Definitíve sa nám zvolebnieva, o pár týždňov nás čaká voľba nového parlamentu v predčasných voľbách 2023. Volebné programy a kandidátov nám predstavia (alebo sa o to aspoň pokúsia) samotné politické strany. Do toho by som sa im naozaj nerád motal.
Každé voľby však zostáva niekoľko zaujímavých aspektov „z duše voličov“ pod rúškom tajomstva, lebo na Slovensku nám, žiaľ, často chýba dátová analýza správania voličov a politikov, akú bežne stretávam tu v zahraničí, kde s rodinou žijeme.
Pritom volebné dáta (aj vďaka ŠÚSR) na Slovensku sú naozaj dostupné a hutné. Napríklad, ak zoberiete dvojice „konkrétny kandidát + volebná miestnosť, ktorej získal aspoň 1 hlas“ za ostatné parlamentné voľby z 2020, dostanete viac ako 1.4 milióna dátových bodov. Namiesto polemizovania o jednotlivých opatreniach či formátoch volebnej kampane, rozhodol som sa preto prispieť „do mlynu“ tým, čo ma živí a čo mi je aj najbližšie: analýza dát (a ich vizuálna interpretácia).
Tak ako v minulosti (alebo ešte dávnejšie predtým), pripravil som aj tohto roku seriál niekoľkých blogov o správaní nás Slovákov pri volebných urnách a o volebných aspektoch, ktoré sa tak často nedostanú na povrch zemský. Postupne si rozoberieme, či sa nám zlepšuje alebo zhoršuje ponuka, či nová NRSR po voľbách má šancu byť skutočne parlamentom všetkých, čo naozaj rozhoduje o víťazstve a mnoho ďalších tém. Dnes mi však dovoľte začať drobnou čerešničkou na torte.
Kauza 150
Tento jav by sa pokojne mohol označiť aj za „Matovičovú fintu“ , ale keďže na túto praktiku naskočilo v tomto roku podozrivo veľa strán a koalícii, budeme ju radšej označovať KAUZA 150. Možno už tušíte, že ide o špeciálny fenomén, keď politická strana neumiestni svojho volebného lídra (alebo predsedu) na začiatok kandidátky, ako je zvykom vo väčšine západných krajín. Naopak rozhodne sa pre posledné 150 miesto na kandidátke.
Na prvý pohľad je to pomerne nelogický krok, pretože čím nižšie je kandidát(ka) v kandidátnej listine, tým vo väčšej miere potrebuje preferenčné hlasy, aby sa jej/mu reálne poradil aj zisk mandátu v NRSR. Ak by totiž voliči hlasovali len za stranu a neunúvali sa krúžkovať konkrétnych kandidátov, mandáty sa pridelia len zhora, od začiatku kandidátky. Na čo teda vsádza politik, ktorý hrá s kartou 150 ?
V prvom rade si verí, že voliči budú využívať v hojnej miere preferenčné krúžky. Bez nich sa totiž nemá ako prekrúžkovať. Miera využívania krúžkov sa líši medzi voličmi jednotlivých strán, v predchádzajúcich voľbách sa pohybovala medzi 47% a 73%. Koľko je hodnota konkrétne pre Váš elektorát je dôležité, lebo ako kandidát sa prekrúžkujete, iba ak dostanete preferenčný hlas aspoň od 3% všetkých platných hlasov pre danú stranu. To však zároveň znamená, že 47% krúžkov umožňuje posunúť sa iba 15tim kandidátom z danej strany. Na viac kandidátov už v takom prípade totiž 3% balíčky nezostanú. (Pre niektoré strany latku trochu podvihne väčšie využívanie krúžkov, ale ani tu nie sú nádeje valné, lebo priemerný slovenský volič využíva cca 2 krúžky zo 4 iba).
V skutočnosti pri nízkej pozícií na kandidátke si musíte veriť ešte viac než na 3%, pretože prideľovať sa bude len pomerne málo mandátov. Ak predpokladáte, že vaša strana získa X kresiel v parlamente, potom ak chcete mať absolútnu istotu zvolenia, musíte si zabezpečiť blízko 100/x % krúžkov, lebo ak by aj ostatní (x-1) kandidáti získali preferenčné hlasy, môžu Vás stále preskočiť, aj keď ste Vy sami dosiahli zákonom vyžadované 3%. Skutočnú kamennú istotu získavate približne na úrovni 7% krúžkov zo všetkých hlasov strane.
