Volebné prekvapenia. Zatiaľ každé voľby ich nejaké priniesli. Mali sme tu prekvapivé pády (napr. Sieť či KDH) aj šokujúce vzostupy (samostatná vláda Smeru). Sú nerozlučnou súčasťou vzrušenia z volieb. Aké prekvapenia nás čakajú tieto voľby?

[Toto je voľné pokračovanie 1. časti Volebného špeciálu. Ak ste náhodou prvý diel nečítali, vo vašom vlastnom záujme Vám to úprimne odporúčam. ]

Nechcem byť na slovenských volebných bookmakerov neprimerane tvrdý.  Ale prirovnanie k cestárom, ktorí boli opäť raz zaskočení snehom v zime, by si zrejme zaslúžili. Odkedy totiž existuje možnosť vsadiť si na výsledok volieb, podarilo sa mi vyhrať 17 z 18  tiketov, ktoré som si na rôzne voľby podal. Aby ste mi rozumeli správne, na štandardné športové stávky si nevsádzam. Necítim sa dostatočne informovaný, aby som vedel odhaliť, že kurz je nesprávne nastavený.

Ale pri voľbách neveriacky krútim hlavou. Každé voľby je možné nájsť niekoľko pomerne vysokých kurzov, ktoré sú takmer istou cestou k peniazom. Sprvoti som si myslel, že mám akúsi „neférovú výhodu“ tým, že som sa v politickom marketingu sám v minulosti pohyboval. Že možno vnímam veci, ktoré zostávajú pre nezasväteného pozorovateľa neviditeľné. Postupne som však pochopil, že žiadne moje „jasnovidectvo“ sa nedeje. Nesprávnosť kurzov volebných stávok sa dá totiž podložiť a dokázať aj z verejne dostupných dát. Aj dnes vám ukážem niekoľko príkladov. Mojim cieľom v tomto blogu však nie je dávať zaručené tipy na tikety. Skôr poukázať na to, že mnohé “prekvapenia“ je celkom dobre možné kvantifikovať dátami. Haberov song „Je to vo hviezdach“ tak nemusí byť až takým hitom nasledujúceho 1,5 týždňa.

Volebné prekvapenia 2020

Aké volebné prekvapenia nás teda čakajú v tohtoročných voľbách? Mnohí komentátori hovoria, že takto otvorené voľby sme ešte azda ani nemali. Preto kontroverzií, o ktorých sa dá špekulovať, majú stávkové kancelárie pomerne dosť. Po internete koluje prieskum, na ktorý sa poskladala verejnosť. Aj z jeho detailných výsledkov sa dajú odčítať niektoré trendy, o ktorých budem hovoriť.  Poďme si preto prebrať najväčšie možné volebné prekvapenia, tak ako ich vnímam ja.

Koľko strán sa vlastne dostane do parlamentu? Aspoň 8.

Jedna zo stávkových kancelárií vypísala kurz 1.50 na to, že sa dostane 8 a viac subjektov do parlamentu (volebná koalícia viacerých strán sa ráta za jeden zvolený subjekt). V danej stávkovej kancelárií možnosť 8 (a viac subjektov) pokladajú za pomerne riskantnú. Je 8 subjektov v parlamente po týchto voľbách tak veľa? Počítajte so mnou:

Zoberme si najčerstvejšie verejne dostupné prieskumy preferencií. 13 najmenších strán v prieskumoch dlhodobo nedosahuje v priemere ani 0.5% na každú z nich. Buďme však chvíľu veľkorysí a prisúďme im každej 0.5% hlasov, čo by znamenalo, že spolu nazbierajú maximálne 6.5%. Pridajme k tomu prieskumami odmeraný zisk strán, ktorým vypadnutie z parlamentu „nehrozí“ (= sú celým intervalom spoľahlivosti nad potrebnou hranicou zvoliteľnosti). Takých strán je 6 = SMER + LSNS + OLANO + ZA LUDI + PS/SPOLU + SME RODINA  a spolu skonzumujú 66%. Ak k tomu pridáme necelých 6.5% vyššie spomínaných drobných strán, sme na 72.5%. Pre ostatné strany nám zostalo ešte 27.5% voličských hlasov a 6 strán. Buďme chvíľu zlomyseľní a povedzme, že 1 z týchto šiestich strán dostane maximum, čo môže dostať, aby to nemala isté (= aby celý jej interval spoľahlivosti neležal na 5%), čo je 7.1%. Zostáva nám 5 strán a na rozdelenie 20.4% Ak má byť v NRSR max 7 strán, už žiadna z nich nemôže prekročiť 5%, ale zároveň každá z nich musí mať aspoň 1.5%, čo je ohraničenie zdola, aby bola v tejto skupine. Ak vložíte do modelu vzájomné súvislosti a spravíte si simuláciu (Monte Carlo alebo inou metódou) dopracujete sa k poznaniu, že aspoň jedna ďalšia strana nad 5% vychádza vo viac ako 76% prípadoch. Áno, existujú teoretické rapídne zmeny v prvej 6ke strán, ktoré by mohli zapríčiniť aj iný výsledok. Ale v skutočnosti počet strán v parlamente bude s vysokou pravdepodobnosťou aspoň 8. Veď posúďte sami. Vsadili by ste si na to, že sa dostanú aspoň 2 z  nasledujúcich strán: KDH, SaS, SNS, Most-HID, MKS, Dobrá voľba ? Ja to určite urobím.

