Koľko obyvateľov môže mať Slovensko maximálne? Aj keď táto otázka vyzerá ako jedna z mojich netypických pohovorových otázok, v skutočnosti ňou však nie je. Lebo, ako uvidíte už čoskoro, odpovedať na ňu správne by bolo prakticky v silách iba kandidátov, ktorí žili v Čechách alebo na Slovensku. A to by bolo dosť diskriminujúce pri hľadaní nových zamestnancov, napríklad v Berlíne. Poďme však späť k pôvodnej otázke:
Prečo vlastne
Koľko obyvateľov môže mať Slovensko maximálne? Vo svetle toho, že populácia našej krajiny nejak rapídne nerástla za posledné desaťročia (a vyhliadky sú dokonca skôr negatívne ), táto otázka môže vyznievať ako zbytočná. Čo na tom záleží, či môže mať Slovensko teoreticky 10 alebo 100 miliónov keď naša populácia sa dlhodobo motá medzi 5 a 6 miliónmi? Áno, z demografického hľadiska teoretická horná hranice nie je asi zaujímavá veličina. Ale pre jednu aktuálne diskutovanú tému to užitočné je. Tak, ak dovolíte nechám vás ešte chvíľu v napätí, kým na danú otázku zodpovieme. Sami uvidíte, že hneď po zodpovedaní samotnej otázky, vám bude zrejmý aj jej zmysel.
Ako odpovedať
Skúsme teda na chvíľu predpokladať, že daná otázka naozaj má svoj význam a pokúsme sa na ňu nájsť odpoveď. Ako by ste postupovali? Väčšine by asi napadlo vychádzať z rozlohy Slovenska a použiť nejaký odhad hustoty obyvateľstva. Tento postup však pri hlbšom skúmaní nie je veľmi vhodný pre určenie teoretického maxima, lebo na Zemi už dnes existujú miesta, ktoré majú násobne vyššiu hustotu obyvateľstva ako Slovensko. Taký Bangladéš má hustotu obyvateľstva až 1252 obyvateľov na km2, čo je takmer 11krát viac ako Slovensko (113/km2) to už ani nehovorím o ostrovoch ako Singapúr (8000/km2). Ak by sme teda zobrali spôsob bývania Bangladéšu, tak by nám vyšlo, že na Slovensku môže byť viac ako 60 miliónov obyvateľov.
Ak by aj tento bizarný výpočet našiel svoje pretavenie do (drastickej) zmeny bytového štandardu na Slovensku, stále by nebol dobrým horným odhadom teoretického limitu. Výpočet totiž mylne predpokladá, že všetci Slováci by museli žiť na území Slovenska, čoho je napríklad aj naša rodina živým kontra-príkladom. Ako náhle pripustíme možnosť žiť v zahraničí, akékoľvek výpočty cez hustotu obyvateľstva strácajú zmysel. V extrémnom prípade by Slováci totiž mohli byť jediným národom na zemi a teda počet Slovákov by teoreticky siahal až k 7 miliárdam ľudí.
Aby sme sa mohli dopracovať k nejakým reálnejším počtom, potrebujeme sa vybrať skôr cestou byrokratických obmedzení. Teda aký horný limit na počet obyvateov si stanovuje štát. Ste prekvapení, že Slovenská republika má stanovený nejaký horný limit na počet obyvateľov? Nuž je to síce nepriamo, ale je tomu naozaj tak. Keďže na procesovanie daní, sociálneho poistenia, zdravotnej starostlivosti alebo registráciu k voľbám sa používajú rodné čísla, štát si stanovuje nepriamo hornú hranicu, koľko subjektov (rozumej obyvateľov) sa môže premlieť cez systémy týchto odvetví. Ak zoberieme konštrukciu rodných čísiel, tá umožňuje poňať až neuveriteľných 66.4 milióna obyvateľov. (100 rokov, každý kalendárny rok 365 dní a každý deň maximálny počet unikátnych rodných čísiel 909 pre každé z pohlaví + k tomu 24 priestupných dní za dané storočie).
