Kategória: GENERAL CRM @SK

VOLEBNÝ SERIÁL 2023 | DIEL 8 | Manuál zaskočeného voliča

Odborníci na duševné zdravie odporúčajú, aby si si človek vyhradil ešte pred dôležitou udalosťou čas, v ktorom si v hlave prehrá (a akosi pred-žije) situácie a alternatívy, ako daná udalosť môže skončiť. Je preukázané, že takto my, ľudia, dokážeme ľahšie spracovať aj prípadné sklamanie a vnútorné rozorvanie zo skutočných výsledkov. Pretože, ak ste si už (v mysli) prežili aj situácie, ktoré si neprajete alebo ktorých sa obávate, šok z ich skutočného „nástupu“ nie je už tak bolestivý.

Práve vyššie uvedený „coping mechanism“ (ako sa tomu odborne hovorí) ma motivoval priniesť nám všetkým zoznam sklamaní, ktoré na nás môžu v nedeľné ráno doľahnúť. V každom z nižšie spomenutých bodov sa uvedený jav môže, ale aj nemusí prejaviť. Preto prosím neberte nasledovné odseky ako predpoveď toho, čo sa stane. Zároveň, tak ako to u rôznych alternatív toho istého deja chodí, je vopred vylúčené, že by sa všetky stali súčasne. Sú teda medzi nimi už vopred aj také, čo sa nestanú. Tu však pomáha pozitívna stránka tohto coping mechanzmu: Radi a rýchlo hodíme za hlavu hrôzy, ktoré sa naozaj nestali. Tak, prosím, konzumujte nasledovné riadky aj s týmto patričným nadhľadom.

 

Búrlivá volebná kampaň sa skončila a nás čaká rozuzlenie nedeľného rána. Pre mnohých je to napínavé finále, ako pri dobrej detektívke. Sú aj takí, ktorí sa skôr obávajú hororového konca. Ako tomu už v politike býva, najskôr nás však čaká niečo, čo sme si vôbec nepripustili. Ak si chcete zopár takých momentov osviežiť v pamäti, tak len pripomeniem tretiu vetu z uznesenia Most-Híd predsedníctva, 926 chýbajúcich hlasov PS-Spolu, či vytrhnutie demisie ministra z ruky prezidentského kancelára. Čo sú teda alternatívy, na ktoré by sme sa mali pripraviť po tomto volebnom víkende?

 

Prekvapenie #1: Už nie sú medzi nami

Zrejme prvým šokom a sklamaním, ktoré sa dostavia bezprostredne po vyhlásení (už predbežných) výsledkov, bude fakt, že niektoré strany (ktorých účasť v NRSR sa očakávala) sa tam nedostanú. Ak nesčítate z posledných prieskumov počet dosiahnutých percent pre skupinu OĽANO + SNS + Demokrati + SME RODINA + ALIANCIA + MODRÍ-HÍD vyjde vám niečo okolo 26-28 percent. Aby sa však všetky tieto strany dostali, potrebovali by ste 32 percent hlasov. Je teda zrejme, že minimálne 3 strany z tohto súčtu sa tam nedostanú. Ako sa neskôr ukáže, pre povolebnú kombinatoriku bude veľmi dôležité, ktoré konkrétne to budú. Ale tak či tak, viac ako 20% ľudí bude mať pocit bezmocnosti a prázdna v nedeľu ráno.

Asi vás zaskočilo, že som na zozname „ohrozenia“ ponechal aj OĽANO, napriek tomu, že posledné prieskumy ukázali, že sa vyšvihli nad 7%. Prezradím vám preto, čo býva najčastejšou logickou chybou v prípade prekvapení: Naša myseľ neznáša neistotu. A preto v absencii dlhodobých trendov (mylne) vezme za bernú mincu akékoľvek posledné udalosti a udelí im status „súvislého trendu“. Inými slovami to, že Matovič dokázal krátkodobo zaujať bitkou s Kaliňákom a pridusením Sulíka, nemusí mať trvanie viac ako týždňa.

Tým podstatným trendom, ktorý treba sledovať, pre rozlúsknutie tohto prekvapenia bude volebná účasť. Poučnú prípadovú štúdiu k tomu si môžete prečítať tu. V tomto ohľade aj dobre mienená, štátnická výzva na väčšiu účasť od prezidentky nemusí vôbec hrať v prospech všetkých vyššie uvedených strán.

 

Prekvapenie #2: Rozštiepený Hlas

Asi najväčšou (a často opakujúcou) sa chybou, ktorú robíme, je že predpokladáme počet pridelených mandátov strane vo voľbách = počet poslancov s ktorými volebný líder vstupuje do vyjednávania. Tvárime, sa ako keby strany boli neštiepateľným atómom. Pritom strany sú v skutočnosti molekuly. Pri dvojciferných počtoch poslancov sa vždy nájdu skupinky, platformy a frakcie. Totiž aj navonok jednotne vyzerajúce strany majú svoje vnútorné boje a tábory. Je možné, že počas kampane pragmaticky zakopali vojnovú sekeru. Ale hneď ako spoločné percentá strany sa premenia na mandáty pre konkrétne mená z kandidátky, jednotlivé zložky molekuly dostávajú voľnosť sa odpojiť a rekombinovať s inými molekulami.

