Médiami lietavajú rôzne odhady o tom, koľko pracovných miest nahradí umelá inteligencia (AI). Aká hodnota je však reálna pre Slovensko? Mal by sa bežný Slovák nástupu AI báť? Čo by mal robiť, aby nástup AI prežil čo najhladšie? A ako by sa mali vzdelať tí, čo ešte majú vstup na pracovný trh pred sebou?
V jedno decembrové ráno som si nasadil slúchadla, odpil z minerálky, zasvietila červená kontrola a bolo to. Už nebolo cesty späť. Začalo sa nahrávanie 93tej časti podcastu KLIK, najpočúvanejšieho Slovenského podcastu o technológiách. Ak ste pravidelnými poslucháčmi tohto podcastu, tak Ondreja a Dávida (a ich vzájomné doberanie) už dôverne poznáte. Za seba poviem, že si vážim ich každo-týždennú mravenčiu prácu pri popularizácií (neraz na vysvetlenie aj pomerne komplikovaných) technických princípov. Preto som sa cítil poctený, keď mi ponúkli príležitosť nahrať spolu s nimi celý jeden diel KLIKu o umelej inteligencii a jej dopadoch na našu prácu.
Keďže podcast ma svoje približné trvanie a tému „AI a jej vplyv na pracovné miesta“ nie je možné vtlačiť celú do tohto trvania, tento blog slúži na doplnenie a rozšírenie toho, čo bolo povedané v samotnom podcaste. Ak ste daný diel KLIKu nepočuli, určite vám odporúčať si ho vypočuť tu:
Keďže však cieľom tohto blogu nie je prerozprávať obsah podcastovej diskusie s Ondrom a Dávidom a doplnkové informácie v tomto blogu idú nad rámec spomínanej audio-nahrávky, sú tieto dve veci tak trochu vajcom a sliepkou (a teda je úplne jedno v akom poradí si ich prečítate a vypočujete). Ak vás však téme vplyvu umelej inteligencie na pracovné miesta zaujíma, odporúčam vám skombinovať obe tieto zdroje.
Čo všetko JE a NIE JE umelá inteligencia
Nielen laická verejnosť, ale aj samotné odborné kruhy majú trochu guľáš v tom, čo všetko vlastne je a nie je umelá inteligencia. V úvode podcastu sa preto diskusia primárne točila o tom, čo všetko do tejto oblasti spadá. Napriek konkrétnym príkladom a snahe vysvetliť rozdiely (napr. medzi strojovým učením a umelou inteligenciou), toto je presne tá časť debaty, kde by sa dalo diskutovať o mnoho dlhšie. Našťastie, tejto téme sa venoval osobitný sled blogov aj tu na MocneData.sk ; Preto, ak si predsa len chcete byť istí, odporúčam pozrieť si rozdiel medzi Deep Learningom a Machine Learningom, alebo sa pozrieť na to, ako vlastne fungujú neurónové siete. Pre ďalšie otázky rozoberané v podcaste je zaujímavé pozrieť sa aj na to, čo zatiaľ AI nedokáže, aké robí chyby, akú máme, ako ľudia vlastne, alternatívu voči AI.
To podstatné posolstvo, ktoré z podcastovej diskusie nemuselo vyznieť dostatočne intenzívne, je, že už aj tie najjednoduchšie formy umelej inteligencie dokážu nahradiť veľa ľudskej práce. V tomto ohľade by som rád upriamil pozornosť na tému, ktorej sa venuje veľmi málo pozornosti. Robotic Process Automation (RPA) je jedna z najnižších foriem strojovej automatizácie, v hovorovej reči by sa dokonca dala nazvať „len opakovacím papagájom“. Jej podstata spočíva v tom, že dokáže zopakovať proces, ktorý jej raz ukážete. Ak z toho procesu existuje nejaká výnimka a vy ju RPA nepomenujete, RPA sa zastaví a nebude vedieť úlohu dokončiť. Preto to papagájovanie ako prezývka. Na druhej strane tvorba RPA „robotov“ je podobne jednoduché ako boli kedysi nahrať Makro v MS Exceli. Stačí, aby ste proces raz pred RPA robotom zrealizovali, on si rozloží na kroky a tieto kroky dokáže strojovo rýchlo a vytrvalo realizovať, kedykoľvek danú činnosť naplánujete. Je predmetom Vašej práce, že musíte z rozličných dokumentov vykopírovať údaje, skompilovať ich do jedného dokumentu, učesať ho, poslať emailom na pripomienkovanie kolegom a následne ich pripomienky zapracovať do finálnej verzie a zaslať šéfovi? Nuž tak RPA dokáže nahradiť 100% Vašej práce a zakiaľ vy urobíte jedno takéto kolečko za niekoľko dní, on tak dokáže urobiť za niekoľko desiatok sekúnd. Som preto presvedčený, že mnohé (kancelárske) procesy budú najprv nahradené RPA robotmi, ktorí len slepo budú kopírovať spôsob, akým to robili ľudia doposiaľ, a až v druhom slede nastúpia zložitejšie AI riešenia, ktoré si budú klásť za cieľ prísť s procesom efektívnejším ako bol ten ľudský.