Naozaj Sviatky pokoja
Podobne, ako v prípade Bangladéšského bývania na Slovensku, takýto teoretický počet by si vyžadoval viac ako len naozaj výrazný rast pôrodnosti. Predpokladal by aj zmenu v našich sexuálnych zvykoch. Z obdobia, keď som pracoval na veľkých databázach SR obyvateľov totiž viem, že deti sa nerodia v rámci kalendárneho roka rovnomerne. Pre mnohých trochu prekvapivo, ale konzistentne už niekoľko desaťročí sa darí párom počať najviac detí počas Vianočných sviatkov. Ak sú tieto čarovné chvíle naozaj Sviatkami pokoja, tak snáď mi prepáčite vtipný dodatok, že asi nie úplne sexuálneho pokoja 😊 ). V každom prípade, dôsledkom tohto fenoménu sú preplnené pôrodnice na konci septembra, keď sa niektoré dni rodí až 2,5 krát viac detí ako v iné bežné dni. Ak by sme teda zobrali do úvahy tieto sexuálne zvyklosti nášho národu a navyše započítali aj jemný disbalans v pohlaví čerstvo narodených detí (52:48 v prospech chlapcov), tak aktuálny systém by začal mať prevádzkové problémy pri populácii 26.3 milióna obyvateľov. Takže bez toho, že by sa čokoľvek zmenilo, aktuálne administratívne maximum Slovákov možno stanoviť na práve 26.3 milióna. A teraz, keď už máme odpoveď, poďme zodpovedať aj to, prečo je táto otázka o maximálnom počte Slovákov aj prakticky užitočná a dôležitá.
Čudná hra aktuálnej vlády
Keďže už poznáte maximálny počet ľudí, ktoré by aktuálne rodné čísla zvládli, iniciatíva Ministerstva vnútra zaviesť „nové rodné čísla“ vyznieva naozaj, hm, …, čudne. Ak by totiž hlavná argumentácia bola ochrana súkromia (aby rodné číslo o vás neprezrádzalo príliš veľa), ešte by sa to dalo pripustiť ako legitímnu diskusiu. Avšak, argumentovať tým, že je to potrebné urobiť teraz, lebo nám hrozia duplicitné rodné čísla? To je naozaj veľmi nepodarený pokus o zdôvodnenie, hraničiaci (s rovnako nepodareným) vtipom. Duplicita rodného čísla znovu pridelením niekomu inému, novo-narodenému, sa dotýka iba ako 100 ročných ľudí. Podľa posledných údajov, je na Slovenku aktuálne približne 192 ľudí, ktorí sú starší ako 100 rokov. Áno čítate dobre 192 ľudí, teda asi 0.5 prípadu na každý kalendárny deň v roku. Možno si poviete, že vek sa bude čoraz viac naťahovať a storočných bude pribúdať. To je asi pravda, ale práve teoretický maximálny počet obyvateľov Slovenska = 26.3 miliónov necháva šípiť, akú obrovskú rezervu si systém rodných čísiel stále necháva. Systém rodného čísla umožňuje vo svojej súčasnej podobe (bez akejkoľvek zmeny systému) mať až 1818 obyvateľov, majúcich narodeniny v ten istý kalendárny deň storočia. Ak teda predpokladáme, že počet Slovákov v skutočnosti neprekročí 10 miliónov, podľa mojich prepočtov, aj pri zohľadnení faktoru silných septembrových mesiacov, muselo by sa na Slovensku dožiť veku viac ako 100 rokov minimálne 62% ľudí, ktorí prišli na tento svet. Len pre porovnanie, aktuálne je táto miera, hlboko pod 1%. Čo vie o zlepšovaní zdravia Ministerka vnútra , čo nevieme my ostatní, keď nás cez média oduševnene presviedča, aká katastrofa sa nás rúti do roku 2030 a ako to rodné čísla neustoja. (A preto ich treba za neuveriteľné drahé peniaze vymeniť.) Tak ešte raza pomaly: argument o ochrane súkromia možno aspoň diskutovať, ale argumentovať duplicitnými rodnými číslami je na hrane verejného klamstva alebo hrubej neznalosti faktov. Nechám na každého z čitateľov individuálne, nech si urobí vlastný záver z tejto témy.