Tento jav sa môže diať celkom spontánne (na základe vnútorných pnutí)., Avšak naberá ešte na väčšej intenzite, ak tomu štiepeniu dopomôžu (tak ako v skutočnej chémii) silné externé katalyzátory. Strana Hlas je mnohými vnímaná ako jazýček na váhach pomyselnej tvorbe koalícii. Diskutuje sa, či Peter Pellegrini pôjde s Ficom, alebo naopak radšej využije možnosť odpútať sa od neho a zložiť vládu s PS a ostatnými stranami tohto bloku. Čo si však ľudia neuvedomujú, že zakiaľ Pellegrini si bude musieť vybrať to či ono, jeho navolení poslanci vôbec nemusia byť jednotní. Keďže polarizácia medzi dvomi možnými tábormi (kam sa môže Hlas pridať je tak obrovská), „odtrhnúť sa k tým druhým“ sa môže stať skôr hrdinstvom než zradou.

Táto skutočnosť bude dôležitá najmä v prípade, ak tým externým katalyzátorom štiepenia Hlasu bude práve Robert Fico. Mnohí z potenciálnych poslancov Smeru sa určite „vedia s Ficom porozprávať“ a nie je vylúčené že sa nechajú presvedčiť (alebo kúpiť ak chcete ostrejšie slovo). Preto ak bude možné zostaviť vládu tak, že Ficovi bude stačiť iba čas poslancov Hlasu, určite sa o to pokúsi. Trochu paradoxne tento osud môže postretnúť ak KDH (a v inom zmysle príklonu aj OĽANO). Špeciálnou podobou tohto štiepenia môže byť Republika, ale o tom viac v prekvapení #6.

 

Prekvapenie #3: Volebný pat

Tak už to proste býva, že najmenej si pripúšťame alternatívu, ktorá sa doposiaľ ešte nikdy nestala. Kým sme nemali úradnícku vládu, tak to bol strašiak. Rovnako kým sme nemali volebný pat, nikto si ho nepripúšťa. Paradoxne však táto možnosť je jednou z pomerne pravdepodobných pre nadchádzajúce voľby. Prípadný návrat Matoviča do zóny zvoliteľnosti vytvorí blok, s ktorým nikto nebude chcieť ísť do vlády (aj keď zostáva tu karta OĽANO bez Matoviča, ale autor si nie je istý, či táto možnosť je vlastne naozaj možnou alternatívou).

Volebný pat je v západných krajinách legitímnym javom, v niektorých krajinách sa museli voľby opakovať dokonca niekoľko krát po sebe. Ľudskou rečou by sa dala táto situácia vyložiť asi ako: „radšej ako sa zle vydať, lepšie je zostať slobodnou“. Logickým dôsledkom takejto situácie by boli opakované predčasné voľby. Takýto scenár má niekoľko pozitív a negatív.

Ak by sa museli opakovať voľby, na pravicovej strane by to viedlo k vynútenému spájaniu. Jedným z príčin prípadného patu totiž budú práve prepadnuté hlasy strán, ktoré sa nedostanú. To by zrejme bolo pozitívnym dôsledkom patu.

Druhým dopadom by bol nerovný súboj strán „v druhom kole“. Časť  príspevkov za úspech vo voľbách totiž strany dostavajú postupne počas trvania volebného obdobia. Ak by sa ďalšie voľby konali (kvôli lehotám) do 6 mesiacov od prvých volieb, tak hlavne menšie strany dostanú menej ako polovicu peňazí, ktoré by získali za celé obdobie. To môže byť pomerne málo na úhradu úverov za tieto voľby a prípravu ďalšej kampane v rýchlom slede. Aj tu by však nerovnováhu mohlo vyriešiť spájanie sa. Väčšie strany by pohltili menšie a spoločného mešca na novú kampaň priniesli viac peňazí.

Tým tretím dôsledkom by bolo, že dočasná vláda Ľudovíta Ódora by zostala pri moci dlhšie. Vzhľadom na ich profesionálny výkon, by to mohla byť skôr dobrá správa. Aj keď na rozdiel od tohto predvolebného obdobia, už by si nemohla dovoliť existovať bez podpory parlamentu. Je potrebné totiž schváliť štátny rozpočet a prijať niekoľko nutne čakajúcich zákonov. V snemovni, ktorá sama nevie zostaviť vládu by mohlo byť hľadanie hlasovacej väčšiny nie príliš pozitívnou skúsenosťou.

 

Prekvapenie #4: Omámení Kresťanskí demokrati

Sledujúc diskurz tesne pred voľbami, mnohí novinári a komentátori pokladali skupinu PS + SAS + KDH za akýsi prístav proti-ficovského hlasovania. Volič, ktorí si nepraje návrat Fica, si môže pokojne vybrať ľubovoľnú alternatívu. Túto idylku však narúša jeden podstatný (aj keď skrytý) faktor. Po rokoch reálnej parlamentnej abstinencie, niektoré štruktúry KDH môžu byť hladnejšie po účasti na moci, ako si mnohí predstavujú.

Túto dynamiku môže umocniť ešte omámenie mocou, ak by svoj prípadný vstup do NRSR vedeli kresťanskí demokrati upgradnúť rovno na účasť vo vláde. Na chvíľu si predstavme, že Fico tesne vyhrá voľby a dostane poverenie na zostavenie vlády. Taká vláda by reálne mohla vzniknúť, iba ak by sa KDH pridalo. Mámenie (a reálne ponuky) budú silné. Drahá nevesta sa tak prezlečie z Kollárovho županu do reverendy. Procházkov príklad z minulosti by mal byť spozornením pre nás ohľadne takejto možnosti. Ak by sa tak stalo, Fico zrejme aj tak nezíska celé KDH a povedie to k štiepeniu. Ale možno aj zlomok KDH mandátov bude stačiť na žiaduci súčet nad 75. Ak chcete zapudiť túto úvahu ako nepravdepodobnú špekuláciu, prehrajte si prosím predvolebné debaty a všimnite si hrubé čiary smerom k PS. Ale všimnite hlavne aj to, že Majerský takmer nikdy nehovoril o „potrebe odvrátiť hrozbu Fica“. Túto formulku mlčky prenechal PS, Demokratom či SaSke.