OĽANO nebude najsilnejšia strana demokratickej opozície. Aspoň nie výrazne.

Týmto prekvapením Vám asi vyrazím dych. S tým, že OĽANO bude najsilnejšia strana „bloku zmeny“ (a dokonca Matovič možno premiérom), sa vzhľadom na najčerstvejšie prieskumy zmieril asi kadekto, vrátane niektorých z lídrov demokratickej opozície. Ak však čítate z prieskumov nielen graf s možnými mandátmi, ale dáte si tu námahu pozrieť aj detailné pohľady, zistíte že:

• Do žiadneho z prieskumov preferencií nie sú započítavané výsledky voľby zahraničia. Tie tohto roku budú predstavovať približne 2.5% platných hlasov. Zatiaľ vo všetkých voľbách v histórii ľudia zo zahraničia volili pravicu, s výrazným príklonom k liberálom. Teda hlasy zahraničia potiahnu najmä SaS a PS-SPOLU, v menšej miere KDH a OĽANO. Navyše tieto hlasy, keďže idú poštou, sú už vo väčšine nemenné. Teda ich neovplyvnia ani aktuálne kauzy a posledné prieskumy.
• Ak si dáte tú námahu pátrať po tom, odkiaľ vlastne OĽANO vylovili tých 3-4% voličov za posledné týždne, zistíte, že sú to ľudia, ktorí doposiaľ nevolili alebo pôvodne chceli voliť Kotlebu. To však spôsobuje, že “akvirovaní” voliči OĽANO, sú jedni z najmenej odhodlaných naozaj ísť voliť (čo potvrdzuje aj neverejný prieskum).
• S týmto bodom súvisí aj efekt “Procházka”. Spomeňte si, že posledné prieskumy ho favorizovali a v debatách sa držal celkom dobre. Ale jeho vlna úspechu bola “prvý nápadom” zúfalých voličov, ktorí nevedeli koho voliť. Tesne pred voľbami však (pod ťarchou rozmýšľania a tlaku okolia) prelietli na inú voľbu. Podľa toho, v akom čase, množstve a z akých skupín sa teraz nahrnuli hlasy OĽANO, veľmi nápadne to pripomína práve Procházkov syndróm.
• Pre rozhodovanie voličov príde ešte jedna karta, ktorú prieskumy nevedia odmerať. Čím dlhšie bude OĽANO svietiť ako najvyššia opozičná strana v prieskumoch, tým častejšie sa bude objavovať otázka, či Matovič bude premiérom. Ak ste pravicový volič a neviete sa rozhodnúť podľa programov, zostáva vám rozhodovať sa podľa lídra. A tak si nemalá časť voličov povie: “Ok, nikoho netreba zachraňovať, takže je jedno koho z pravice budem voliť. Líder najsilnejšej strany bude zostavovať vládu, kto chcem aby bol premiérom?” A tu Matovič jasne ťahá za kratší koniec. (Aj keď posledné dni ho veľmi “legitimizovali”)
• Matoviča volia viac muži ako ženy. Ale práve ženy sú zatiaľ ešte výrazne menej rozhodnuté koho voliť, napriek tomu, že voliť chcú ísť. (Čo je mimochodom jav, ktorý mi udrel do očí aj v mojom okolí, ale uvedomil som si ho plne, až keď som to videl vo výsledkoch prieskumu). Posledná vlna nerozhodnutých voličov pravice teda skôr bude dávať hlas stranám ZA ĽUDÍ, KDH a SME RODINA.
• Pre vyrovnanosť diskusie treba povedať, že ak voliči maďarskej národnosti hodia uterák do ringu (= pre strach z prepadnutia hlasov nebudú voliť ani jednu z maďarských strán), Matovičovo hnutie je pre nich prvá voľba. To by mohlo výrazne zakývať v neprospech mojej predpovede a posunúť OĽANO ešte vyššie.
• Objektívne treba pripomenúť aj to, že ak Matovič ustojí líderské postavenie aj v televíznych debatách, môže ešte skolektovať niekoľko voličov, ktorí túžia aj po absolútnom víťazstve pravice. Teda mu dajú hlas, aby bol opticky pred SMERom.

