V korporátnom svete sa už roky hovorí, že dáta sa stávajú ďalšou komoditou. Monetizáciou, teda predajom dát, sa aj u nás zaoberá niekoľko spoločnočností. (napr. už spomínaný market locator) Doposiaľ si však za dáta mohli niečo kúpiť zväčša iba firma od inej firmy. Ako radový človek ste so svojimi dátami v obchode nezaplatili. V Nemecku však otvorili prvé potraviny na svete, kde môžete nakúpiť čisto za svoje dáta.
Mlieko za 10 fotiek, chlieb za 8 likov
Nie, skutočne nejde o nejakú recesiu. V nemeckom Hamburgu sa rozhodli otvoriť Datenmarkt, prvé potraviny, v ktorých za tovar platíte svojími osobnými údajmi z Facebooku. Tak napríklad na toastový chleba vám postačí vzdať sa 8 FB likov, alebo si môžete kúpiť plnené knedlíky za texty 5 facebook správ. Ako sa na správne potraviny patrí, nedávno mali dokonca akciu na väčšinu ovocia, ktoré bolo zlacnené iba na 5 facebook fotiek.
Platba pri tom funguje veľmi podobne ako v prípade platby kartou. Len nezadávate svoj pin, ale pre uskutočnenie platby sa prihlásite do facebook účtu a odovzdáte patričný počet likov, fotiek alebo správ z Facebook mesendžru. Papierový účet za nákup, ktorý vám pokladňa vytlačí dokonca obsahuje prehľad digitálneho obsahu, ktorý ste sa rozhodli “obetovať”. S takto poskytnutými dátami (spolu s vašimi metadátami) následne investor tohto Datenmarketu môže obchodovať na marketingové účely. Zaplatením za tovar mu k tomu dávate plný súhlas.
Poklady, ktorých sa vzdávame
To, čo na prvý pohľad vyzerá ako elgantné a definitívne riešenie pre problém hľadujúcich bezdomovcov, má v skutočnosti oveľa vyššie ciele. Autori tohto projektu chcú okrem iného upozorniť, že každá naša osobná informácia má svoju hodnotu. Pri tom veľkého množstva údajov sa dobrovoľne vzdávame v prospech digitálnych gigantov ako sú Google, Facebook či YouTube. Naše osobné údaje (alebo priestor vedľa ich vyobrazenia) má už dnes konkrétnu hodnotu.
V západných krajinách sa postupne otvára otázka, aká je hodnota digitálnej stopy človeka? Alebo povedané inak, ak už odovzdávame údaje týmto “obchodníkom s pozornosťou”, ako ich nazval profesor Tim Wu z Columbijskej Univerzity v USA (ktorý sa tejto téme venuje), akú protihodnotu by sme si mali pýtať späť? Raz tak možno príde situácia, že keď ma dlhy pritlačia okrem “rozbitého prasiatka” si to odnesie aj môj Facebookový účet. Jednotlivé vlády už dne stanovili peňažný ekvivalent ľudského života pre štát (ako ekvivalent priemerných daní, ktoré člove za život zapaltí). Zostáva teda kvantifikovať hodnotu náčho digitálneho života. Bizarné? Nuž v dnešnej dobe už ani moc nie.
Jedlo áno, služby nie
Otvorenie Hamburského Datenmarketu, žiaľ totiž pomerne jasne potvrdzuje hypotézy, ktoré skúmajú rôzni behaviorálni ekonómovia už vyšše 5 rokov. V prípade monetizácie dát ľudia uplatňujú podobný princíp ako v prípade sladkostí alebo iných hriechov. Vyhráva totiž okamžitý úžitok (immediate gratification) nad prísľubom nejakej ďalšej hodnoty. Väčšina ľudí vie, že ich osobné údaje majú v skutočnosti hodnoty. Keď sú totiž postavení pred voľbu poskytnúť dáta, aby získali presnejšie ponuky alebo nejaké budúce služby nemateriálnej povahy (napr. poistenie, alebo najbližšie strihanie zdarma), až 80% ľudí nie je ochotných na takúto výmenu pristúpiť. Avšak, ak tí istí ľudia dostanú ponuku na niečo hmatateľné teraz, sú ochotní vymeniť svoje kontakty a osobné údaje za aj tak triviálne hodnoty ako je jedna pizza.
Možno si poviete: “Počkaj, veď všetci menovaní digitálni obri predsa neponúkajú nič hmatateľné, Google, Facebook aj YouTube poskytujú istú formu služby, nie?” Pointa však spočíva v tom, že pri všetkých troch prípadoch ide o immediate gratification. (okamžité reakcie na FB, rýchla potreba nájsť informáciu na Googli alebo okamžitá zábava na YouTube). Premeniť naše digitálne údaje (ktoré považujeme za podobne hmotné ako vzduch okolo nás) na niečo hmatateľné, čo sa dá spotrebovať, nám príde ako “skvelý deal”. Ak by sa tento trend potvrdil, bude zrejme v našom okolí vznikať mnoho služieb, ktoré skúpia od nás osobné údaje za …. napríklad za jogurt, či lístok na koncert. Ak vám napadá nejaký podobný biznis model, rýchlo ho bežte zrealizovať, kým vás niekto nepredbehne. Príspevok na chod www.mocnedata.sk za vnuknutie tejto inšpirácie nechávam na dobrovoľnej báze.
Držte si klobúky … (statusy)
Hneď ako sa stanú bežné platby dátami z už existujúcich dát, určite príde niekto, kto bude ochotní vám dokonca požičať na dátovú hypotéku. V praxi sa teda vzdáte aj svojich budúcich “autorských práv”. Pre mnohých vo finančných potiažoch to určite bude príjemnejšie ako sa vzdať chladničky či strechy nad hlavou. A to už sme nenápadne prekročili rieku do istej formy informačného a dátového otroctva. Pritom najzranitelnejšie skupinou budú práve menej majetné skupiny a mladí ľudia, ktorí majú pred sebou dlhý (a teda cenný) digitálny život, ale málo peňazí vo vrecku na novú motorku. Úplne iný hlavobôl čaká utility, ktoré budú musieť speňažiť dáta, aby vôbec do budúcna v konkurencii prežili.
Už čoskoro sa tak zrejme dočkáme, že okrem kryptomien ako Bitcoin, Ethereum alebo Blackcoin si budeme môcť vydolovať (z vlastného Facebooku) aj digitálnu menu ako FB Fotka, alebo FB like. A naša doba tak získa o jeden stupeň viac bizarnosti. Viete si predstaviť ako celebrita prispela na charitu celé 4 albumy svojich Facebook fotiek? Z toho sa predsa nik nenaje. Či vlastne už áno?
Mohlo by vás v tejto téme zaujímať:
3 spôsoby ako naučiť robotov správať sa medzi ľuďmi?
Nové netradičné spôsoby reklamy
Aký budík zvoní ráno Vodárom či Plynárom?
Publikované dňa 20. 9. 2017.
Späť na domovskú stránku