 

Prekvapenie #5: Mysteriózni nacionalisti

Tak ako v prípade kresťanských demokratov existuje možnosť podľahnúť volaniu z druhého brehu, existuje jedna zaujímavá možnosť s opačným tokom mandátov. Andrej Danko so svojou SNS bol tak ignorovaný (a v ozvene smiechu svojho predchádzajúceho pôsobenia alá bozkávané  výložky), že sa nestal terčom „vylúčenia spolupráce“ zo strany pravicových strán. Áno, Danko by musel krvou podpísať Európsku a NATO orientáciu, aby preskočil nutnú latku. Ale povedzme si otvorene: Je tak jednoduchšie prihlásiť sa k niečomu, čo je status quo, ako „salto mortale“, ktoré by museli urobiť V KDH podľa prekvapenia 4 alebo ktoré Peter Pellegrini by musel prekonať pri plnohodnotnom vstupe Hlasu do vlády vedenej PS.

Táto možnosť samozrejme príde na pretras iba ak príklon SNS k Smeru by aj tak k zostaveniu vlády nebolo postačujúce, ale v súčte s PS-stranou rieky by na vládu naopak stačilo. Pre Danka samotného by to bola rehabilitácia (nielen) ega. Netreba rovnako zabúdať, že ak alternatívou by bol volebný pat, tak SNS je jedna zo strán, ktorú by výpadok z peňazí od štátu za úspech vo voľbách (pri rýchlych opakovaných voľbách) zasiahlo najviac. Nemá sa totiž s kým spojiť a teda ďalšie voľby by boli pre nich veľkým rizikom. Druhú šancu by tak v Nedeľu ráno mohla dostať legendárna Dankova veta „Chským?“

 

Prekvapenie #6: Vrtiaca sa Republika

Našu kartotéku prekvapení zakončíme rozpravou o strane, ktorá je asi najmenej čitateľným článkom celej skladačky. Republika, ak sa vôbec do parlamentu dostane, nemá vlastne žiadnu dláždenú cestu. Ak nedostane pozvánku do reálnej vlády od Fica (s čím by stále mohli mať problémy tí ostatní nutní do koalície), jej pôsobenie je úplne solitérne. Na rozdiel od pôvodného Kotlebu, predstavitelia Republiky nekandidujú z ideologických pohnútok, ale čisto z pragmatického mocenského (alebo možno i biznisového) dôvodu. Ostať nepovšimnutí 4 roky v NRSR nemusí byť scenár, ktorí si prajú.

Ale ako sa/ich zapojiť do hry? Otvorená účasť Republiky, ako značky, vo vláde bude asi no-go pre mnohých. Ak by však z Republiky vystúpilo pár pragmatických, práve zvolených poslancov a stali sa nezávislými, to by už možno šlo. Rovnako by možno pripadala do úvahy tichá podpora menšinovej vlády, veď to ani jednu zo strán sporu k ničomu nezaväzuje. Republiku teda čaká zrejme akési vrtenie. Nemôže byť takmer ničím otvorene, ale jej predstavitelia určite nechcú zostať bez efektu. A tak bude zrejme niečím skryto.

 

Niektorí z vás by si možno do zoznamu pripísali ešte iné alternatívy prekvapenia. A pokojne tak urobte. Veď ako sme spomínali v úvode, má to terapeutické účinky pre prípadné zreálnenie takých prekvapení. Najlepšou cestou ako o tom rozmýšľať, je dať si dva kroky späť a pozrieť sa, čo pokladáte za automatický fakt. (A následne rozvinúť myšlienkový experiment, ako by svet vyzeral, keby tento predpoklad proste prestal existovať).

Moja dejinná úloha však tu končí. A s trochou žartu na záver dodám: „NEnechajme sa teda v Nedeľu prekvapiť!“

 

PS: Ak sa ešte začítať do faktov, ktoré odhalili volebné dáta, otvorili sme pre vás:

Diel #1 (Matovičova Finta),

Diel #2 (Oplatí sa mať 150 poslancov?),

Diel #3 (Parlament 40tnikov),

Diel #4 (Koho má voliť Adela),

Diel #5 (Vzdelanie budúcich poslancov) ,

Diel #6 (Z Úradu práce rovno do snemovne)

alebo Diel #7 (Geografické pokrytie politikmi)

 

pôvodného volebného 2023 seriálu bez nutnosti predplatného alebo registrácie priamo tu na mocnedata.sk

 

 

 

 

Späť na domovskú stránku

VOLEBNÝ SERIÁL 2023 | DIEL 7 | Klesá výber kandidátov. Nevadí, zvolíme si z vedľajšej dediny

Svoju demokraciu využívame (z GEO hľadiska) iba na 26%. | Výber nás voličov postupne klesá| Humenné predbehlo aj krajské mestá | Najmenej motivovaní kandidovať sú ľudia v Žilinskom kraji| Kandidát z vedľajšieho humna nás k vyššej účasti zväčša nevybičuje | Mnoho dedín bude na svojho kandidáta to NRSR čakať aj viac ako 30 rokov

 

Za predchádzajúcich 6 dielov volebné seriálu sme sa stretli s rôznymi spôsobmi, ako sa snažia strany a koalície presvedčiť nás, voličov, o tom ako sú nám blízko a ako sa pokúšajú nás zastupovať. Hovorili sme o reprezentovaní vekových skupín, rôznych povolaní, pohlaví aj miery vzdelania. Na finále sme si však nechali dimenziu, ktorá je z pozície kandidujúcich strán najväčším alibizmom (alebo „oblbovákom“ ak chcete expresívnejšie slovo). Preto náš cyklus spoznávania kandidátov a ich strán uzavrieme dnes rozmerom geografického pokrytia krajiny politikmi.