Aby sme však neboli len pochmúrni, rodné čísla majú aj niekoľko zábavných zákutí. Ak máte chuť, prečítajte si zopár z nich na záver:
Dátový klenot ČeskoSlovenska
Rodné číslo, ako ho zaviedli v ČeskoSlovensku v roku 1949 (a neskôr upravili 1953 a po rozdelení ČeskoSlovenska v jednotlivých republikách samostatnými zákonmi), je skutočný dátový klenot. V jeho útrobách je totiž zakompovaných veľmi veľa užitočných informácií. Okrem toho, že je unikátnym identifikátorom, skrýva totiž Tvoj dátum narodenia, Tvoje pohlavie, dokonca pri starších číslach aj približné miesto narodenia. (Aby sa nestalo, že viacerí ľudia narodení v ten istý deň dostanú nezávisle od seba rovnaké číslo za lomítkom, rôznym oblastiam republiky vyčleňovali vopred stanovené časti číselných radov, podľa ktorých je možné identifikovať oblasť v ktorej ste sa narodili). Rodné číslo teda dokáže o vás povedať aj to, že ste v danom meste „cezpoľný“. Naozaj silné dátové pole, ak ho viete správne používať.
Bizarnosti rodného čísla
Zákon o rodnom čísle č. 301/1995 každému z nás ukladá aj pomerne humornú povinnosť. Zákon vymenúva (už vyššie spomínané) informácie, ktoré sú do Vašeho rodného čísla zakódované a, teraz dávajte pozor, ukladá v paragrafe 7 tohto zákonu každému občanovi povinnosť ohlásiť sa Ministerstvu vnútra, ak jeho rodné číslo nespĺňa všetky tieto náležitosti. Počujete správne: Ak vám štát vydal nesprávne rodné číslo, je Vašou povinnosťou ich na to upozorniť a vyžiadať si nové rodné číslo. Bizarné, nie?
Nuž musím povedať, že poznám jeden naozaj bizarný prípad, keď človeku bolo skutočne pridelené nesprávne rodné číslo. Jeden môj kamarát z detstva sa narodil po komplikovanom pôrode, kde sa bojovalo o život dieťaťa aj rodičky. A tak v zhone okolo toho celého sa podarilo zapísať nesprávne pohlavie do dokumentácie. Kamarát dostal do rodného čísla +50 na mieste mesiacov, ako majú ženy. Keďže žili na odľahlom vidieku, nikto si z tejto drobnej administratívnej chyby nerobil ťažkú hlavu, veď – koniec koncov – u dieťaťa rodné číslo naozaj plní len formu jednoznačného identifikátora. Humorné situácie však prišli neskôr na prahu dospelosti. Nemusel vybavovať modrú knižku, armáda ho totiž nepredvolala na odvod. Robila to totiž, ako inak, podľa rodných čísiel a ženské rodné číslo na povinný vojenský odvod vlastne nepatrí. Táto zjavná administratívna „výhoda“ si však vybrala aj humornú protihodnotu. Chalan síce nebol odvedený na vojnu, ale zato dostal predvolanie na povinnú gynekolocikú prehliadku, na ktorej lekár neveriacky krútil hlavou. Zanedbaná povinnosť aktualizovať rodné číslo ho však nakoniec predsa len dobehla. Keď sa chalan chcel oženiť, matrikárka ho upozornila, že si predsa bude musieť zmeniť svoje rodné číslo. Slovenská legislatíva totiž neumožňuje sobáš dvoch osôb rovnakého pohlavia a matričný systém pre vydanie sobášneho listu neumožňuje zadať dve ženské rodné čísla. Tak sa skončila jeho ženská kariéra. Škoda, keby sa nebol ženil (na Slovensku), možno by to dopracoval na staré kolená aj do ženských kúpeľov.


Ako pri každom poskytovateľovi služieb, aj pre kolobežkové spoločnosti je hlavným cieľom hlavne dôkladne spoznať svojich užívateľov. A k si totiž nechcete každé ráno obhrýzať nechty, či dnes dosť zarobíte, potrebujete poznať návyky svojich klientov. Samostatná téma Data Science cvičení je segmentácie klientov s priradením očakávaní a komerčnej hodnoty pre každý zo segmentov. Človek, ktorý jazdí vašou kolobežkou každé do práce má pre vás úplne inú hodnotu, ako turista, ktorý vás vyskúšal z pasie. Na druhej strane, pravidelný používateľ bude oveľa menej tolerantný k chýbajúcej alebo poškodenej kolobežke v blízkosti jeho domu. A keďže konkurentov jesto dosť, každé sklamanie pravidelných klientov môže poľahky viesť k jeho strate. Dôležité je preto správne dizajnovať mikro produkty (týždenný lístok, ponuka dňa, …), aby ste si udržali klienta.
