Z Úradu práce rovno do parlamentu | Popisy kandidátov naťahuje Slovenčina | Zmení sa školstvo skôr ako zdravotníctvo ? | Hlavne niečo viesť alebo riadiť | Takmer 10% kandidátov nepracuje
Okrídlencov údajne poznáme po perí a ľudí po činoch. Preto pre výber svojich zástupcov do parlamentu sa nejeden z nás iste pristaví pri tom, čo si vlastne do prípadnej volenej funkcie politik nesie z „bežného života“. Ak ste sa teda ešte nerozhodli podľa miery reprezentovania vašej vekovej skupiny alebo miery vzdelania, dnešný diel vám prinesie pohľad na kandidátky strán podľa civilných povolaní jednotlivých kandidátov.
Slovenčina diktuje rozdiely
Ešte než sa vrhneme na samotné profesijné skupiny, pristavme sa na chvíľu pri zaujímavom aspekte kandidačných listín do NRSR. Na Slovensku, na rozdiel od niektorých západných krajín, sa profesie, ktoré nájdete veľa mena kandidáta, neriadia nejakým katalógom. Ide o voľné textové pole, do ktorého si každý kandidát môže vpísať čo uzná za vhodné. Zaujímavé je preto všimnúť si, ako jednotlivé kandidátky a kandidáti k tejto (kreatívnej) možnosti pristupujú.
V nomináciách do 2023 NRSR volieb kandidáti v priemere potrebovali (iba) 2 slová a na ich napísanie v priemere 17 znakov. Vzhľadom na fakt, že tento popis ich profesijného stavu nie je nijak obmedzený, ide o pomerne skromné a vecne využitie príležitosti predstaviť svoje pracovné zázemie.
Pritom svoju dejinnú úlohu v tomto ohľade hrá aj samotná slovenčina. Citeľne naťahuje popisy pre ženské kandidátky, vďaka dlhším tvarom ženského popisu. A tak hoci ženy spotrebujú takmer rovnaký počet slov (len +6% oproti mužom), ich popisy sú neraz až o +18% dlhšie, čo do počtu znakov. Svedomite sa prelúskať kandidátnou listinou napríklad Progresívneho Slovenska (ktoré má najväčší počet žien) preto môže trvať citeľne dlhšie.
Spokojnosť by však zrejme vyjadrila ZKH alebo iní silní zástancovia zrovnoprávnenia gendrového jazyka. Iba necelého 1.5% ženských kandidátov použilo na popis svojho pracovného zaradenie generické maskulínum. Drvivá väčšina tak úspešne siahla po ženskom ekvivalente danej profesie.
V slovách inflácia nezúri
Na šťastie kandidáti sa držia pri zemi a robia tak dlhodobo. Ak by ste si prezreli tie isté popisy pozícií z predchádzajúcich volieb, tak oproti roku 2020 sa priemerné dĺžky popisov, či už merané počtom slov alebo aj počtom znakov, zostali veľmi podobné. S úsmevom tak možno povedať, že slová aktuálne doznievajúca inflácia nechala na pokoji.
V skutočnosti sa kandidáti museli ešte dokonca aj trochu uskromniť, keďže tohto roku kandiduje menej študentov a študentiek (ktorí majú veľmi krátke popisy) a naopak kandiduje viac žien, čo má za následok zväčša zvýšenie počtu potrebných znakov.
Nie sú spupní, aj keď nájdu sa aj extrémy
Aby sme však skromnosť kandidátov neprechválili, nájdu sa medzi nimi aj značné extrémy. Tlačiarne MV SR republiky asi nepotešila kandidátka Smeru-SD, Lucia Veselská, ktorá im zrejme riadne ukrojí z toneru, keďže jej profesijný popis zabral bez jedného takmer 100 znakov. S 99 znakmi a 12 slovami na popísanie svojej pracovnej pozície je rekordmankou týchto volieb. Prekonala pritom tesne aj maximum z minulých volieb, ktoré bolo 97 znakov.
Na opačnej strane spektra, o pomyslené najskromnejšie prvé miesto sa delí spoločne až 28 kandidátov. Najkratším popisom pracovného stavu je totiž skratke SZČO, ktorú si uviedlo až spomínaných 28 poslaneckých kandidátov súčasne.
Ku cti kandidátom slúži aj fakt, že čelní kandidáti strán nie sú v tomto spupní alebo márnotratní. Pri pohľade na to, ako sa potrebných počet znakov na svoje pracovné popísanie vyvíja, jednotlivé časti kandidátky of prvého až po posledné miesto preukazuje len pomerne malé rozdiely. Hoci strana skladá vzdelanejších ľudí na začiatok kandidačnej listiny, ich popisy zostávajú skromne porovnateľné s tými neskôr v poradí prichádzajúcimi.
Poďme sa však radšej pozrieť detailne, čo za profesie sa uchádzajú o mandát poslanca/kyne NRSR.
Z úradu práce rovno do parlamentu
Neviem, či vám niekedy život nechal okúsiť skúsenosť s nezamestnanosťou, ale ak náhodou áno, určite (by) ste oveľa radšej spomínali zrejme na moment, keď ste mohli úradníkom oznámiť, že máte novú prácu ako na samotnú registráciu na úrade práce. A teraz si predstavte, že by ste im povedali, že ste sa stali rovno poslancom národnej rady.