 

To mi nejak nevychádza

Nejeden politik či politička sa uchýlia k výrokom o tom, ako chcú byť kandidátom všetkých Slovákov (niektorí dokonca aj Slovanov a starých Slovákov). Zakiaľ pri dimenziách ako rozloženie veku im to kandidačné listiny aspoň teoreticky, pri geografickom pokrytí je to čistý alibizmus.

Na Slovensku je totiž približne 3000 obcí s aspoň jedným volebným okrskom a tak pri 150 člennej kandidátke vám nezostáva nič iné ako skonštatovať legendárnu okrídlenú vetu známeho policajného hovorcu: „To mi nejak nevychádza“ Absurditu tohto celého tvrdenia len podčiarkuje, že v aktuálnych voľbách do NRSR kandiduje za všetky strany dokopy celkovo menej kandidátov ako je volebných obcí. Takže aj keby sa strany medzi sebou dohodli a koordinovali sa pri tvorbe kandidátok, aj tak by zostali obce, na ktorých proste nezvýšili už kandidáti.

 

Králu králu, daj kandidáta

To, že nám po pri lekároch, učiteľoch a detských psychiatroch chýbajú aj politici niektorých z vás možno zaskočí. Plynie to však zo skutočnosti, že kandidovať do NRSR sa odhodlá iba 6 ľudí na každých 10 000 občanov našej krajiny.

Ako nelichotivé pôsobí aj to, že výber pre voličov sa ešte mierne zúžil oproti posledným platným voľbám. V tohto ročných voľbách sa kandidovať odhodlalo ešte menej ľudí ako v roku 2020. V treťom pokračovaní sme si ukázali že ide najmä o pokles angažovanosti mladých ľudí do 35 rokov.

To, že kandidátkam dominujú najmä 40tnici, sme si už ukázali. Je však odhodlanie kandidovať podmienené aj nejak geograficky?

 

Demokracia na štvrtinu

Ak by sne sa teda pozreli na „dostupnosť kandidátov“ v jednotlivých mikro regiónoch Slovenska, tak by sme prišli na to, že na Slovensku realizujeme demokraciu tak na štvrtinu iba. Zosumarizovanie kandidátok totiž preukáže, že „svojho rodáka“ má za kandidáta len približne 26% obcí.

Tento zdanlivo nevinný fakt má aj hlbšie súvislosti, ak sa ponoríme do jeho dôsledkov. Aktuálna miera občianskej angažovanosti pri kandidovaní do parlamentu by nebola postačujúca pre zavedenie jednomandátového volebného systému. Ak by totiž muselo vzniknúť 150 volebných okrskov, do mnohých z nich by nám pri aktuálnej miere angažovanosti (a jej geografickej kumulácie) nemal kto kandidovať.

 

Dedina musí počkať na kandidáta minimálne 30 rokov

Ani tu pohľad do histórie nie je príliš lichotivý: Počet obcí s vlastným kandidátom stúpol oproti 2020 voľbám len o 15, čiže necelých 0.5 percentuálneho bodu. Zdanie stability v tomto počte však rozbíja zaujímavá štatistika, keď sa pozrieme na prekryv oboch volieb v 2020 a 2023.

Len približne 15.5% zo všetkých obcí sa javí, že má kandidáta vo voľbách opakovane. Zvyšok obcí sú tak trochu prietokovým ohrievačom pre národnú politiku. Dané obce občas vygenerujú kandidáta, ale potom opäť upadnú do spánku. Ak sa tento trend potvrdí aj ďalších voľbách, niektoré obce budú čakať viac ako 30 rokov, kým sa odhodlá niekto z nich kandidovať do NRSR.

 

Humenné predbieha krajské mestá

Geografická rozdrobenosť nominovaných kandidátov má za následok, že je iba jedna obec na Slovensku, ktorá vám ponúka kandidáta z každej kandidujúcej strany, teda plný výber. Tipnete si ktorá obec to je?

ÁNO, hlavné mesto je jedinou obcou, kde každá zo strán postavila kandidáta. Aspoň 15 strán má lokálneho kandidáta vo väčšine  krajských miest. Ale aj tu sú výnimky: Agilné Humenné napríklad predbehlo v počte kandidátov z rôznych strán Žilinu alebo Trenčín. Ak sa pozrieme na ochotu kandidovať podľa jednotlivých krajoch, výsledok vyzerá nasledovne:

Najviac ochoty kandidovať tak plynie z Bratislavského regiónu, takmer kandiduje tu takmer každý tisíci občan. Naopak najmenej odvahy kandidovať majú obyvatelia Žilinského kraja, kde chuť zapojiť sa do NRSR volieb majú len 4 ľudia na 10 000 dospelých obyvateľov.

