Tento článok je súčasťou série blogov o výsledkoch volieb 2020 do parlamentu SR. Ak vás zaujímajú aj ostatné zistenia, pozrite si rozcestník série alebo skočte priamo na jednotlivé diely: Diel 1, Diel 2, Diel 4 alebo Diel 5.
ZUBÁRI SLOVENSKÍ
Asi by bolo normálne, keby sa zubári stali predmetom volebnej kampane v diskusii o programoch pre rozvoj zdravotníctva. Tohto roku sa však vďaka premiérovi ocitli zubári v reflektore volebného záujmu pre oveľa bizarnejšie dôvody. Ak si spomeniete, volebný líder SMER-SD vytiahol zubárov ako motiváciu pre zahraničných Slovákov docestovať domov, keď povedal, že Slováci žijúci v zahraničí si chodia domov iba nechať urobiť zuby.
S trochou odľahčenia by sa dalo povedať, že okresy, so zeleným spektrom na mape budú mať zrejme mizerných zubárov, keď im ani nestálo za to pricestovať na Slovensko a ešte aj voliť sa rozhodli na diaľku. Pevne verím, že ste prekukli podstatu tohto vtipu.
Faktom však je, že ak dáme do pomeru ľudí hlasujúcich poštou (zo zahraničia) k ostatným obyvateľom (resp. voličom) daného okresu, ktorí žijú na Slovensku, získame pomerne rozdielne čísla. V niektorých okresoch pridávali „obálkoví“ viac ako 2% dodatočných hlasov, v tých najmenej angažovaných sa pridalo sotva 0.3% voličov. Nehomogénnosť týchto voličov naprieč SR bola aj jedným s dôvodov potknutia sa exit pollu. Rozdielný vplyv tohto faktoru na jednotlivé okresy SR dokumentuje nasledovná infografika:
[Zelená = výrazne napriemerný vplyv zahraničných hlasov, Červená = Výrazne podpriemerný vplyv zahraničných hlasov]
Keďže mieru dodatočnej angažovanosti voličov obálkou sme počítali ako relatívnu metriku (voči veľkosti daného okresu), ak by ľudia rovnako emigrovali z rôznych kútov SR a mali rovnakú mieru odhodlania pre voľby na diaľku, očakávali by sme podobnú mieru dodatočného príspevku týchto hlasov. Keďže však republikový graf naznačuje radikálne rozdiely, čím sú naozaj spôsobené?
ČO NAOZAJ, AK NIE ZUBÁRI
Historku o kvalite zubárov samozrejme nebudeme vážne skúmať, lebo medzi dôvody určite nepatrí. Do úvahy však pripadá to, či pochádzajú z regiónu, kde je voliť cťou (vyššia účasť aj v hlasovaní do urny), alebo sú z okresu, kde bolatohto roku všeobecne vyššia mobilizácia, prípadne má na ich ochotu na diaľku voliť priamo prostredie, v ktorom bývali pred tým, než do zahraničia odišli. Každý z týchto faktorov som individuálne otestoval a tu sú výsledky:
Okrem testovaných faktorov prichádza do úvahy samozrejme mnoho iných dôvodov. O jednom z nich sme doma s manželkou vášnivo diskutovali. Voľby sa totiž konali uprostred turnusov jarných prázdnin, ktoré sú známe dlho vopred. Ak ste teda vopred plánovali lyžovačku alebo inú dovolenku mimo SR, mohli ste si vyžiadať voľbu poštou, aj keď žijete priamo na Slovensku. Obce neskúmajú, či naozaj žijete v zahraničí a pošlú vám volebné lístky na ľubovoľnú adresu, ktorú si uvediete (kľudne aj slovenskú adresu). Ak teda viete, že počas volieb krátkodobo nebudete na Slovensku, môžete si vypýtať hlasovanie poštou, odvoliť priamo zo Slovenskej adresy vopred a potom si užívať deň volieb bezstarostne. Prečo o tom hovorím? Nuž ak sa pozriete ešte raz na mapu, tak východné Slovensko (ktorému začínali jarné prázdniny práve večer pred voľbami) malo neporovnateľne vyššiu mieru „voľby zo zahraničia“ ako západné Slovensko, ktoré už jarné prázdniny stihlo odbiť 2 týždne pred voľbami. Je teda možné, že nemalú časť voličov „zo zahraničia“ boli v skutočnosti len dovolenkujúci Slováci. Alebo majú naozaj na západe mizerných zubárov.
Veľmi si cením vašu spätnú väzbu. Preto by ma potešilo, keby ste mi svoj názor zanechali v diskusii ALEBO ho napísali emailom na info@mocnedata.sk ; Možno vaše návrhy povedú k ďalším dielom tejto volebnej skladačky.
Publikované dňa 8. 3. 2020.
Späť na domovskú stránku