Nepriamo sa však pri 150ke spoliehate ešte na jeden dôležitý predpoklad, ktorý akosi číha v tieni. Vsádzate totiž, že volič sa bude unúvať dočítať volebný lístok až do konca (neraz až na druhej strane). Igor Matovič už niekoľké voľby po sebe spolieha na to, že jeho voliči nielenže zoznam do konca dočítajú, ale že ho tam dokonca pôjdu aktívne hľadať. Zakiaľ jemu samotnému to doposiaľ vychádzalo, tento nenápadný aspekt môže byť povestným kameňom úrazu pre niektoré iné strany, ktoré sa tiež vydali tohto roku cestou horúcej 150ky. Ale o tom až za chvíľu. Poďme Kauzu 150 rozobrať pekne po poradí.
Kandidátka a vplyv poradia
Ak si zoberieme dáta z ostatných volieb do NRSR v 2020, môžeme pre každého kandidáta zrátať aký podiel na celkových krúžkoch získal a pozrieť sa, ako sa tento jav správa od čela kandidátky až po jej chvost. Ak takto zrátané percento krúžkov spriemerujeme naprieč politickým trhom, potlačíme tým vplyv jednotlivých kandidátov a dostaneme pomerne robustnú mieru „štatistickej výhodnosti“ jednotlivých miest na kandidátke pre zbieranie krúžkov. Za voľby 2022 tento obrázok vyzerá nasledovne:
(Poznámka: Autor si je vedomý, že pre udelenie mandátu sa počet získaných krúžkov delí všetkými hlasmi strany, ale keďže tento počet je pre všetkých kandidátov rovnaký (tak isto ako celkový počet krúžkov), tak pre posúdenie „výhodnosti“ miesta na kandidátke je ekvivalentný podiel na krúžkoch a ten zároveň ukazuje lepšie celkovú distribúciu krúžkov po celej šírke kandidátky)
Ako je možné vidieť, na prvých cca 50 miestach kandidátky sa miera zbierania krúžkov riadi tzv. Power Law princípom, ktorý je často pozorovaným rozdelením, plynúcim z popularity (aj v iných ako volebných odvetviach). Sme tu samozrejme trochu v vajce-sliepka dileme, lebo buď strany naozaj precízne skladajú prvé 50ky na kandidátkach podľa popularity kandidátov, alebo voliči naozaj prisudzujú postupne klesajúcu pozornosť smerom dole listinou, bez ohľadu na to, ako kvalitní kandidáti naozaj sú. Čomu viac veríte, si v tomto prípade môžete zatiaľ slobodne vybrať. (Rozlúsknutiu tejto dilemy sa dnes venovať nebudeme, aby sme príliš neodbiehali od dnešnej témy)
Naozaj zaujímavé veci sa začnú diať po prvej 50ke. V sektore medzi 50 a 100 miestom stále vidíme klesajúci zisk krúžkov kandidátov, ale už len veľmi mierny. Medzi pozíciami 100 a 140 sa následne už podiel na celkových krúžkoch pohybuje pre jednotlivých kandidátov okolo 0.07%. (Pričom náhodné prideľovanie krúžkov by im garantovalo 10x vyšší zisk, ako si sami vykampaňovali.) Z Grafu však vidno aj to, že na samotnom chvoste sa priemerný podiel krúžkov opäť dvíha. Žeby teda Kauza 150 naozaj fungovala?
Nie je Matovič ako Matovič
Aby sme vedeli tento fenomén presne rozsúdiť potrebujeme sa ponoriť do výsledkov jednotlivých strán. Pretože posledné pozície môžu byť „kolektívnym úspechom“ naprieč stranami, ale pokojne ho môže výrazne ťahať aj ojedinelý, silný výsledok zopár jednotlivcov. K tomu nám dobre poslúži nasledovná detailná grafika:
Z nej je vidno, že z 12tich strán, ktoré majú 150 kandidátov a získali aspoň nejaké hlasy pre 150 miesto na kandidátke, iba v troch prípadoch mali kandidáti teoretickú šancu sa prekrúžkovať a iba dvom ľuďom zo 150ho miesta sa to naozaj aj podarilo. (Strana MKÖ- MKS sa totiž nedostala do parlamentu a tak József Berény nemal svoje krúžky ako využiť). Čo je však ešte dôležitejšie povedať, pri 7/12 strán kandidát zo 150 miesta nedosiahol ani toľko hlasov, ktoré by dostal, ak by sa krúžkovalo náhodne. Využiť kartu 150 sa teda podarilo len predsedovi alebo podpredsedovi strany, za ktorú kandidovali. Obávam sa preto, že Martin Klus (SME RODINA), Alojz Hlina (SaS), pani Jolana Kusá (PS) či Lucia Ďuriš Nicholsonová (Demokrati) to budú mať pomerne ťažké. Naopak, súdiac podľa histórie, zdolateľné by to opäť mohlo byť pre Igora Matoviča alebo Milana Mazureka (Republika).