 

Kandidáta za humnom nečakáme, ale občas motivuje

Keďže vo väčšine prípadov obcí nemajú svojho vlastného rodáka medzi NRSR kandidátmi, naskytá sa otázka, či prítomnosť kandidáta v obci nejak vplýva na lokálnu účasť voličov. Analýza výsledkov z 2020 volieb podľa tohto kritéria ukazuje, že voličom nechýba kandidát spoza vedľajšieho humna. Účasť na hlasovaní je aj vo obciach, kde nemajú vlastného kandidáta, rozstrelená po celom spektre a pripomína svojim rozložením normálne rozdelenie celoštátnej účasti (viď hrubá plná čiara v grafe nižšie).

Zaujímavý je však pohľad, že aj vyššia hustota kandidátov na 1000 voličov nie nutne vedie k zvýšeniu účasti v miestnych okrskoch. Kandidáti v menších obciach teda nielen nechýbajú, ale dokonca často ani nestimulujú k vyššej účasti. Zmena v tejto dynamike sa objaví až na hornej časti spektra, u obcí, ktoré dosahujú aspoň priemernú volebnú účasť samu o sebe. Tu je vidno, že ojedinele najmä súboj viacerých kandidátov z rovnakej obce dokáže zvýšiť celkovú chuť občanov aktívne hlasovať.

Tento jav (v kombinácii s minulých dieloch spomínanými 182 hlasmi pre stranu) prináša však ešte jedno dôležité zistenie. Ak teda každý dodatočný kandidát prináša hlasy strane, ale väčšinou to nevedie k zvýšeniu účasti, znamená to, že regionálni kandidáti slúžia stranám najmä na betónovanie výsledku alebo vytlačenie konkurencie z danej obce. Rozmiestnenie kandidátov do regiónov teda naozaj môže plniť aj strategickú úlohu. Aj keď touto úvahou istotne niektoré strany preceňujeme.

 

Pokrytie Slovenska v stranách

Ak aj napriek tomu, že geografické pokrytie Slovenska je vopred márny súboj s realitou (žiadna strana nedokáže pokryť viac ako 5% obcí), je tento aspekt pre vás dôležitý, nech sa páči. Takto vyzerá rebríček strán, podľa toho z koľkých rôznych obcí zozbierali kandidátov:

Keďže vieme, že celkové „pokrytie Slovenska“ sa jemne zvýšilo od posledných volieb, dá sa v tomto pohľade zostaviť aj dynamika. Nasledujúca schéma preto ponúka pohľad na to, ako sa snaha o pokrytie zmenila pri stranách, ktoré kandidovali (pod podobnou značkou) aj v roku 2020:

Zaujímavý je pritom vývoj najmä v PS, ktoré sa na tejto téme popálilo už v minulých voľbách. Veď progresívne zmýšľajúci ľudia určite žijú aj mimo Bratislavy a ich (väčšie) zaangažovažovanie do kandidatúry, by preukázateľne strane pomohlo. Javí sa však, ako by PS vedelo prekročiť tento svoj tieň.

 

Čo všetko sme sa dozvedeli

Tak ako sa chýli ku koncu volebná kampaň, aj náš volebný seriál sa postupne prepracoval do svojho záveru. Za 7 stretnutí sme sa dozvedeli, že podozrivo často kandidujú štyridsiatnici, ale kandidovanie nie je kríza stredného veku. Napriek tomu náš výber kandidátov klesá. V tohtoročných voľbách kandiduje menej ľudí ako v 2020 hlasovaní. V ambíciách sa uskromnili hlavne mladí ľudia do 35 rokov, ktorí sa cítia volebných systémom nepochopení.

Do poslaneckých lavíc sa hrnú skôr manažéri alebo podnikatelia. Veľa z nich má  vysokoškolské vzdelanie, ľudia s titulom naberú odvahu kandidovať až 3.5 krát častejšie ako by populácia naznačovala. Avšak niekde pri strede kandidátky už stranám dochádza para. Celkovo však v novom parlamente možno predpokladať viac ako 110 poslancov s akademickým titulom.

Najvzdelanejšiu kandidačnú listinu nepostavili strany Sas a PS, ktoré sa pýšia najlepším programom, ale KDH (ktoré má tiež síce rozsiahly program, ale ním pred voličom nemáva až tak demonštratívne). Naopak o svojich profesijných skúsenostiach sa kandidáti nerozpisujú. Zvyčajne sa uskromnia aj s 2 slovami. Tým najstručnejším stačia dokonca iba 4 písmená.

Kandidatúra do parlamentu vyzerá byť dobre zlučiteľná s rodičovskými povinnosťami. Niektorí si dokonca na ňu trúfajú aj bez stabilnej práce a tak dúfajú, že sa prekrúžkujú do snemovne rovno z Úradu práce. Pri pohľade zboku vyzerajú voľby tak trochu ako pyramídová hra, lebo dodatočný (aj nezvoliteľný) kandidát prinesie strane 182 hlasov v priemere. Benefituje z toho však iba zopár zvolených poslancov. Pritom ani samotný volebný zákon neverí, že strana získa viac ako nejakých 130 poslancov (nemal by kto za nich nastúpiť do parlamentu pri výkone vládnej funkcie).

Voliči si však zvykli na to, že kandidáti nepochádzajú z ich obce a sú pripravení voliť kandidátov z iných regiónov. Niektorí sa stotožňujú so svojimi kandidátmi aj na základe tak triviálnych vecí ako rovnaké meno. Voliť menovca však nemá ako až 129 mien Slovenského kalendára.

Ani z voľbou žien, to nie je až tak ružové. Väčšina strán nemá na kandidátke ani 30% žien. Úplne na chvoste v tejto ambícii je SMER-SD, prekvapivo málo žien však má aj SaS a KDH. Preto, ak chcete svojim krúžkovaním do budúceho parlamentu vniesť trochu viac rovnováhy, voľte mladého človeka do 35 rokov a/alebo zástupkyňu nežného pohlavia. V každom prípade veríme, že tohtoročný volebný seriál vám odkryl nové pohľady na našu voľbu. A tak vám nad sobotnou urnou prajem pevnú ruku a nutkavú myseľ.

