Ak potme stretnete kandidáta, hádajte mu okolo 45 – 55 rokov. | Rodičovské povinnosti nemajú vplyv na parlamentnú politiku | Mladí menej reprezentovaní a sklamaní z minulých volieb | Politická kandidatúra ako kríza stredného veku? | Len 30% kandidátov to skúša opäť, 70% v minulých voľbách nebolo | Dôchodca je voličom, nie kandidátom
Politici sa snažia tvrdiť, že zastupujú všetkých občanov a sú tu pre všetkých. Túto priehľadnú floskulu sa nám už podarilo prekuknúť. Ale ako to je naozaj? Je (šanca), aby NRSR bola verným zrkadlom slovenskej populácie? Čo nám o tom hovoria samotné kandidátne listiny do 2023 volieb? Po minulej rozprave o magickom 150 mieste ako aj prínose nezvolitelných kandidátov, sa teda dnes zahĺbime práve do reprezentatívnosti 2023 kandidátok.
Normálne nenormálné
Letmý pohľad na skladbu kandidátov podľa veku u voličov asi nevzbudí nejaké zásadné prekvapenie: krivka budí dojem normálneho rozdelenia (s vrcholom niekde medzi 45 a 50 rokmi), ktoré možno pri zozname kandidátov tak trochu predpokladať. Oveľa zaujímavejšie (a výpovednejšie) však pôsobí, ak na rovnakú škálu prenesiete aj podiel v dospelej populácii. Tu je zjavné, že oba extrémy vekového spektra (mladí do 35 rokov ako aj ľudia po 65ke) sú prudko nereprezentované kandidátmi. Obe tieto skupiny si za pár riadkov rozoberieme ešte osobitne. Ale pred tým ešte krátka zastávka pri skupine, ktorá naopak kandiduje vo voľbách dominantne.
Kandidatúra nie je kríza stredného veku
S trochou odľahčenia by sa dalo povedať, že ak stretnete kandidáta alebo kandidátku v noci potme , hádajte im približne medzi 45 – 55 rokov. Táto relatívne úzka veková skupina totiž vpísala na kandidátky takmer 40% všetkých kandidátov do 2023 NRSR volieb. Ľudia narodení medzi 1968 a 1978 kandidujú nielen v najväčšom počte, ale dokonca 2x častejšie ako by im prislúchalo čisto podľa podielu v dospelej populácii. Je teda politická kandidatúra jednou z foriem krízy stredného veku?
Hoci údaje na samotných kandidačných listinách odpoveď na túto otázku neposkytujú (nepatrí to medzi povinné údaje predkladané kandidátom ku kandidatúre), dáta nám istú mieru odpovede na túto otázku predsa len ponúkajú. Pri porovnaní s predchádzajúcimi voľbami vyše 700 kandidátov kandiduje opäť, čo predstavuje len takmer 30 percent zo všetkých. Teda až 70% kandidátov sa neobjavilo na žiadnej kandidátke v 2020 roku a do volieb do parlamentu zapojilo po prvý krát (alebo aspoň po 7 ročnej odmlke, ako napríklad Mikuláš Dzurinda). Keď sa však pozriete na to, ako sa opätovní kandidáti podieľajú na jednotlivých vekových skupinách zistíme, že miera opätovne kandidovať dosahuje priemerných 30% už okolo 37 roku aktuálneho veku. Neskôr dokonca mierne stúpa až po vek odchodu do starobného dôchodku. Z toho plynie, že cca 69% ľudí kandiduje po prvý krát v inom ako strednom veku. Ostáva teda dúfať, že ľudí kandidujúcich v strednom veku skôr ženie ku kandidatúre pocit istých nadobudnutých životných (a expertných) skúseností.
Dôchodca je voličom, nie kandidátom
Silná nad-reprezentácia stredného veku sa však následne pretavuje aj do menšieho zastúpenia ľudí v dôchodkovom veku. Seniori kandidujú až o 55% menej ako by im prislúchalo podľa podielu v populácii, k čomu zrejme môže viesť podlomené zdravie alebo menší záujem sa vystavovať verejnému životu v tomto veku. To však spôsobuje zaujímavý jav. Keďže dôchodkyne a dôchodcovia nemôžu voliť v rovnakej proporčnej miere svojich zástupcov (lebo jednoducho ich tam toľko nie je), znamená to, že starší voliči sa musia upínať práve na politikov stredného veku (alebo ojedinele tých najmladších). To nahráva stranám, ktoré majú lídrov alebo najviditeľnejších kandidátov. Ak by ste chceli očkom hodiť, ktoré že to sú, prikladáme krátky ťahák na túto tému:
Ak máte pocit, že rozhodujúci bude predsa aj program alebo iné aspekty, spravte si krátku odbočku do duše slovenského voliča v texte čo naoazaj volíme. Seniori však nie sú jediní, kto bude musieť za plentou robiť vážne kompromisy.
