Boli raz jedny Eurovoľby. A v tých eurovoľbách urputne bojovala dvojica udatných rytierov, ktorí sa spojili do koalície PS-SPOLU. Keďže boli udatní, v boji sa im veľmi darilo, až získali 198 255 hlasov a porazili všetky ostatných súperov. Takto nejako by sa dalo popísať rozprávkové víťazstvo PS-SPOLU vo voľbách 2019 do Európskeho parlamentu. V prípade PS-SPOLU sa dá rozprávkovo aj pokračovať, ale museli by sme v knihe prelistovať na inú rozprávku: O šípkovej Ruženke.
Pretože o necelý rok neskôr PS-SPOLU išla do ďalších volieb. A tentokrát nezískala 198 tisíc hlasov, ale rovných 200 780. Teda o presne 2515 hlasov viac. Na tomto príbehu by nebolo nič pozoruhodné, keby … Keby v tých druhých voľbách nevolilo o 1 milión 895 tisíc voličov viac. Áno, čítate dobre. Medzi voľbami do EP a NRSR “pribudlo“ takmer 1.9 milióna hlasov, PS-SPOLU z nich dokázalo pritiahnuť k sebe 2,5 tisíca. Hej, už vás počujem kričať, že veď EP voľby a voľby do NRSR sa predsa nedajú porovnávať. Možno vás zaskočím, keď poviem: Súhlasím. Presne preto v nich nesmiete získať rovnaký počet hlasov.
Ak ešte stále nechcete uveriť tomuto príbehu, možno vám napadla námietka, že veď v EP ich mohlo voliť iný segment voličov ako v parlamentných voľbách, a celé je to vlastne s počtom voličov iba zhoda náhod. Nuž, volebné dáta nedávajú úplne detailný náhľad do štruktúry voličov, ale niečo sa predsa v prospech (či oponentúre) tohto nápadu sa z dát povedať dá:
[Podiel jednotlivých krajov na výsledku PS-SPOLU v EP a NRSR voľbách verzus skladba populácie voliacej v NRSR 2020 voľbách celkovo]
Nielenže PS-SPOLU získali takmer identický počet hlasov, keď sa pozriete na skladbu hlasov podľa jednotlivých krajov, pomery sú na vlas identické. Ak vás nepresvedčia relatívne čísla, nechajme chvíľu hovoriť tie absolútne. Počet hlasov získaných v EP v Košickom kraji = 19.3 tisíca / v NRSR = 19.5 tisíca , v Prešovskom = 16.9 / 17.1, v Bystrickom 20.0 / 20.0, v Žilinskom 22.3 / 23.5, v Trenčianskom 20.7 / 21.7, v Nitrianskom 16.8 / 18.2, v Trnavskom 17.7 / 18.5 a v Bratislavskom 64.4 vs 60.8 tisíc. Už vám to začína byť zrejmejšie? Nuž, tak si ešte všimnite, že výsledok v EP voľbách bol výrazne vychýlený od skladby celej populácie a v NRSR voľbách zostal rovnako vychýlený.
PS-SPOLU zostalo po EP voľbách spiacou šípkovou Ruženkou. V EP voľbách sa im podarilo vyhrať, lebo oslovili špecifický segment populácie (ktorý sa zhodou okolností výraznejšie zaujíma aj o Európsku politiku), ale do parlamentných volieb sa im neporadilo osloviť širšie publikum. A tak rovnaký počet hlasov vo voľbách, v ktorých volilo o 1.9 milióna hlasov viac, nemohol dopadnúť inak ako tragédiou. Ale to už koniec koncov vieme. Poďme sa radšej pozrieť na 3 strategické chyby, ktoré PS-SPOLU urobilo, aby sme pochopili, prečo sa vytúžený posun vpred neudial.