Späť na domovskú stránku

VOLEBNÝ SERIÁL 2023 | DIEL 6 | Z Úradu práce rovno do parlamentu

Z Úradu práce rovno do parlamentu | Popisy kandidátov naťahuje Slovenčina | Zmení sa školstvo skôr ako zdravotníctvo ? | Hlavne niečo viesť alebo riadiť | Takmer 10% kandidátov nepracuje

 

Okrídlencov údajne poznáme po perí a ľudí po činoch. Preto pre výber svojich zástupcov do parlamentu sa nejeden z nás iste pristaví pri tom, čo si vlastne do prípadnej volenej funkcie politik nesie z „bežného života“. Ak ste sa teda ešte nerozhodli podľa miery reprezentovania vašej vekovej skupiny alebo miery vzdelania, dnešný diel vám prinesie pohľad na kandidátky strán podľa civilných povolaní jednotlivých kandidátov.

Slovenčina diktuje rozdiely

Ešte než sa vrhneme na samotné profesijné skupiny, pristavme sa na chvíľu pri zaujímavom aspekte kandidačných listín do NRSR. Na Slovensku, na rozdiel od niektorých západných krajín, sa profesie, ktoré nájdete veľa mena kandidáta, neriadia nejakým katalógom. Ide o voľné textové pole, do ktorého si každý kandidát môže vpísať čo uzná za vhodné. Zaujímavé je preto všimnúť si, ako jednotlivé kandidátky a kandidáti k tejto (kreatívnej) možnosti pristupujú.

V nomináciách do 2023 NRSR volieb kandidáti v priemere potrebovali (iba) 2 slová a na ich napísanie v priemere 17 znakov. Vzhľadom na fakt, že tento popis ich profesijného stavu nie je nijak obmedzený, ide o pomerne skromné a vecne využitie príležitosti predstaviť svoje pracovné zázemie.

Pritom svoju dejinnú úlohu v tomto ohľade hrá aj samotná slovenčina. Citeľne naťahuje popisy pre ženské kandidátky, vďaka dlhším tvarom ženského popisu. A tak hoci ženy spotrebujú takmer rovnaký počet slov (len +6% oproti mužom), ich popisy sú neraz až o +18% dlhšie, čo do počtu znakov. Svedomite sa prelúskať kandidátnou listinou napríklad Progresívneho Slovenska (ktoré má najväčší počet žien) preto môže trvať citeľne dlhšie.

Spokojnosť by však zrejme vyjadrila ZKH alebo iní silní zástancovia zrovnoprávnenia gendrového jazyka. Iba necelého 1.5% ženských kandidátov použilo na popis svojho pracovného zaradenie generické maskulínum. Drvivá väčšina tak úspešne siahla po ženskom ekvivalente danej profesie.

V slovách inflácia nezúri

Na šťastie kandidáti sa držia pri zemi a robia tak dlhodobo. Ak by ste si prezreli tie isté popisy pozícií z predchádzajúcich volieb, tak oproti roku 2020 sa priemerné dĺžky popisov, či už merané počtom slov alebo aj počtom znakov, zostali veľmi podobné. S úsmevom tak možno povedať, že slová aktuálne doznievajúca inflácia nechala na pokoji.

V skutočnosti sa kandidáti museli ešte dokonca aj trochu uskromniť, keďže tohto roku kandiduje menej študentov a študentiek (ktorí majú veľmi krátke popisy) a naopak kandiduje viac žien, čo má za následok zväčša zvýšenie počtu potrebných znakov.

Nie sú spupní, aj keď nájdu sa aj extrémy

 

Aby sme však skromnosť kandidátov neprechválili, nájdu sa medzi nimi aj značné extrémy. Tlačiarne MV SR republiky asi nepotešila kandidátka Smeru-SD, Lucia Veselská, ktorá im zrejme riadne ukrojí z toneru, keďže jej profesijný popis zabral bez jedného takmer 100 znakov. S 99 znakmi a 12 slovami na popísanie svojej pracovnej pozície je rekordmankou týchto volieb. Prekonala pritom tesne aj maximum z minulých volieb, ktoré bolo 97 znakov.

Na opačnej strane spektra, o pomyslené najskromnejšie prvé miesto sa delí spoločne až 28 kandidátov. Najkratším popisom pracovného stavu je totiž skratke SZČO, ktorú si uviedlo až spomínaných 28 poslaneckých kandidátov súčasne.

Ku cti kandidátom slúži aj fakt, že čelní kandidáti strán nie sú v tomto spupní alebo márnotratní. Pri pohľade na to, ako sa potrebných počet znakov na svoje pracovné popísanie vyvíja, jednotlivé časti kandidátky of prvého až po posledné miesto preukazuje len pomerne malé rozdiely. Hoci strana skladá vzdelanejších ľudí na začiatok kandidačnej listiny, ich popisy zostávajú skromne porovnateľné s tými neskôr v poradí prichádzajúcimi.

 

Poďme sa však radšej pozrieť detailne, čo za profesie sa uchádzajú o mandát poslanca/kyne NRSR.

Z úradu práce rovno do parlamentu

Neviem, či vám niekedy život nechal okúsiť skúsenosť s nezamestnanosťou, ale ak náhodou áno, určite (by) ste oveľa radšej spomínali zrejme na moment, keď ste mohli úradníkom oznámiť, že máte novú prácu ako na samotnú registráciu na úrade práce. A teraz si predstavte, že by ste im povedali, že ste sa stali rovno poslancom národnej rady.