Na rozdiel od zvyšných prekvapení v tomto blogu, toto sa mi najťažšie kvantifikuje. Keď som si však odhadol pravdepodobnosť a mieru dopadu jednotlivých faktorov, tak mi vyšlo, že s pravdepodobnosťou cca 65% OĽANO bude mať výrazne (= aspoň o 3%) menej, ako mu ukazujú prieskumy a ZA ĽUDÍ, PS-SPOLU a SAS budú mať citeľne viac ako im merajú prieskumy. Ako vidíte, skalopevná istota to nie je a možno o nejakú tú desatinku nakoniec OĽANO bude pred ostatnými. Ale určite to nebude tak výrazný rozdiel ako vidíme v posledných prieskumoch.

Možno vás ešte šteklí otázka, kto sa to na Matoviča dotiahne. To je ešte ťažšia otázka. Dáta naznačujú, že lepší potenciál ma ZA ĽUDÍ (= hrá v jeho prospech viac z vyššie uvedených faktorov), ale keďže Kiskova osoba bude bombardovaná video produkciou zrejme až do dňa volieb, je ťažké rásť. Takže aktuálna realita nahráva skôr PS-SPOLU, aj keď trochu sa obávam, akí budú Truban/Beblavý v debatách.

Prekvapí niekto z podceňovaného spektra? Áno, Drucker.

Keďže už nad samotnou hranicou 5% sa pohybuje 8 subjektov, akosi z únavy, pod hranicu piatich percent sa už ani nepozeráme. Existuje však jeden zo subjektov, ktorý má veľké predpoklady prekvapiť. Druckerova strana Dobrá voľba. Ľudia, ktorí sa už identifikovali s touto voľbou vykazujú jedno z najpevnejších rozhodnutí, o svojej voľbe už nebudú pochybovať. Navyše do Druckera nikto neútočí (SMER lebo ich potrebuje v parlamente,  opozícia lebo ho nepokladajú za cieľ ťaženia), teda sú v zmysle Nashovho equilibria ideálna, nekonfliktná druhá voľba. Navyše sa zabúda na to, že Dobrá voľba v posledných prieskumoch predbehla aj SNS a má podobný interval spoľahlivosti ako MOST-HÍD. Na to, aby sa dostali do parlamentu, im chýba oproti aktuálnym preferenciám zozbierať približne 31 tisíc hlasov. Pritom len 3 aktuálni poslanci NRSR, ktorí teraz kandidujú za Dobrú voľbu, mali spolu 24 tisíc preferenčných hlasov. Preferenčné hlasy sú niečo, čo zbiera osoba na svoje meno. A teda do značnej miery vie tieto hlasy presunúť so sebou inam. (Zároveň, zhluk voličov okolo tej istej osoby nemôže byť už z princípu, v prieskumu preferencií zachytený. Ak vám nie je jasné prečo, kľudne sa ma opýtajte tu).

Navyše, ak si zoberiete lupu, tak erózia SMER-SD sa pretavuje po kúskoch práve do rastu Druckera. Jedno percento navyše alebo menej pre SMER nemení zásadne ich situáciu, ale získať 5% v podobe prepasírovaného Druckera je pre nich takticky výhodnejšie. Nedá sa preto vylúčiť, že niektorej časti svojho elektorátu SMERU, posunú aj možnosť priamo voliť Dobrú voľbu. Ak je totiž niekto ochotný dať 800 miliónov na to, aby bol znovuzvolený, pustiť jedno percento, aby získal 5% znie ako no-brainer. Ja osobne som odhadol to, že Drucker bude v parlamente tak na 70% pravdepodobnosť.  Vyššie s odhadom som nešiel len preto, že si to sami Druckerovci hatia nevýraznou a nie veľmi mobilizačnou kampaňou. Ale možno to nakoniec nebude vôbec o ich vlastnej mobilizácii.

Dostane sa aspoň jedna zo strán zastupujúcich Maďarskú menšinu? Ani nie.