Skutočná prekvapivá výhoda
Ako to už býva, keď všetci hľadajú v jednom kúte, zaujímavé veci sú v tom opačnom. Na rozdiel od 150teho miesta, ktoré ako sme videli je skôr planou nádejou, existuje miesto na kandidátke, ktoré preukázateľné zvyšuje šance kandidáta na zvolenie. Nájdete ho, ak sa na chvíľu vrátite k pôvodnému grafu s „výhodnosťou“ 150 pozícií a lepšie sa zadívate.
V dvoch tretinách kandidátky sa nachádza „zub“, ktorý vytŕča nad svoje okolie. Ide konkrétne o dvoj pozíciu 99 a 100, ktorá má zásadne lepšie výsledky ako čokoľvek okolo. Plesnete sa do čela a poviete si: „JASNÉ!“. Faktom však je, že o tejto výhode sa (na rozdiel od 150ky) nejak zásadne v médiách nediskutovalo (a autor ju nechcel rozdúchavať pred odovzdaním kandidátok). Výhoda zjavne pochádza z faktu, že volič nevie úplne presne koho voliť, tak sa utieka k nejakým zaručeným číslam, ako to vybaviť. Poviete si možno to strany využili a naozaj dali na 100té miesto nejaké silné osobnosti. To sa dá ľahko overiť: Vedeli by ste si tipnúť, za ktoré strany kandidovali tieto dámy a páni:
Jana Kulichová, Mária Benová, Veronika Veslárová, Dáša Ďurianová, Martin Lauko, Ľubomír Hrozen, Ladislav Somogyi, Robert Široký, Milan Ján Pilip, Patrick Linhart, Peter Sádovský, Peter Ďurček.
Že nie? Okrem ĽSNS, ktorá na sté miesto svojej kandidátky umiestnila Petra Sagana, vodiča kamiónu z Oslia (a touto ľsťou ho takmer prekrúžkovala do parlamentu), ostatné mená zo 100ky vám asi veľa nehovoria. To, že v prípade 99ky a 100ky nejde o náhodu, potvrdzuje aj nasledujúca grafika. Je v nej vidno, že táto skrytá výhoda skutočne poskytla vyšší krúžkový zisk ako ostatným okolitým kandidátom. A to až v 10 z 15 strán/prípadov. Okolie stovky je teda skutočná a fungujúce výhoda. Na rozdiel od 150ky, ktorá je účinná len pre niektorých.
Drobný šok na záver
Treba však objektívne povedať, že dať perspektívnych kandidátov na koniec kandidátky ešte nie je tá najväčšia zlomyseľnosť, ktorú vám ako voličovi môže politická strana vyviesť. Slovenský volebný zákon umožňuje strane aj urobiť Vaše krúžky neúčinnými a nadiktovať priamo zoznam zvolených poslancov. Aby som niektorej zo strán tento „skvelý“ nápad nevnukol, rozhodol som sa opäť pomlčať a počkať s prezentovaním podobných zistení z tohto volebného seriálu až do odovzdania definitívnych kandidátok.
Dnes sme sa dozvedeli niečo o Kauze 150. Tým sme však zároveň trochu predbehli sled myšlienok. Lebo oplatí sa vôbec mať 150 kandidátov ? A ako počet kandidátov (a ich rozmanitosť) vplývajú na úspech strany? Využívajú túto skutočnosť strany cielene alebo to neriešia? To sú témy, do ktorých sa zahryzneme už v najbližšom pokračovaní nášho volebného seriálu. Budem sa tešiť do skorého čítania.
Publikované dňa 7. 8. 2023.
Späť na domovskú stránku