Jednou z kľúčových tém dátovej analytiky v tomto odvetví je predpovedanie poruchy (odborne sa tomu hovorí predictive maintenance). Ak sú správne zaznamenané historické údaje o poruchách, je možné dosledovať, aké faktory používania zvyšujú alebo znižujú poruchovosť. Keďže firma má zároveň kompletné informácie o tom, ako sa jazdí z tými aktuálne ešte nepokazenými, dokáže identifikovať konkrétne kusy, ktoré sa pravdepodobne pokazia v najbližších dňoch. Keďže kolobežky potrebné pravidelne premiestňovať (ako sme rozoberali vyššie), pri najbližšom premiestnení možno čoskoro-pokaziaci sa kus radšej rovno preventívne zameniť za nový a tým znížiť riziko nepríjemnosti pre finálnych klientov a predísť zraneniam. K tomu všetkému je však potrebná ešte jedna zaujímavá analýza, o ktorej si povieme v najbližšom odseku.
Na prvé počutie mi to prišlo ako zbytočné akademické cvičenie. Čím viac som však mal šancu o tom so zasvätenými diskutovať, tým viac mi to dávalo zmysel. Reč je o profilácií ciest, po ktorých kolobežky. Keďže otrasy sú pre jemnú elektroniku aj kolesá nevítaným „spríjemnením“ cesty, vedieť koľko času išla kolobežka po akom povrchu išla je dôležitým faktorom práve pre predikciu opotrebovania. Rovnako tak, kedy išla kolobežka z kopca alebo hore kopcom, lebo to namáha fyzické časti kolobežky viac ako na rovine. V neposlednom rade je dôležité vedieť kadiaľ jazdy používateľov vedú aj kvôli prítomnosti cyklopruhov alebo nehodovosti jednotlivých úsekov. Tie najpokrokovejšie analytické teamy teda dopĺňajú mapové údaje aj o vrstvy dát ako na ktorých uliciach sú „mačacie hlavy“ alebo aký sklon daná ulica má, prípadne koľko vlastných (a iných dopravných nehôd napríklad cyklistov) sa na jednotlivých miestach udialo. Na začiatok zrejme poslúžia tieto dáta skôr pre interné účely prevádzky kolobežiek a ich technického zlepšovania. Neskôr však prichádza do úvahy aj rozličná cena za kilometer jazdy podľa toho, kadiaľ presne kolobežka išla, aby sa zohľadnilo opotrebovanie a nepriamo motivovalo ľudí jazdiť po šetrnejších povrchoch.
približne 8.5 milióna hráčov súčasne po celej planéte. Keďže ide o multi-player hru, jej tvorcovia (štúdio EpicGames) musia dôkladne ukladať, čo každý z hráčov urobil. Pretože práve vzájomné interakcie hráčov sú to, čo rozhoduje o tom, či Vaša postava prežila alebo ste z hry vypadli. Vo Fortnite totiž (pod rúškom prichádzajúcej kataklizmickej búrky) sa neustále zužuje herný priestor a tak prichádza k nevyhnuteľným stretom jednotlivých postáv (hráčov) a potvrdeniu, že Darwin sa predsalen nemýlil.
Takto ružovo to vyzerá však iba ak ste majiteľom firmy. Už menej optimistický odtieň to pre vás má, ak ste vývojárom, ktorý musí danú hru programovať. Podľa údajov zverejnených na konferencii 


Aj my Slováci sme si zažili svoj Novembrový pád režimu, takže tento aspekt pádu BM si asi vieme predstaviť. Čo je však ťažké si uvedomiť, kým sa tými miestami neprejdete, aké bizárne to bolo žiť v tomto mestek: Vidíte dom na opačnej strane ulice, v ktorom sa môže slobodne voliť, cestovať a vyjadriť svoj názor, a vy žijete v neslobode, nemôžete nikam a ešte sa musíte na to každý deň dívať z okna. Optický klam: Tak blízko a predsa nedosiahnuteľné.
neznámymi ľudmi, Tí ich vítali s kvetmi a šampanským. Skúšal som si to predstaviť, premohli ma však dojmy a normálne som sa rozplakal.