3 taktické chyby
Keď sa to začalo diať, bol som na PS-SPOLU nahnevaný. Aj som sa ozval niekoľkým priateľom, ktorých v PS-SPOLU mám, a snažil som sa ich presvedčiť, že to nie je dobrý nápad. Prvou chybou vo volebnej taktike PS-SPOLU bol spôsob, ako sa chceli vymedziť voči Kotlebovcom. Celá táto reakcia totiž nebola dlhodobou plánovanou a pripravovanou akciou. Bol to náhly popud, reakcia na prieskumy, kde ĽSNS stúpalo. V kľúčovej etape kampane to však znamenalo aj trieštenie síl a pozornosti dobrovoľníkov, ako aj „komunikačnú prestávku“ z prezentovania svojich vlastných tém a riešení. Aby ste ma nerozumeli zle, ja netvrdím, že ich proti-demonštrácie nemali efekt, to oni mali. Problémom však je, že pre niekoho iného ako PS-SPOLU. Koalícia PS-SPOLU, totiž, nemala šancu svojim (pomerne intelektuálnym) programom ani svojou (slušnou a umiernenou) rétorikou reálne skonvertovať voličov ĽSNS. Od začiatku to bola investovaná energia do niečoho, z čoho PS-SPOLU nemalo šancu vyťažiť prínos. Navyše koalícia obetovala tomu sily, ktoré chýbali pre zbieranie svojich voličov. Takže dieru síce do ĽSNS navŕtalo PS-SPOLU. Ale dynamit do tej diery vložil Matovič (a Kollár). Igor Matovič si totiž uvedomil, že získať hlasy pre svoj subjekt je možné iba tak, že ponúknete šancu preskočiť na správny breh. Nie, keď budete niekoho nálepkovať ako fašistu. Chcete dôkaz? Tu je miera, akou sa darilo jednotlivým stranám ukrojiť od ĽSNS, v obciach kde ĽSNS nedosiahla svoj celonárodný potenciál:
[Korelácia nárastov jednotlivých strán v okrskoch, kde ĽSNS nedosiahlo celonárodný priemer v NRSR 2020 voľbách]
Druhou taktickou chybou bola akcia na „pokrytie všetkých obcí“ posledné 2 týždne pred voľbami. Bolo to nielen nepremyslené, ale najmä neefektívne a to hneď z dvoch dôvodov. V čase, keď sa o to pokúsili, prieskumy ukazovali ,že svoje rozhodnutie už má pevne premyslené viac ako 60% voličov a u váhajúcich bola PS-SPOLU ako jedna z možných druhých volieb uvádzaná iba u 5.6% ľudí. Ak by teda hovorili so všetkými, ktorí váhali (1.16 milióna z napokon naozaj voliacich), mohli získať maximálne niečo viac ako 75tisíc voličov. Teraz si položme otázku, koľko stretnutí s voličmi zvládne 2-3 osobová „úderka“ za deň. Keďže som certifikovaný školiteľ na Door-to-door kampaň a sám som si to ako kandidát odchodil, prezradím vám správnu odpoveď: asi 90/deň. Takže ak máte 100 teamov denne pracujúcich paralelne, za dva týždne dokážete osloviť 120 000 ľudí. Teda približne 10% cieľa. Ak by som bol teda milosrdný a povedal, že presne triafali nerozhodnutých (o čom iste budete mať svoj vlastný názor), tak s vypätím síl mohli za tie dva týždne skonvertovať 10% efektu, teda 7500 hlasov. V tomto odseku budem na PS-SPOLU asi najtvrdší, tak sa vám ospravedlňujem, ak ste ich fanúšikom. Ale spôsob, akým PS-SPOLU túto aktivitu uchopil, vyzeral skôr ako „poďme si urobiť svojku“ s každou ceduľou obce. Výsledkom totiž bolo, že v 5.3% obciach nedostali ani hlas a v ďalších 39.5% nedostali ani 10 hlasov na obec. V 45% percentách obcí teda buď naozaj neboli alebo tam nikoho poriadne nepresvedčili. Len pre porovnanie SME RODINA malo takýchto obcí len 21.7%, ĽSNS (voči ktorému sa tak vymedzovali) iba 18.6% a OĽANO iba 7.8%. A to všetko bez toho, že by vyhlásili frontálny útok na návštevu všetkých obcí. Špeciálne výsledok SME RODINA, ktoré využívalo len média, je zdvihnutý prst pre tento druh postupov.
