HLADINA PRIVYSOKO
Ľudstvo je spupné. Stavia stavby pri pláži, s úškrnom sa pozerajúc na “zanedbateľný“ príboj mora v rámci pravidelných cyklov morského prílivu a odlivu. Veď čo už by mohli také vlnky urobiť 6 metrovým budovám v dostatočnom odstupe? Až raz príde (zemetrasenie a s ním) tsunami vlna, ktorá pochová našu pýchu. Neraz si vyžiada aj nemalé ľudské obete. Bez náznaku patetizmu, takáto vlna tohto roku vytrestala pýchu politických strán v tohtoročných parlamentných voľbách. Hladina (účasti) zatopila niektoré vetchejšie časti.
Niektorí z vás možno zostali po úvodnom odseku trochu zaskočení. Vyššia volebná účasť je predsa (vnímaná) ako pozitívny jav, prečo by mala teda “zabíjať“ v demokracii? Hoci všetci upierame pred voľbami oči primárne k preferenciám strán, v skutočnosti tou najdôležitejšou metrikou neraz býva skôr volebná účasť ako spomínané preferencie jednotlivých strán. Prečo je tomu tak, sme detailnejšie rozobrali tu. Percentuálne zisky strán sú totiž až výsledkom volebnej rovnice. Na jej zrode stojí práve volebná účasť. To je aj dôvod prečo, sériu mikroblogov o NRSR 2020 voľbách začíname práve touto témou.
AKO VYSOKO?
Na začiatok by asi bolo vhodné vysvetliť, prečo tohtoročné voľby neboli len tak nejakou vlnkou a mali naozaj zničujúce dopady pre jednotlivé strany. Ak sa pozrieme na historické dáta volebnej účasti pri parlamentných voľbách v SR, uvidíme nasledovný výjav:
[Volebná účasť vo voľbách do NRSR v jednotlivých rokoch. Oranžovou farbou voľby, keď sa volilo 2 dni, modré body voľby v 1 kalendárnom dni]
Účasť bola celkovo o 6 percentuálnych bodov vyššia ako niekoľko volieb dozadu. To na prvý pohľad možno nevyzerá ako zničujúca zmena, ale ak sa prizriete grafu lepšie, zistíte, že to bol jediný zásadný nárast za posledných 10 rokov. A takto vysokú volebnú účasť sme mali naposledy vo voľbách, keď sa hlasovalo ešte dva dni a nie jeden, ako je tomu dnes. To spôsobilo, že kalkulácie strán o tom, koľko hlasov budú potrebovať na zvolenie (a teda aj koľko peňazí budú musieť do toho investovať), výrazne podhodnocovali realitu.
PADNI KOMU PADNI. NA HLAVU
Možno vám to ešte stále neberie: „OK, tak prišlo hlasovať viac ľudí, ale veď z vyššej účasti mohla benefitovať (teoreticky) každá politická strana, nie?“ Nuž pri tomto druhu uvažovania sa zabúda na to, že náhly nárast volebnej účasti nie je spontánny jav v populácii. Tak, ako pri tsunami za obrovské vlny nemôže more (dokonca ani Mesiac, ktorý spôsobuje klasický príliv a odliv), spôsobuje ho externý faktor: zemetrasenie. Rovnako to je s volebnou účasťou. Takto masívnu zmenu v ochote ísť hlasovať nemá na svedomí krásne slnečné ráno v deň volieb alebo náhly poryv zodpovednosti občanov. Takéto volebné tsunami tiež musí niekto vyvolať.