Tak o takýto sen sa snaží necelé percento z kandidátov, ktorí sa pri podávaní kandidátok priznali, že kandidujú zo stavu, keď nemajú stabilnú prácu. Pri letnom porovnaní s aktuálnou mierou nezamestnanosti nám jasne vychádza, že „rada“ kandidovať priamo z úradu práce do parlamentu sa až tak nerozšírila medzi uchádzačmi o prácu. A možno sa len obávali že by im na úrade neuznali stranou vystavené potvrdenie, že sa uchádzajú o novú prácu.

Ak pripočítame k nezamestnaným ešte študentky a študentov, ktorí si tiež ešte len rozširujú kvalifikáciu a prácu si budú hľadať neskôr, a dôchodcov (ktorá už nepracujú), bez stáleho zamestnania sa o pozíciu v parlamente uchádza takmer 10% kandidátov. Zvyšných 90% deklaruje nejakú ekonomickú aktivitu za posledné mesiace pred podaním kandidatúry.

 

Hlavne niečo viesť alebo riadiť

Čo do početnosti najsilnejšou profesijnou skupinou s ambíciami stať sa poslancom NRSR sú vedúci pracovníci a manažéri. Vrcholoví manažéri a ostatní riadiaci pracovníci tvoria dokopy takmer 19% všetkých kandidátov tohtoročných volieb. Že nie je riadiť ako riadiť, sme sa mali možnosť presvedčiť za posledné 3 roky. Miera odhodlania top manažérov stať sa politikom je preto pozoruhodná. Že stredoeurópsky priestor nemá núdzu o vrcholových manažérov v politike dokumentujú aj mená ako Kiska, Babiš, Luntner či Sulík.

Do istej miery podobnú skupinu tvorí aj druhá najpočetnejšia enkláva podnikateľov , SZČO a živnostníkov, ktorí si ukrojili ďalších úctyhodných 14 a pol percenta zo spoločného „vreca kandidátov“. Celkovo tak ľudia s túžbou niečomu veliť, či riadiť v biznise, predstavujú takmer 35%.

Keďže parlament je zákonodarným zborom, zaujímavá je aj nízka hladina praktizujúcich právnikov a advokátov, ktorí prestavujú len niečo menej ako 3.5% všetkých kandidujúcich. Pritom dáta o akademických tituloch naznačujú, že právne vzdelanie má viac ako 5% kandidátov.

Politik ako remeslo

Špecifickú pozíciu majú tí, kandidáti a kandidátky, pre ktorých už dnes politika je hlavným remeslom. Ide najmä o poslancov NRSR, europarlamentu, župných a aj miestnych zastupiteľstiev. Ak k tomu pridáte pozície starostov/ -tiek a primátorov/- riek, nazbiera sa nám vyše 11% kandidátov, ktorých už dnes živí priamo politika.

Pričom, podkladové údaje prezrádzajú, že v snahe obsadiť viac postov vo verejnom živote skôr ženami, idú títo aktívni politici nie najjagavejším príkladom. Podiel žien v týchto profesiách je, žiaľ stále hlboko pod paritou.

Vyriešia skôr školstvo ako zdravotníctvo

Ak by sa dalo podľa profesijnej skladby kandidátov odhadnúť, aké témy budú mať akú váhu priamo v programovom vyhlásení novej vlády, tak aktuálne kandidátka by bola dobrou správou pre školstvo.  Ak nasčítame totiž všetkých učiteľov a pedagógov dostaneme sa k takmer 5% podielu na všetkých kandidátoch.

Naopak, podobná metrika by neveštila príliš dobré správy pre zdravotníctvo. Podiel lekárov sa pohybuje tesne nad 2%. Aj po započítaní zdravotných sestier alebo opatrovateľov a opatrovateliek sa celkový podiel zdravotného personálu neprehupne ani cez 3.5%. Javí sa preto, že hlas učiteľov by mohlo by ť v parlamente viac počuť ako

Na záver dodám, že podobné analýzy ako je táto, by si malo určite vedieť poskladať necelé jedno percento kandidátov, ktorí sa hlásia k profesii analytikov. Táto skupina zároveň uzatvára 13 skupín ktoré spolu tvoria viac ako 2 tretiny všetkých  profesií. V zostávajúcej poslednej tretine je fragmentácia pozícií naozaj vysoká. V stovkách ďalších profesií však človek pri skúmaní môže objaviť aj policajtov, či hasičov, architektov aj čašníkov. Preto ak chcete voliť podľa profesijnej kolegiality či aspoň blízkosti, budeme mať skutočne z čoho vyberať.

A kam ďalej

Ak vás téma povolaní zaujala, možno vás prekvapí, že na pretrase (aj keď v inom svetle) vola už v minulých voľbách.

Pre dopovedanie volebného príbehu zostáva predstaviť ešte posledný diel týkajúci sa najmä geografického rozloženia kandidátok. ČO dáta hovoria o tejto špecifickej oblasti si spolu rozpovieme už v najbližšom diele.