Berlín je veľké mesto. Preto nápad rozdeliť ho múrom mi prišiel už na prvé počutie zcestný. Odkedy tu žijem,
príde mi to ako šialenstvo.
Stalo sa tak zrejme aj kvôli rastúcemu tlaku obyvateľov. O čom sa málo na Slovensku vie, že len 5 dní pred pádom BM sa konala na námestí Alexanderplatz najväčšia demonštrácia v dejinách Nemecka, na ktorú 
Ako vidieť z dnešného foto, z perónu na perón už môžete prejsť aj bez osobnej prehliadky a pasovej kontroly. Posledné 2 roky bola mojim prestupným bodom pri ceste do práce.











BEH PO MÚRE. Po trase pôvodneho múru sa bežala skupinová štafeta, do ktorej sa mohol každý zapojiť.

MÚR AKO SYMBOL PRE INÉ KRAJINY. Nemcom sa pred 30 rokmi podarilo prelomiť politické rozdelenie. Tento silný odkaz môže byť impulzom pre iné krajiny, kde stále kraľuje rozdelenie. Organizátori preto vytvorili priestor
Symbolika Berlinského Múru je veľmi silná. A bol to práve Americký prezident Reagan, kto vyzval 2 roky pred pádom BM Gorbačova, aby múr odstránil. 30 výročie pádu BM je preto aj smutným zrkadlom, ako sa zmenila Americká politika za daných 30 rokov. Od búrania múrov k stavaniu múrov.
A tak prišlo aj na väznice. Inštruktážny program na výučbu umelej inteligencie, ktorý vyvinula Univerzita v Helsinkách, je od mája oficiálne rekvalifikačným programom pre väzňov, ktorý má slúžiť na ich zlepšenie ich šancí na trhu práce po skončení výkonu trestu. Väzenie v Turku, na juhu Fínska, z vládneho grantu naozaj zakúpilo aj počítače a tablety a spustila sa výučba AI v danej väznici. Že nejde o žiaden pseudo pokus potvrdzuje aj fakt, že kvôli cvičeniam, ktoré sú súčasťou AI kurzu, musela väznica sprístupniť (whitelistovať) určité web stránky, z ktorých kurz čerpá dáta. Absolvovanie kurzu končí oficiálnym certifikátom, dokonca Univerzita v Helsinkách sa zaviazala, že odsúdencom uzná za dané kurzy kredity, aby mohli po prepustení z väznice mať možnosť plnohodnotne doštudovať daný vedný odbor. Program beží v Turku od mája 2019 a v týchto mesiacoch bude rozšírený do ďalších 3 väzení v krajine.
krajiny sa uspokojujú len s tým, že kopírujú opatrenia USA, Číny alebo Japonska. Aj Slovensko sa momentálne nachádza v tomto procese a keďže som ma tu česť by jeho súčasťou,
Ak vám to znie ako dostatočne dobré číslo, skúsim to dať trochu do kontextu. Keby ste si hádzali pri každej fotke korunou, mali by ste v priemere úspešnosť 50%. Tých dodatočných 10% nad úroveň mince neznie ako pýcha pána tvorstva. Čo je ešte viac znepokojujúce, že aj trénovaní experti, ktorí prešli mnohými kolami kvízu a dostali od tvorcov fotografiu spätnú väzbu, kde sa pomýlili, nedokázali pokoriť hranicu 74%. Teda aj experti stále v štvrtine prípadov nedokázali odhaliť podvrh stroja.
Nástupu AI nadvlády nad našimi zmyslami sa však nemusíme len odovzdane prizerať, môžeme sa mu do istej miery aj brániť. Je to síce trochu v duchu „Oko za oko, zub za zub“ , ale v digitálnej podobe to menej bolí ako vo fyzickom svete. Obranou nám je fakt, že keď obrázky rozoznáva stroj, správa sa pravdepodobnostne. (Inými slovami má stanovený určitý prah pravdepodobnosti na koľko sa daná vec podobá svojej predlohe a zhodu potvrdí až keď si je na „dostatok“ percent istá. ) To nám dáva šancu bojovať rovnakou zbraňou ako AI stroje sa snažia oklamať nás. Existujú totiž už služby ako