Tak o takýto sen sa snaží necelé percento z kandidátov, ktorí sa pri podávaní kandidátok priznali, že kandidujú zo stavu, keď nemajú stabilnú prácu. Pri letnom porovnaní s aktuálnou mierou nezamestnanosti nám jasne vychádza, že „rada“ kandidovať priamo z úradu práce do parlamentu sa až tak nerozšírila medzi uchádzačmi o prácu. A možno sa len obávali že by im na úrade neuznali stranou vystavené potvrdenie, že sa uchádzajú o novú prácu.
Ak pripočítame k nezamestnaným ešte študentky a študentov, ktorí si tiež ešte len rozširujú kvalifikáciu a prácu si budú hľadať neskôr, a dôchodcov (ktorá už nepracujú), bez stáleho zamestnania sa o pozíciu v parlamente uchádza takmer 10% kandidátov. Zvyšných 90% deklaruje nejakú ekonomickú aktivitu za posledné mesiace pred podaním kandidatúry.
Hlavne niečo viesť alebo riadiť
Čo do početnosti najsilnejšou profesijnou skupinou s ambíciami stať sa poslancom NRSR sú vedúci pracovníci a manažéri. Vrcholoví manažéri a ostatní riadiaci pracovníci tvoria dokopy takmer 19% všetkých kandidátov tohtoročných volieb. Že nie je riadiť ako riadiť, sme sa mali možnosť presvedčiť za posledné 3 roky. Miera odhodlania top manažérov stať sa politikom je preto pozoruhodná. Že stredoeurópsky priestor nemá núdzu o vrcholových manažérov v politike dokumentujú aj mená ako Kiska, Babiš, Luntner či Sulík.
Do istej miery podobnú skupinu tvorí aj druhá najpočetnejšia enkláva podnikateľov , SZČO a živnostníkov, ktorí si ukrojili ďalších úctyhodných 14 a pol percenta zo spoločného „vreca kandidátov“. Celkovo tak ľudia s túžbou niečomu veliť, či riadiť v biznise, predstavujú takmer 35%.
Keďže parlament je zákonodarným zborom, zaujímavá je aj nízka hladina praktizujúcich právnikov a advokátov, ktorí prestavujú len niečo menej ako 3.5% všetkých kandidujúcich. Pritom dáta o akademických tituloch naznačujú, že právne vzdelanie má viac ako 5% kandidátov.
Politik ako remeslo
Špecifickú pozíciu majú tí, kandidáti a kandidátky, pre ktorých už dnes politika je hlavným remeslom. Ide najmä o poslancov NRSR, europarlamentu, župných a aj miestnych zastupiteľstiev. Ak k tomu pridáte pozície starostov/ -tiek a primátorov/- riek, nazbiera sa nám vyše 11% kandidátov, ktorých už dnes živí priamo politika.
Pričom, podkladové údaje prezrádzajú, že v snahe obsadiť viac postov vo verejnom živote skôr ženami, idú títo aktívni politici nie najjagavejším príkladom. Podiel žien v týchto profesiách je, žiaľ stále hlboko pod paritou.
Vyriešia skôr školstvo ako zdravotníctvo
Ak by sa dalo podľa profesijnej skladby kandidátov odhadnúť, aké témy budú mať akú váhu priamo v programovom vyhlásení novej vlády, tak aktuálne kandidátka by bola dobrou správou pre školstvo. Ak nasčítame totiž všetkých učiteľov a pedagógov dostaneme sa k takmer 5% podielu na všetkých kandidátoch.
Naopak, podobná metrika by neveštila príliš dobré správy pre zdravotníctvo. Podiel lekárov sa pohybuje tesne nad 2%. Aj po započítaní zdravotných sestier alebo opatrovateľov a opatrovateliek sa celkový podiel zdravotného personálu neprehupne ani cez 3.5%. Javí sa preto, že hlas učiteľov by mohlo by ť v parlamente viac počuť ako
Na záver dodám, že podobné analýzy ako je táto, by si malo určite vedieť poskladať necelé jedno percento kandidátov, ktorí sa hlásia k profesii analytikov. Táto skupina zároveň uzatvára 13 skupín ktoré spolu tvoria viac ako 2 tretiny všetkých profesií. V zostávajúcej poslednej tretine je fragmentácia pozícií naozaj vysoká. V stovkách ďalších profesií však človek pri skúmaní môže objaviť aj policajtov, či hasičov, architektov aj čašníkov. Preto ak chcete voliť podľa profesijnej kolegiality či aspoň blízkosti, budeme mať skutočne z čoho vyberať.
A kam ďalej
Ak vás téma povolaní zaujala, možno vás prekvapí, že na pretrase (aj keď v inom svetle) vola už v minulých voľbách.
Pre dopovedanie volebného príbehu zostáva predstaviť ešte posledný diel týkajúci sa najmä geografického rozloženia kandidátok. ČO dáta hovoria o tejto špecifickej oblasti si spolu rozpovieme už v najbližšom diele.
Publikované dňa 25. 9. 2023.
Späť na domovskú stránku