[Podiel obcí, v ktorých jednotlivé strany nezískali dosatatok hlasov v NRSR 2020 voľbách]
Treťou chybou vo volebnej stratégii PS-SPOLU, ktorú zvolili, bola príliš plochá štruktúra kandidátky. Už samotné spojenie dvoch subjektov bez jasnej subordinácie, pôsobilo mätúco. Bol teda tvárou koalície Truban alebo Beblavý? A korunným princom bol Mihál, Poliačik alebo Biháriova? Tomu, čo slovenský volič naozaj volí, venujeme samostatný blog, takže tu nebudem predbiehať. V každom prípade, PS-SPOLU chýbal líder a istá miera stratifikácia moci. Celé sa to nieslo v duchu “all equal“, akoby Truban bol len prvý medzi rovnými. Veľmi jasne to dokumentujú výsledky preferenčného ohlasovania. U voličov, ktorí udeľovali preferenčné hlasy malo PS-SPOLU najvyšší počet krúžkov zo všetkých strán, až 3.29 krúžka na voliča. Problémom však bolo, že Truban získal krúžok ani nie od 40% voličov PS-SPOLU a dokonca ani spolu v súčte s Beblavým nedosahovali podiel podobný Kiskovi, Kollárovi alebo Matovičovi:
[Percento voličov danej strany v NRSR 2020 voľbách, ktorí dali preferenčný hlas lídrovi danej strany]
Nech je egalitárska filozofia akokoľvek sympatická, pre jeden aspekt volebnej kampane je problémom: Pre mobilizáciu. Strana, ktorá má jasného lídra (Matovič, Kiska, Kollár, Sulík), dokáže v posledných momentoch kampane vyburcovať voličov k účasti silou svojej osobnosti. Lebo, ak ste nerozhodnutý ešte v posledných dňoch, nie je to ani o programe ani o kvalite kandidátky. Tie už ste si mali šancu detailne preštudovať. Je to o apeli cez emócie a v tých má výhodu silná osobnosť, ktorá jasne trčí nad ostatnými kandidátmi.
Ak by sme mali teda celé pojednanie o fiasku PS-SPOLU zhutniť do jednej vety bolo by to: Zaspanie na vavrínoch EP volieb, spojené s 3 taktickými chybami (útok na ĽSNS, plochá kandidátka, akcia všetky dediny) spôsobili, že vo zvýšenej volebnej účasti sa PS-SPOLU utopili. Asi najjasnejším dôkazom tohto sumáru je fakt, že koalícia PS-SPOLU získala menej hlasov v Bratislavskom kraji (áno, čítate správne) v NRSR voľbách ako pred rokom v EP voľbách. Nie percent, menej skutočných voličov z mäsa a kostí.
.
Tento článok je súčasťou série blogov o výsledkoch volieb 2020 do parlamentu SR. Ak vás zaujímajú aj ostatné zistenia, pozrite si rozcestník série alebo skočte priamo na jednotlivé diely: Diel 1, Diel 3, Diel 4 alebo Diel 5.
Keďže na futbale je vždy na ihrisku 22 blbcov a v hľadisku 10000 odborníkov na futbal, po zápase je mnoho názorov na to, čo malo byť inak. Predvolebné blogy vyvolali pomerne veľa aj zaujímavých reakcií z vašej strany. Ak máte aj k týmto povolebným iný názor alebo otázku, napíšte mi ich, prosím, priamo do diskusie alebo mi ho pošlite emailom na info@mocnedata.sk. Sľubujem, že na každý (slušný) podnet osobne odpoviem.
Publikované dňa 8. 3. 2020.
Späť na domovskú stránku