Kto sa má báť o svoje miesto a kto nie
Najpálčivejšia otázka, ku ktorej sa vraciame v KLIK podcaste postupne 3 krát, sa dá vysloviť pomerne jednoducho: „Ktoré typy pracovných pozícií sú najviac nástupom AI ohrozené?“ Ako už to v histórií ľudstva chodí, o čo jednoduchšia otázka, o to komplikovanejšia odpoveď. Rôzne štúdie sa líšia v odpovedi na túto otázku. Napríklad tím z Oxfordu uvádza 47%, zakiaľ McKinsey Global Institute predpovedá nahradenie 25%. Existuje však dokonca webová stránka, na ktorej keď zadáte názov svojej pozície po anglicky, tak vám vypočíta, koľko percent danej pozície už dnes vedia nahradiť stroje. Pre mnohých ide o pomerne oči otvárajúcu skúsenosť, tak si to možno naozaj skúste. (A výsledok berte kľudne s rezervou, ak chcete).
Ako aj v samotnom podcaste rozoberáme, rozdielnosť odhadov jednotlivých štúdií sa primárne odvíja od toho, pri akom percente nahradenia ľudskej práce už je možné danú pozíciu zrušiť a nahradiť AI riešením. Táto otázka môže pre niektorých pôsobiť trochu mätúco, veď kým to nie je 100%, tak stále bude treba v danej práci aj človeka a daný zamestnanec by nemal prísť o svoju prácu, nie? Nuž tu sa dejú dve logické chyby, lebo 1] Ak aj stroj nedokáže nahradiť 20% práce a v danej firme pracuje 5 ľudí na tejto pozícií, štyroch z piatich môžem stále poslať domov (lebo 1 teraz s podporou strojov urobí prácu za 5ich) ; 2] Časť činností, ktoré dokáže len človek, bude možno vlastník daného procesu ochotný oželieť s vidinou toho, že proces bude výrazne lacnejší (napr. automatická pokladňa možno dokáže nahradiť skenovanie tovaru a skasírovanie zákazníka za nákup, ale nedokáže tovar pre klienta darčekovo zabaliť, to dokáže len človek. Nebude však majiteľ obchodu ochotný nad tým mávnuť rukou, keď protihodnotou budú mzdy všetkých pokladníčok?)
Z vyššie uvedeného je zrejme, že pracovné miesta bude schopná umelá inteligencia nahrádzať aj tam, kde dnes objektívne nevie nahradiť “celého človeka“. Preto, ako som uvádzal aj v samotnom podcaste, po prečítaní niekoľkých analýz na túto tému, môj odborný odhad je, že na Slovensku reálne hrozí nahradenie 25-30% pracovných miest zo strany umelej inteligencie. Áno, viac ako štvrtina ľudí sa bude musieť poobzerať po novom pracovnom zaradení.
Kto bude prvý na rane
Každému triezvo rozmýšľajúcemu človeku je jasné, že pracovné miesta nie sú si pred hrozbou AI nahradenia rovné. Priamo v KLIK podcaste som predstavil princíp 4D (Dull-Dangerous-Dirty-Dear), ktorý popisuje, aké miesta sú voči AI výmene najzraniteľnejšie. Tento koncept je pomerne trefne rozobraný aj v knihe Kai-Fu-Leeho, ktorej slovenskú recenziu si môžete prečítať tu. Po nahrávaní podcastu som nad danou témou rozmýšľal a napadli mi ešte nasledovné dodatočné faktory, ktoré sme v diskusii nezazneli:
A] Pracovné miesta v štátnej a verejnej službe na Slovensku zrejme prežijú vo väčšej miere. Dôvodom na to bude fakt, že manažmenty štátnych organizácií vždy skôr „obkresľovali“ postupy súkromného sektora, než by razili vlnu inovácie. Zároveň štát dokáže zákonmi priamo regulovať, ktoré pracovné miesta budú nahradené strojmi a tým celý proces urýchliť alebo zastaviť. Ktorá z týchto dvoch možností je reálnejšia na Slovensku je vám asi zrejmé. Ani tí najreformnejší politici totiž nemajú odvahu povedať, že by rušili miesta v štátnej správe.