Sklamaní a nereprezentovaní
Veľmi zaujímavá je aj situácia v mladom vekovom spektre voličov. Tu je tiež miera pod-reprezentácie vzhľadom na populáciu významná. Je až zarážajúce, že ešte ani 35roční voliči nemajú v slovenských parlamentných voľbách paritné zastúpenie medzi kandidátmi. Veď v iných krajinách sa v tomto veku už bežne stávajú politici aj premiérkami či predsedami parlamentu (spomeňte si na Fínsku premiérku napríklad). Je teda logické, že mladí sa cítia nevypočutí a sú nútení si vyberať z kandidátov z inej generácie, ako sú sami.
Možno by ste si povedali, že na rozdiel od seniorov, je tento jav prirodzený. Veď väčšina mladých ľudí do tridsiatky ešte študuje alebo sa skôr snaží uchytiť v prvom zamestnaní, než nastúpiť priamo na kariéru politika či političky. Nuž, dáta hovoria opäť niečo iné hovoria to jasnou rečou:
Pri porovnaní vekovej krivky kandidátov z volieb 2020 a aktuálnych kandidátok je vidno, že najväčšia zmena nastala práve vo vekových skupinách od 25 do 37 rokov veku. Inými slovami v predchádzajúcich voľbách kandidovalo zásadne viac ľudí v mladom veku ako je tomu v týchto voľbách. Tento posun nevysvetľuje ani prípadne posunutie krivky o 3 roky, o ktoré sme všetci fyzicky zostarli od posledných volieb. Mladí boli, po kauze Kuciak a mítingoch Za Slušné Slovensko, pripravení vstúpiť do politiky. Spoločenský a politický vývoj za posledné 3 roky však odradil mladých ľudí od kandidatúry v rozsahu, ako tomu bolo vo voľbách 2020. Mladí voliči sa preto cítia nielen menej reprezentovaní, ale dokonca sklamaní a oveľa pasívnejší v kandidovaní ako pred troma rokmi. Uvidíme, či tento trend prinesie aj zvrat v trende volebnej účasti a ktorým stranám sa podarí skupinu mladých predsa zmobilizovať.
Rodičom v parlamente
Posledný jav, ktorý si v dnešnom diele volebného seriálu ešte preberieme, sa týka rodičovstva a jeho vplyvu na kandidatúru. V mnohých profesiách sa po určitých odrobených rokoch ženy odoberajú na materskú dovolenku. Keďže však podiel otcov, ktorí idú na rodičovskú dovolenku, stále nedosahuje 50% a náš trh práce stále nevie matky integrovať zmysluplnými, kratšími úväzkami, nádherný a spoločensky prepotrebný jav materstva má, žiaľ viditeľný štatistický rukopis. Ako následok, počas zvyčajného reprodukčného veku žien, klesá ich podiel na celkovom počte zamestnancov v mnohých profesiách. V tomto však politika vyzerá byť o dosť iná.
Ak sa lepšie prizriete grafu toho, aký podiel žien kandiduje do NRSR podľa jednotlivých vekových skupín, žiadnu „rodičovskú priehlbinu“ tam nenájdete. Podiel kandidujúcich žien v jednotlivých ročníkoch veku síce mierne kolíše, ale drží sa na pomerne stabilných číslach od 27 veku ženy až po jej 50ku. Rovnako samozrejme nie je medzi politikmi odčítateľný nejaký zásadný odchod otcov na rodičovskú dovolenku, ktorý by sa prejavil zníženou angažovanosťou vo voľbách. Možno teda skonštatovať, že na kandidatúru do slovenského parlamentu teda rodičovské povinnosti ani na jednej zo strán nemajú zásadný vplyv. Práca poslankyne, či poslanca NRSR, vyzerá byť teda (minimálne z odhodlania kandidovať) ako dobre zlučiteľná s rodinnými povinnosťami.
Ono sa to poddá, ty si predsa voda, …
Dnešné bádanie vo volebných dátach sme započali grand otázkou, či má šancu byť parlament po voľbách 2023 naozaj reprezentatívnym. Ak ste čítali pozorne, odpoveď asi už tušíte. Treba však povedať, že samotné rozdelenie veku a pohlavia kandidátov by ešte nevylučovalo možnosť, že voliči nakoniec cielene vyberú tak, aby parlament skutočne kopíroval slovenskú populáciu. Definitívnym klinčekom do rakvy tejto ambície však zostáva fakt, že volič môže zvoliť iba jednu stranu a udeliť maximálne 4 preferenčné hlasy. To znamená, že pre veľké strany (alebo také, ktoré nemajú celých 150 kandidátov na listine) skladbu zvolených poslancov do veľkej miery ovplyvňuje priamo veková (a gender) skladba. Ak neveríte, pozrite tu. Navyše Slováci používajú v priemere iba cca 2 krúžky zo 4. A tak nápad, že voliči môžu vekovú skladbu kandidátok umným hlasovaním „vykompenzovať“, je len chimérou. Ak však chcete predsa v tomto ohľade niečo urobiť, dajte svoj preferenčný hlas žene , alebo aspoň mladému človeku do 40 rokov.
Ľudia však volia aj podľa menej honosných kritérií, ako sme si schopní pripustiť. A tomu sa „pozrieme na zúbok“ už v nasledujúcom diele tohto seriálu. Veď koho by mala voliť taká Adela?
Publikované dňa 19. 9. 2023.
Späť na domovskú stránku