Ak poviem, že tým epicentrom tsunami 2020 volebnej účasti bol Matovič, tak síce predbieham trochu náš sled volebných analýz (tejto téme sa venuje Diel 5), ale asi vás príliš neprekvapím. Keďže tento jav má dôležitý vplyv na všetky ostatné volebné prekvapenia, aby sme o tom jave nemali pochybnosti, pozrime si aspoň, ako ktoré strany profitovali z nárastu volebnej účasti:
[Korelácia medzi nárastom politickej strany nad svoj celonárodný priemer voľbách NRSR 2020 a mierou zvýšenia účasti v danom okrsku v 2020 oproti voľbám NRSR v 2016]
Z grafu je vidno, že jasným benefítorom je OĽANO (a v malej miere SaS a Boris Kollár). Všetci ostatní v okrskoch, kde rástla účasť oproti minulým voľbám, skôr stratili. Z toho je pomerne jasné, že zemetrasenie pre vznik volebného tsunami sa neudialo mimovoľne. Zemou triasol práve Igor Matovič. O tom, že otrasy boli niečo iné, ako si väčšina (analytikov) myslí, už podrobne v spomínanom diele 5 našej série.
Do plného obrazu nám chýba ešte jeden kúsok skladačky. Dobre, povedzme, že to bolo tsunami a že jednotlivé strany sa s ním rozdielne vysporiadali. Ale prečo to tsunami bolo vražedné? Nuž, predchádzajúci graf nám jasne ukázal, ktoré strany sa stali obeťou, lebo z nárastu účasti neprofitovali. Ak by vyššia účasť nebola, mali by zrejme tak či tak podobné počty hlasov, ako mali v samotných voľbách. Ak teda spravíme simuláciu, koľko percent by im tieto hlasy vyniesli, keby účasť zostala na podobnej úrovni ako za posledné troje voľby dozadu, vyzeralo by to takto (dosiahnutý výsledok farebne, simulovaný výsledok pri nižšej účasti v šedom):
Zo simulácie je zrejmé, že pri takomto rozdaní kariet by v parlamente bolo aj KDH aj PS-SPOLU a Kiska+Sulík+Truban by mali dokopy v rukách viac mandátov ako Matovič. Dokonca KDH+SaS+ZAĽUDÍ+SME RODINA by vedeli zostaviť vládu bez Matoviča. Už chápete, prečo to bolo Tsunami? Ak si myslíte, že šťastie v nešťastí mal Kiska, tak vás trochu poopravím. Na to, aby sa vo zvýšenej účasti utopila pod 5% strana ZA ĽUDÍ, musel by Matovič dvihnúť účasť až na astronomických 75.9% (čo by mu znemožnilo zostaviť ústavnú väčšinu, lebo by tým riadne vytopil aj SaS a SME RODINA). Teda Kiskovi v tomto boji, minimálne z hľadiska účasti, “nešlo o život”.
VOLEBNÉ DOUBLE
Tohtoročné voľby boli zaujímavé nielen tým, že stúpla samotná účasť voličov. V skutočnosti môžeme hovoriť o akomsi volebnom double. Pretože okrem väčšieho počtu ľudí vo volebných miestnostiach stúpla aj naša angažovanosť za plentami. Ešte pred voľbami sme si ukázali, že Slováci v parlamentných voľbách 2016 využili svoju možnosť preferenčných hlasov len na 57%. V tohtoročných NRSR voľbách stúpla naša ochota udeľovať krúžky citeľne na 62% percent.
