Občas je až zarážajúce, ako strany tápajú v tom, čo to vlastne na Slovensku tí voliči volia. Je to program? Idú skôr za lídrami? Alebo je to kvalita kandidátky? Alibista by povedal, že z každého trošku alebo ako kto ako. No dobre, ale v akom pomere a čo je (alebo bolo aspoň tohto roku) rozhodujúce? Odpoveď na túto dilemu si dáme práve tomto v diele volebných čriepkov.
Na tom, že v konečnom dôsledku ide o vzájomný vplyv faktorov, samozrejme je aj niečo pravdy. Úplne presne odizolovať všetky faktory pre každú stranu zvlášť nie je možné. Ale je pravda, že je možné ísť vylučovacou metódou. Tak sa na to spoločne pozrime:
Hypotéza 1: Volebné programy
Expertné panely zostavili rôzne rebríčky kvality volebných programov pre jednotlivé oblasti. V nich sa na prvých miestach striedali SaS, Za Ľudí a PS-SPOLU. Spolu tieto strany nedosiahli ani 20% hlasov voličov. Navyše, všetky strany skončili s veľmi podobným číselným výsledkom.
Na druhej strane OĽANO, SMER-SD nemali volebné programy rozpracované do rovnakého detailu, mali skôr iba heslovité výroky. Napriek tomu dosiahli spolu viac ako 40% hlasov voličov. Zvyšok strán sa potáca tak niekde uprostred (SME RODINA, ĽSNS, MOST-HÍD, SNS). Nejaký program aj mali, ale v kampani sa o jeho priority skoro vôbec neopierali.
Z uvedeného možno usúdiť, že program síce dokáže osloviť istú menšiu časť voličov, ale nemá zásadný potenciál na odlíšenie, ani nie je nástrojom na výhru vo voľbách. Ide teda o akési hygienické kritérium: Ak chcete osloviť určité skupiny voličov, musíte ho mať. Ale ak ho aj máte výborný, už vás to neposúva o mnoho ďalej, ako keď ho máte priemerný. Ak si zoberiete historicky najúspešnejšie volebné slogany boli to Dzurindové dvojnásobné platy, Ficové Istoty a Mečiarovo Vivat Slovakia! Viem, smutné konštatovanie, ale myslím, že strany by sa z toho mali (konečne) ponaučiť.
Hypotéza 2: Kvalita kandidátky
Druhým veľmi často diskutovaným aspektom záujmu voličov je kvalita kandidátnej listiny. Veď, koniec koncov, vyberáme si ako občania svojich zástupcov. Tak by bolo fajn, aby to boli ľudia k svetu, ideálne aj zdieľajúci naše hodnoty. Odmerať kvalitu kandidátky je však pomerne ťažké. Kandidáti totiž neprechádzajú nejakým spoločným IQ testom alebo odborným testovaním, na ktorom by bolo zrejme, kto koľko bodov získal. Preto sa môžeme spoľahnúť iba na skutočnú spätnú väzbu, ktorú kandidátkam vystavili voliči používaním preferenčných hlasov.
Rozdelil som preto kandidátku každej strany na 15 skupín od kadidátov [1 – 10] až po [141-150]. Následne som spočítal (a zobrazil na grafe) aký podiel z celkovo získaných preferenčných hlasov strany získali jednotlivé časti kandidátky. Výsledok vyzerá takto nejako (pre prehľadnosť som zobrazil len tie najdôležitejšie strany):
[Podiely jednotlivých dekád kandidátov na celkových získaných preferenčných hlasoch strany v NRSR voľbách 2020]
Pre správne čítanie prvej desiatky si je potrebné uvedomiť že kandidujúci poslanci OĽANO (vrátane lídra) boli na konci kandidátky. Z uvedeného grafu je vidno, že väčšine strán prvých a druhých 10 kandidátov získali gro prednostných hlasov. Jedine dve strany, ktoré to majú inak, sú PS-SPOLU a KDH. Priebeh týchto dvoch kandidátok je oveľa menej stratifikovaný, lídri z čela kandidátky nedosahujú násobne viac ako 2há či 3tia desatica. Pri KDH dokonca ešte aj kandidáti na miestach 70 – 100 dosahovali (pre svoju stranu) významnosť porovnateľnú s 2 desiatkou OĽANO, či SMERu. To napovedá o kvalitou vyrovnanej kandidátke. Zároveň to však napovedá o tom, že líder (alebo lídri) nie sú “o level vyššie” ako ostatní kandidáti na poslancov.
Ako sme diskutovali už v prípade PS-SPOLU (ktorej prednostne hlasujúci voliči dávali najväčší priemerný počet krúžkov). Kvalitná kandidátka môže byť snaha pozbierať hlasy na prelezenie potrebného limitu na vstup do parlamentu. Príliš vyrovnaná kandidátka však neumožňuje burcovať emócie a efektívne mobilizovať. Kvalita kandidátky je teda výborný sluha, ale mizerný pán. Do volieb, s nízkou účasťou (ako boli tie do EP, áno, pamätáte si kto ich vyhral?) je kvalitná kandidátka silnou zbraňou. Do hlasovania, kde sa očakáva vysoká účasť, sa hodí skôr stratifikovaná kandidátka s vytŕčajúcim lídrom. Nuž a tieto voľby boli skôr to druhé.
