávam, vysvetlenie, že A] dáta pre SVK a jej regióny som bral za relevantné od 12.3.2020, keď sa začali sprísňovať opatrenia. B] Pre kategórie Residential a kategóriu Parks som bral do úvahy vážený priemer za obdobie po 12.3., lebo tieto hodnoty pomerne kolíšu v čase. Pre ostatné kategórie som bral hodnoty priamo uvedené Googlom, lebo majú veľmi stabilný priebeh v čase. C] Niekto by mohol namietať, že hodnoty nakupovania reportované priamo Googlom predstavujú len extrémy počas víkendov a počas „pracovných dní“ sú priemery nižšie. To je síce pravda, ale pre celkové porovnanie regiónov to nie je smerodajné, lebo peak a bežné dni majú obdobný priebeh naprieč regiónmi a Google nezverejňuje konkrétne hodnoty za každý deň. Takže bezpečnejšie ako sa pokúsiť odhadnúť hodnoty z grafu, je použiť peaky priamo reportované Googlom. D] Dáta sú čerpané iba zo zariadení s Google účtom (teda nezahŕňajú do vzorky veľký počet Iphone, iWatch a iných mobilov bez Androidu a bez Google účtu. Samozrejme, nie je vylúčené, že aj na iOS telefóne budete mať Google účet, ale je to násobne menej pravdepodobné ako pri telefónoch s Androidom. Je viacerými výskumami dokázané, že iOS komunita je navyše (najmä ekonomicky) výrazne odlišná od Android priemeru, takže po zamiešaní iOS zariadení do vzorky, môžu byť celkové čísla za krajinu odlišné. Ale berme to ako najlepšie priblíženie realite, ktoré je voľne dostupné. E] porovnania boli realizované z Google reportu zo dňa 5.4.2020.
Publikované dňa 11. 4. 2020.
Späť na domovskú stránku