Za všetky tie roky parlamentarizmu po revolúcií v Slovenskej Národnej Rade nechýbali zástupcovia maďarskej menšiny. Schyľuje sa k tomu, že v 2020 tomu prvý krát tak nebude? Väčšina faktorov nahráva k tomu, že veru schyľuje. Obe strany sa dlhšiu dobu nielen pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti, ocitajú sa tam aj celým intervalom spoľahlivosti. Ak by ste teda mali čisto veriť len dátam, tak ich šanca byť v NRSR je pravdepodobná na menej ako 5%. Do deja tu však vstupuje ešte teória hier.

Jedna vec je nezávisle si vybrať alternatívu, vec druhá je rozhodovať sa pod tiažou iných alternatív. Ak voliči maďarskej národnosti zostanú na svojich aktuálnych názoroch, nebudú mať po 29.2. žiadneho poslanca. Ak chcú mať aspoň nejaké zastúpenie, musia sa koordinovane preskupiť. Ale od koho ku komu sa tak stane?

Z dostupných dát je zrejmé, že hoci sú si navzájom „alternatívami“, viac ľudí je ochotných preskočiť od MOSTu k MKS ako opačným smerom. V oboch prípadoch je to však aspoň 1.4%, čo by mohlo stačiť. Problémom MOSTu však je, že oveľa väčšia časť ich elektorátu signalizuje, že je pripravená zmeniť názor, ako je tomu u elektorátu MKS. Navyše, z prvého dielu volebných blogov vyplýva, že MKS mala vždy najsilnejšiu mobilizáciu svojho (aj keď limitovaného) elektorátu k samotnej voľbe.

Na definitívne rozlúsknutie tohto oriešku je treba sa na aktuálnu situáciu MOST-HID pozrieť ešte detailnejšie cez dáta. MOST-HID totiž na svoju kandidátku zobral aj zástupcov drobnej strany Šanca. Tá sa personálne za posledné 4 roky nejak zásadne nezmenila a v 2012 voľbách získala 0.25 percenta hlasov. Keďže nebola vo vláde ani v parlamente, nemala koho sklamať, takže možno očakávať, že podobnú hodnotu prinášajú aj do aktuálnych preferencií MOSTu. V skutočnosti preto potenciál preskočiť na MKS je o túto hodnotu nižší. Zároveň, ten zvyšok voličov, čo ešte dnes volia MOST (po tom všetkom), sú už voliči, ktorí skôr fandili tejto vláde ako naopak. MKS sa profiluje ako strana protestu a boja proti Ficovmu kabinetu. Ak by sa teda aj nejakí voliči rozhodli odpútať od MOST-HÍDu, MKS „nemá správny pól magnetu“, aby ich k sebe pritiahlo.

All in all, v maďarských hlasoch je to patová situácia. Ak by mohol mať niekto predpoklad byť „zjednotiteľom“ maďarského voliča bola by to skôr MKS ako MOST-HÍD. Avšak zároveň preskočenie voličov týmto smerom je čoraz menej pravdepodobné. Ak teda nejaká mimoriadne situácia neukáže prstom (a nezjednotí na národnostnom princípe), vyzerá to na prehru oboch. A úprimne vlastne ani neviem, či je to v konečnom dôsledku skôr zle alebo dobre. Prepadnuté hlasy sa nepriamo rozdelia pomerom ako dopadnú ostatné strany. A keďže sa črta víťazstvo pravice, viac maďarského hlasu skončí takto v budúcej vláde. Bude to však iba také echo volebných miestností.

Nepochybujem, že téma volebných prekvapení je tak horúca, že vzbudí vo vás nesúhlas, udivenie alebo dodatočné otázky. Môžete mi ich kľudne položiť TU v diskusii alebo emailom na info@mocnedata.sk ; Sľubujem, že na všetky odpoviem. Tie najzaujímavejšie doplním aj sem priamo do textu.

Na záver mi dovoľte jeden drobný disclaimer. S výnimkou prvého odseku, v článku priamo neuvádzam výpočty, zdroje dát a metódy odhadov, ktoré som použil. Blog som začal pôvodne písať týmto spôsobom, ale celé to pôsobilo ako akademický, rozbitý text, ktorý viac dokazuje ako podnecuje k rozmýšľaniu. A to nie je mojim cieľom. Tí, čo ma poznajú dlhšie však vedia, že nepatrím medzi tých, čo si cucajú veci z prsta. Preto ak spadáte medzi tých, ktorým chýbajú v texte vzorce a rovnice, ozvite sa mi, pokecáme aj v tejto rovine. Mal som však silný pocit, že pri veciach ako voľby, väčšine ide skôr o koncept, ako sa rozhodnúť, a nechýbajú im tie rovnice. Po voľbách samozrejme detailne na dátach spravím odpočet týchto prekvapení. Ďakujem za pochopenie.

 

Publikované dňa 21. 2. 2020.