Počas celej kampane sme mali oči na stopkách na percentá, ktoré sa uverejňovali. Každé percento hore či dole vyvolávalo híkanie a polemiky. Je to pochopiteľné, ide o veľa. Tohto roku sa ukázalo, že ľudia sú si dokonca ochotní zaplatiť, aby si mohli dopriať svoju (pravidelnú) dávku adrenalínu pri sledovaní vývoja percent. Ale sú to vlastne tie správne percentá, na ktoré by sme sa mali pozerať?
Celý čas bažíme po percentách preferencií jednotlivých strán. Ak niekomu poskočia vidíme v ňom premiéra, ak sa niekto ponorí čo i len na chvíľu pod 5%, lámeme nad ním palicu. Málo kto si však uvedomuje, že ide o čísla, ktoré nie sú určujúce, ale naopak čísla závislé od jednej oveľa podstatnejšej veličiny. Od volebnej účasti.
Ak sa pozeráte na preferencie jednotlivých strán sedliackym rozumom, tak predchádzajúci odsek vám príde asi prekvapujúci až nelogický. Veď keď niekto má 6%, tak je jedno, či ich má z milióna, či dvoch miliónov voličov. Stále je to 6%. A svojim spôsobom je táto sedliacka úvaha správna. Avšak iba pre finálne rozdeľovanie mandátov (a aj tam to nie je úplná pravda, ako uvidíte). Pre strašne veľa vecí vo voľbách je však účasť kľúčová.
Čo čakať tohto roka?
Ešte než si vysvetlíme dopady volebnej účasti, skúsme si najprv odhadnúť, akú účasť možno tohto roku čakať. Poďme si postupne prebrať vplyvy, ktoré majú na volebnú účasť rozhodujúci vplyv:
Objektívne merania. Posledné prieskumy verejnej mienky odhadovali účasť okolo 64% (berieme do úvahy len tých, čo prídu určite voliť). Objektívne treba však povedať, že ide o deklarovanú účasť a v histórii nakoniec k urnám prišlo voliť o 2.5-3% menej ľudí, ako deklarovalo, že príde. Čiže podľa objektívnych meraní možno predpokladať, že účasť by mala byť okolo 61.5%.
Hlasy poštou zo zahraničia. Každý hlas zo zahraničia je akýmsi nadplánom pre účasť. Prieskumy verejnej mienky totiž nezachytávajú názory ľudí zo zahraničia. Keďže o voľby poštou požiadalo podľa odhadov približne 55 000, dalo by sa predpokladať, že ak zahlasujú v podobnej miere ako v minulých rokoch (voľba poštou mala 87% účasť v minulých voľbách) bola by dodatočná účasť približne +1.1% voličov.
Hlasy ľudí, ktorí pricestujú na voľby. Niektorí zahraniční Slováci nedôverujú hlasovaniu poštou, prípadne chcú spojiť svoju občiansku povinnosť aj s návštevou rodiny, či s dovolenkou na Slovensku. Tento jav sa asi najťažšie odhaduje, pretože o migrácií ľudí neexistujú presné štatistiky (stačí totiž zobrať auto a prísť, nemusíte si kupovať letenku či lístok na vlak). Isté náznaky sa však objavili v médiách. Ak by sme brali tieto trendy za smerodajné, odhadujeme, že to môže priniesť približne ďalších +0.7% v účasti.
Počasie. Možno sa pousmejete, ale počasie tvorí naozaj veľmi silný vplyv na voličskú účasť. Aj preto, že voličom je ťažké vyhovieť. Ak pre príliš pekne a teplo, ľudia uprednostnia radšej výlet do prírody či prácu v záhrade. Ak je počasie pod psa, niektorí sa proste do daného počasia neodhodlajú. Áno, väčšinou ide o tých, ktorí sú menej presvedčení ísť voliť, ale analýzou minulých volieb (a počasia, ktoré bolo v daný deň v danej oblasti) som dospel k odhadu (zdôrazňujem slovo odhad), že počasie dokáže ovplyvniť účasť o približne -1.7% až +1.4% voličov. Aké počasie nás teda čaká tieto voľby? Na väčšine územia SR nás čaká polooblačno s teplotami, ktoré sú niekde v priemere obdobia, žiadne extrémy. Takmer nikde nie je hlásený dážď ani sneženie, teda počasie vyzerá celkom priaznivo. Možno teda očakávať, že bude skôr v pozitívnom spektre a priradil som mu konzervatívny odhad +0.8%.
Mobilizácia strán, ktorým ide o prežitie. Predstavte si situáciu, že v prieskumoch dlhodobo 6 strán dosahuje výsledky výrazne nad 5% a všetci ostatní výrazne pod 2%. Necítite sa veľmi dobre v deň volieb. Nech už ste chceli voliť kohokoľvek, na jeho výsledku to príliš nezmení. Aké veľké budú vaše výčitky svedomia, keď nepôjdete voliť? Strih. Predstavte si tú situáciu, ale vaša obľúbená strana sa pohybuje niekde poblíž 5%. O koľko viac budete zvažovať, či predsa len nejsť? Obhliadnutím späť, minulé skúsenosti hovoria, že počet strán okolo 5% zvyšuje účasť o cca 0.2% per subjekt. Podľa posledných prieskumov až 5 subjektov malo interval spoľahlivosti, ktorý pretínal 5%. To by naznačovalo +1.0% do účasti.