B] Jednotlivé D pomenované v 4D princípe nie sú rovnocenné. Preto práce, ktoré spĺňajú Dear alebo Dangerous budú skôr v slede AI nahradenia ako práce, ktoré sú len Dull alebo len Dirty. Zároveň kombinácie viacerých D súčasne zvyšujú pravdepodobnosť nie lineárne.
C] Miera kontaktu s človekom vo vašej aktuálnej práci bude dôležitý faktor pre rozhodnutie, či umelá inteligencia nahradí vašu prácu čoskoro, neskôr či nikdy. Na rozdiel od klasického zmýšľania, že čím viac človečenstva, tým stabilnejšie práca, vás asi zaskočím poznaním, že to môže byť aj úplne naopak. Rozhodujúcim faktorom totiž bude postoj toho človeka, ako koncového používateľa vašej práce. Ak väčšina ľudí nemá o vašom povolaní (napr. telemarketér, smetiar, vlekár, sbskár, byrokrat v úrade, …) pozitívnu mienku, nebude za vaše zotrvanie bojovať a rado vás „hodí cez paľubu“. Ak naopak vašu prácu uznávajú (lekárnik, hasič, horský záchranár, advokát, …) budú sa vášmu nahradeniu aktívne brániť.
D] Hoci bezpilotné lietadla a drony sú vo výzbroji jednotlivých armád, nasadeniu AI do silových zložiek sa zatiaľ nedarí. Tu sú detialné podrobnosti, prečo je tomu zatiaľ tak.
V blogu, ktorý som spomínal už priamo počas KLIK podcastu, sa píše, že aj dátoví analytici a ITčkári budú pomerne ohrozené profesie, hoci si všetci myslia, že práve tieto profesie budú víťazmi tejto AI vlny zmien. Okrem toho daný blog prináša ešte jeden dôležitý fakt, že prichádzajúce ekonomická kríza môže byť katalyzátorom. Krízou zrušené pracovné miesta totiž nemusia byť po kríze nahradené opäť ľuďmi, ale strojovými riešeniami, ktoré budú v čase efektívnejšie.
V podcaste Ondrej s Dávidom viedli aj polemiku o tom, či Slovensko by sa malo zapojiť do testovania autonómnych áut. Ja sa prikláňam skôr k názoru, že možno áno, ale osloviť treba – prekapivo – nie u nás vyrábajúce automobilky, ale niekoho úplne iného.
Ako sa voči tomu brániť
Priamo v podcaste spomínam to, že krajiny ako Fínsko sa stavajú k hrozbe nahradenia pracovných miest umelou inteligenciou proaktívne. Podrobnejšie o tejto téme píšem v tomto staršom blogu. Či už sa dovzdelania populácie na AI zručnosti dosiahne pomocou vládnych programov (opäť Fínsko) alebo v rámci súkromného sektora, v každom prípade veľa ľudí sa bude musieť oboznámiť s tým, ako základné AI princípy fungujú, inak budú totiž nepoužiteľný ani do kombinácie stroj+človek, čím sa ich uplatnenie na trhu práce výrazne skomplikuje. Poznať, ako prinútiť AI robiť konkrétne úkony (a ako ju skontrolovať) budú niečo ako nové IT zručnosti. Zhrnutie KLIKu prináša zoznam niektorých zdrojov, kde začať, ak chcete, tak ich nebudem zbytočne duplikovať. AI stratégia Slovenska sa zatiaľ k takýmto krokom neodhodlala. Pridám však info, ktorá vyšla niekoľko dní po nahrávke podcastu, kde Fínska vláda (áno, opäť Fínsko) zverejnila ZADARMO kurz umelej inteligencie pre všetkých občanov EU (ako darček pri príležitostí preberanie predsedníctva EU na najbližší polrok). Kurz je zatiaľ v AJ (a niekoľkých ďalších jazykoch, postupne však údajne majú pribudnúť aj ostatné jazyky EU krajín, tak snáď raz možno aj Slovenčina).
Ak máte aj po prečítaní týchto doplňujúcich poznámok nejaké nezopovedané otázky k dileme AI, neváhajte sa ma spýtať TU alebo mi napíšte email na info@mocnedata.sk . Sľubujem, že na všetky v primeranom čase odpoviem.
Publikované dňa 31. 12. 2019.
Späť na domovskú stránku