Hypotéza 3: Volebný líder strany
Analýzou z predchádzajúceho odseku sme sa pomaly presunuli k otázke lídrov. Volíme teda skôr teamy alebo strany jedného muža? Keďže parlament má 150 miest, bude to znieť veľmi paradoxne, ale Slováci radšej volia lídra ako kvalitné teamy. Okrem lepšej mobilizácie (ktorú výrazný líder umožňuje), dáva voličom silná osoba na kandidátke aj akúsi mentálnu skratku. Keď sa budú diať dobré veci, pripíšem to danej osobe. Keď sa to pokazí, ľahko ukážem prstom na vinníka. Ako volič som zbavený komplikovaného pátrania po tom, kto to naozaj dovrzal. Proste za to môže líder danej strany. Preto vraždu Kuciaka prišili Ficovi, hoci skôr zlyhala Kaliňákova polícia. Prepad ZA ĽUDÍ pripísali Kiskovi, hoci on dostal naozaj dosť prednostných hlasov, a nárast extrémizmu Kotlebovi, hoci napríklad prehral župné voľby v kraji, odkiaľ pochádza a ĽSNS získala hlasy až v 99% percent obcí Slovenska (len pre porovnanie taká KDH len v 91%.)
Ak si teda strany z aktuálnych parlamentných volieb 2020 zoradíme podľa toho, akú silnú úlohu v nej zohráva volebný líder, naskytne sa nám naozaj zaujímavý pohľad:
[Aké percento voličov danej strany dalo aj prednostný hlas volebnému lídrovi danej strany vo voľbách do NRSR 2020]
Hranica zvoliteľnosti sa dá nakresliť priamo do tohto grafu. Jasne oddeľuje zvolených od neúspešných. Je teda zrejmé, že zo všetkých 3 diskutovaných kritérií práve významnosť volebného lídra má najsilnejšiu koreláciu s výsledkom kampane. Nie je to teda náhoda, že Pellegrinimu sa podarilo uhrať celkom obstojný výsledok pre SMER-SD, Boris Kollár je asi jediný kandidát, ktorého poznáte z kandidátky SME RODINA a že PS-SPOLU sa svojou dvojtvarosťou a rovnostárskym, teamovým prístupom trápili. Ak ste mali dojem, že ľudia dávajú zbytočne krúžky prvým menám kandidátky, tak ste sa mýlili. Oni ich naozaj volia z presvedčenia. A ako útek pred povinnosťou prečítať (a preveriť si) 150 mien ľudí za každú stranu, ktorú zvažujú.
Zároveň to znamená ešte jednu podstatnú vec pre vedenie volebnej kampane. Ad hominum útoky na konkrétnych lídrov strán sú veľmi efektívnym nástrojom bombardovania výsledku strany ako takej. Zhorela na tom Sieť v roku 2016, Danko a Bugár utopili svoje strany v 2020 voľbách a Kiskové videá boli nebezpečne blízko želaného efektu tak isto. Poriadne si preklepnúť človeka, než z neho spravíte volebného lídra, je teda asi naozaj veľmi dôležité.
V tejto časti seriálu sme sa teda dozvedeli, že volebný program je hygienický faktor (ak ho máte fajn, ale voľby vám nevyhrá, oveľa dôležitejšie sú silné heslá/slogany o prioritách (ktoré vyniesli do premiérskeho kresla už nejedného, vrátane Matoviča). Vysoká kvalita kandidátky je fajn do volieb s nižšou účasťou. Naopak pri vysokej účasti sa stáva dôležitejšia mobilizácia k hlasovaniu, na ktorú majú lepší predpoklad strany s výrazným lídrom, čnejúcim o kategóriu nad ostatnými kandidátmi strany.
Tento článok je súčasťou série blogov o výsledkoch volieb 2020 do parlamentu SR. Ak vás zaujímajú aj ostatné zistenia, pozrite si rozcestník série alebo skočte priamo na jednotlivé diely: Diel 1, Diel 2, Diel 3, alebo Diel 5.
Keďže na futbale je vždy na ihrisku 22 blbcov a v hľadisku 10000 odborníkov na futbal, po zápase je mnoho názorov na to, čo malo byť inak. Predvolebné blogy vyvolali pomerne veľa aj zaujímavých reakcií z vašej strany. Ak máte aj k týmto povolebným iný názor alebo otázku, napíšte mi ich, prosím, priamo do diskusie alebo mi ho pošlite emailom na info@mocnedata.sk. Sľubujem, že na každý (slušný) podnet osobne odpoviem.
Publikované dňa 8. 3. 2020.
Späť na domovskú stránku