Ak by sme nasčítali tieto indikátory, dostali by sme sa k 61.5% + 1.1%+0.7%+0.8%+1.0% = 65.1% ako finálny odhad. Musím povedať, že som si jednotlivé faktory a celkový súčet niekoľko krát prepočítal, lebo ide o číslo, ktoré je o takmer 5% vyššie ako v ostatných voľbách a celkovo výrazne vyššie ako sme boli pri parlamentných voľbách zvyknutí. Naznačuje to účasť oveľa vyššiu ako sme boli zvyknutí. V skutočnosti môže výkyv byť ešte silnejší. Ako 65%. Takto silná účasť bola naposledy vo voľbách 2002 (viď nižšie, sumár všetkých volieb tu) a to ešte boli voľby dvojdenné.
Preto som si pre verifikáciu pozrel, čo pokladajú za najpravdepodobnejšie hodnoty aj stávkové kancelárie. U nich sa javí ako najpravdepodobnejšie pásmo 65% – 66%. Ako som spomínal v predchádzajúcom diele, ich odhady sú neraz aj mimo mys. Ale je zaujímavé, že ak tento „zdroj informácií“ potvrdzuje hodnoty v pásme 65% a vyššie.
[Odhadovať účasť takto v predvečer volieb je pomerne frustrujúca vec. Už zajtra vás realita môže vysmiať a s radosťou sa k nej určite pridajú aj vaši neprajníci. Ale ak ste dátový analytik, s tým sa proste musíte zmieriť. Pre korektnosť dodávam, že máme relatívne krátku históriu volieb (a ich výsledkov) pre silnú con-joint analýzu (ktorá slúži na izolovanie vplyvu jednotlivých faktorov), preto je možné, že mnou uskutočnené odhady sú nepresné. Berte ma preto prosím s rezervou a určite na základe mojich výpočtov nestávkujte na účasť. ]
A čo to vlastne znamená?
Text tohto blogu sme začali s pomerne prekvapivým statementom, že účasť je oveľa dôležitejšia ako preferencie v prieskumoch. Je tomu tak preto, že finálny výsledok volieb pre jednotlivé strany (a najmä jednotlivých kandidátov), je veľmi silne podmienený účasťou.
Peknou ilustráciou tohto faktu je rozdiel medzi komunálnymi voľbami a parlamentnými, keďže účasť v komunálnych voľbách je skoro polovičná oproti parlamentu. Nízka účasť umožňuje viac vyniknúť tradičným stranám a kandidátom, ktorí sú v politike dlhšie a majú svojich „skalných“. Naopak, ak rastie účasť nad dlhodobý priemer, značí to, že k voľbám prišli ľudia, ktorí v minulosti nikoho nevolili. To samozrejme mohli spôsobiť existujúce strany výraznou zmenou ponuky, ale oveľa pravdepodobnejší scenár je, že ich oslovili niektoré z nových subjektov. Preto vyššia účasť zväčša znamená viac šancí pre nových, za predpokladu, že neprišlo k nejakej závažnej dezilúzií voličských táborov tradičných strán.
Tento jav má však aj svoju odvrátenú stranu. Ak sa veľa nových subjektov pokúša o nových voličov, dvíhajú kvórum pre každého iného (ak by ich bolo viac ako 20 sa v podstate efektívne odblokujú, lebo len 19 subjektov môže mať viac ako 5%). Odborne sa tomu hovorí Nashovo equlibirum a pekne to bolo vysvetlené vo filme Beautiful mind. Teda príliš vysoká účasť paradoxne zhoršuje vyhliadky menších a menej ohrozujú tých veľkých. Moment, kde sa preklápa vplyv účasti z pozítivneho do negatívneho pre menších sa u nás nachádza približne na hodnote 72%. Ak sa teda potvrdia vyššie uvedené odhady, tak by to skôr pomáhalo menším stranám ako im škodilo. Aj keď, popravde, pre takýto záver je potrebné urobiť veľa predpokladov, na ktoré neexistuje presná verifikácia. Aj tak by to však malo skôr nahrávať vyššiemu počtu subjektov v najbližšom parlamente.
Závažný vplyv má účasť na mandáty pre jednotlivých kandidátov. Kľúčom k úspechu konkrétnych kandidátov sú totiž preferenčné hlasy, o ktorých sme hovorili v prvom diele. Každé percento účasti navyše (za predpokladu, že sa rovnomerne rozloží) zvyšuje počet preferenčných hlasov na prekrúškovanie o +0.8%. Keďže navyše slovenskí voliči používajú preferenčné hlasy len na 57%, čím vyššia účasť, tým viac rastie pravdepodobnosť, že sa dostanú kandidáti z čela kandidátky. Preto, ak poznáte niekoho, kto váha či ísť k voľbám, povedzte mu nech ide, ale aj nech využije svoje preferenčné hlasy naplno.
Asi už všetci sme nedočkaví, ako to celé dopadne. Nuž tak sa dobre na to vyspime a prajem pevnú ruku za plentou (pri krúžkovaní) a nad urnou pri samotnou hlasovaní. A zajtra večer uvidíme, ako veľmi sa budem červenať.
Publikované dňa 28. 2. 2020.
Späť na domovskú stránku