[Miera využita prednostných hlasov v jednotlivých voľbách do NRSR]
Oveľa zaujímavejšie je však sa pozrieť na to, ktoré strany, do akej miery sú za tento nárast používania preferenčných hlasov zodpovedné. Totiž, zakiaľ pri zemetrasení a tsunami účasti sa dá viesť aká taká polemika o tom, kto ho spôsobil, pri preferenčných hlasoch je to jasné „maslo“ jednotlivých politických strán. Ak totiž neponúkli dostatočne kvalitný výber kandidátov, nebolo z čoho vyberať ani prečo niekomu dávať preferenčný hlas. Pozrite si teda vývoj miery využitia prednostných hlasov u voličov jednotlivých strán osobitne:
Letmý pohľad na dynamiku ukazuje dva podstatné javy. Nové strany sa zaradili pomerne vysoko. Aj ZA ĽUDÍ aj koalícia PS-SPOLU dosahovali pomerne vysokú mieru využitia krúžkov. V prípade PS-SPOLU to však signalizovalo aj jeden kontraproduktívny jav, ale o tom viac v samostatnom diele venovanom ich výsledku. Tou druhou správou bolo, že skokanmi roka boli skôr subjekty, ktoré v minulosti využívali preferenčné hlasy najmenej, menovite SNS, ĽSNS a SMER-SD. Občianska angažovanosť teda stúpla nepomerne viac v tábore, ktorý tieto 2020 voľby prehral. Na prvý pohľad prekvapivým javom sa môže zdať pokles krúžkovania u víťaza, OĽANO. Ak sa zaujímate o politiku, asi si domyslíte prečo. Ak náhodou nie, zdôvodnenie nájdete tu.
Volebné double malo aj tých, čo si to odskákali: Volebné komisie. Nielenže museli sčítať o cca 10% viac hárkov, navyše v čistom porovnaní absolútnych čísiel pribudlo 1.2 milióna krúžkov, ktoré bolo potrebné spočítať (čo je nárast o +20% oproti 2016 voľbám). Ak ste preto doma pri televízoroch hromžili, že výsledky neboli ešte kompletne spočítane ani o 6 hodine ráno, tak snáď už teraz rozumiete prečo.
ZMENA REGIONÁLNYCH NÁLAD
Celkom prekvapivé zmeny priniesol pohľad na mieru využívania prednostných hlasov u voličov jednotlivých krajov. Ak si chcete pozrieť, ktoré časti Slovenska v tom dominovali v minulosti, tu sú staršie dáta. Podľa nich by sa dalo očakávať, že nejak podobne bude vyzerať aj mapa 2020. V skutočnosti sú však výsledky dosť iné:
[Miera využitia preferenčných hlasov u voličov v jednotlivých krajoch SR, voľby do NRSR 2016 a 2020]
Líderstvo si síce upevnil Prešovský kraj, ale výrazne sa prepadli Nitriansky kraj a kraj Košický. Tento jav súvisí s dezilúziou maďarských strán, ktoré rozoberáme v Diele 5 nášho seriálu. Veľmi prekvapivý je však pokles používania krúžkov zo zahraničia, ktorý už v histórii bol vysoko podpriemerný. Naopak nad priemer sa vyšvihla Bratislava, ktoré celkom priemerný výkon z 2016 pretavila do nadpriemernej hodnoty v tohtoročných voľbách.
Na záver teda možno zhrnúť, že Igor Matovič priniesol príliš vysokú hladinu účasti, čím utopil dvoch potenciálnych koaličných partnerov, ale aj potlačil SMER a ĽSNS. V krúžkovaní sa blysli síce najmä strany demokratickej opozície (a maďarské menšinové strany), ale skokanmi roka v prednostných hlasoch sú naopak ĽSNS, SNS a SMER-SD.
Tento článok je súčasťou série blogov o výsledkoch volieb 2020 do parlamentu SR. Ak vás zaujímajú aj ostatné zistenia, pozrite si rozcestník série alebo skočte priamo na jednotlivé diely: Diel 2, Diel 3, Diel 4 alebo Diel 5.
Keďže na futbale je vždy na ihrisku 22 blbcov a v hľadisku 10000 odborníkov na futbal, po zápase je mnoho názorov na to, čo malo byť inak. Predvolebné blogy vyvolali veľa, aj pomerne zaujímavých, reakcií z vašej strany. Ak máte aj k týmto povolebným iný názor alebo otázku, napíšte mi ich, prosím, priamo do diskusie alebo mi ho pošlite emailom na info@mocnedata.sk. Sľubujem, že na každý (slušný) podnet osobne odpoviem.
Publikované dňa 8. 3. 2020.
Späť na domovskú stránku