Späť na domovskú stránku

VOLEBNÝ SERIÁL 2023 | Diel 5 | Vysokú školu bude mať v novom parlamente 110+ poslancov

Ľudia s titulom kandidujú až 3 a pol krát častejšie | Kandidátky strán sú ako Infiltrácia SAV do politického života  | Postupne stranám dochádza para | Štvorka ako magické číslo vzdelanostnej úrovne kandidátov | V novom parlamente bude mať vysokoškolský titul 81% nových poslancov | Najvzdelanejšiu kandidátku nemá PS ani SaS

 

Často sa hovorí, že národ má presne taký parlament, aký si zaslúži. Veď podstata zastupiteľskej demokracie je, že si volíme zástupcov, ktorí sú našim odrazom v zrkadle. V prechádzajúcich dieloch tohto volebného seriálu sme sa skúsili nazrieť na to, či NRSR má po voľbách 2023 šancu byť vernou reprezentáciou z hľadiska veku voličov, osobných sympatií či dokonca pohlavia. Závery boli nie vždy lichotivé. Tento krát nazrieme do dimenzie vzdelania. Sú kandidátky strán obrazom vzdelanostnej úrovne slovenskej populácie?

 

V krajine, kde sa piesok lial …

Hneď na úvod treba priznať, že pre meranie múdrosti kandidátov nám volebné dáta nedávajú príliš veľa detailných metrík. Kandidáti sú povinní o sebe uviesť iba vek, pohlavie, dosiahnuté akademické tituly a svoje pracovné zaradenie (v čase kandidatúry). Je zrejmé, že časy, keď rada starších alebo povolania miestneho učiteľa, farára či richtára garantovali status múdrosti a vzdelania, sú už dávno preč. A tak z dostupných údajov o kandidátoch nám nezostáva nič iné než sa spoliehať na cvengot akademických titulov, ktoré o kandidátoch vieme.

Že ide o cvengot neraz škrípajúci nás presvedčili početné kauzy plagiátorstva a pofiderných štúdií niektorých politikov. Veď v otázkach akademickej cti Slovensko pripomína skôr krajinu zo znelky detského seriálu, kde „piesok sa lial a sypal sa vodopád“.  Štatistika nás však učí, že vďaka konvergencii k priemeru, dostatočne veľká vzorka dokáže „zamiesiť späť do cesta“ aj takéto excesy a tak umožňuje pozerať sa aspoň na skupinu ako celok. A presne o to sa ideme aktuálne pokúsiť.

 

Infiltrácia SAV do politického života

Pri pohľade na základné rozdelenie, spomedzi všetkých kandidujúcich v 2023 voľbách do NRSR, až 65.1% z nich si píše aspoň jeden akademický titul. Pre porovnanie, v najčerstvejšom sčítaní obyvateľstva SR, bola v populácií nameraných celkovo 18.4% percenta vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Ľudia s vysokoškolským diplomom teda kandidujú  viac ako 3.5 krát častejšie ako by im prislúchalo podľa populácie.

Aby sme uvedené číslo dali ešte do lepšieho kontextu, ak by za akademickými titulmi boli naozaj pevné vedomosti, tak naša politická reprezentácia by bola naozaj závidenia hodná. Uvedené sčítanie ľudu sa totiž pozeralo aj na mieru vysokoškolsky vzdelaných ľudí priamo v univerzitných mestách SR. A dokonca aj v mestách s najväčšou koncentráciou akademikov tento pomer dosahuje maximálne 31.7%. V tomto svetle kandidátky do Slovenského parlamentu vyzerajú takmer ako pokus Slovenskej Akadémie Vied (SAV) o infiltráciou do politickej scény. Kandidátky totiž presahujú 2-násobne vzdelanostnú úroveň univerzitných miest.

 

Nielen skepsa, aj naozajstné kapacity

Aby sme však vyššie uvedeným vtipným prirovnaním nenavodili dojem irónie, treba objektívne povedať, že medzi kandidátmi sa naozaj nachádzajú aj vzdelaní ľudia a kapacity. Ak aj niekomu stojí vidina akademického titulu za podvádzanie pri štúdiu alebo záverečných prácach, pravdepodobne sa následne uspokojí s jedným titulom. Preto kandidáti, ktorí sa svoj život získali akademické tituly 3 či viac si ich zrejme všetky nekúpili alebo nenechali napísať niekým iným. Preto stojí za zmienku, že viac ako 11% všetkých kandidátov má aspoň 2 tituly a viac ako 3% dokonca 3 a viac titulov.

Na pomyselnom akademickom Olympe (aspoň, čo do jeho titulového preukazovania) sú nasledovní kandidáti, ktorí sa na kandidátke prezentujú aspoň 4 (a viac) titulmi:

Ako si stoja jednotlivé strany

Pre mnohých voličov práve schopnosť ponúknuť kompetentné riešenia a schopnosť riadiť krajinu budú jednými z najdôležitejších faktorov pri sobotnej voľbe. Ako voličov nás preto zrejme zaujíma, ako sa koncentrujú vzdelaní ľudia na kandidátkach jednotlivých strán. Podiel kandidátov s (uvedeným) vysokoškolským titulom na celkovom počte kandidátov vyzerá nasledovne:

Ak zoberieme aktuálne preferencie strán (a z nich predpokladané počty mandátov) a dáme bokom nepravdepodobnú možnosť, že voliči by výrazne prekrúžkovali práve kandidátov bez vysokoškolského vzdelania, potom z uvedených hodnôt sa dá dokonca odhadnúť aj počet vysokoškolsky vzdelaných poslancov v novozvolenom parlamente: Aktuálne výsledky prieskumov naznačujú, že by to mohlo byť až 81% všetkých poslancov, teda 122 zákonodarcov. Istú neplechu v tomto ohľade zohrajú náhradníci (viď nižšie prečo), ale aj po zohľadnení tohto faktoru by to malo byť aspoň na úrovni 105 – 110 mandátov.

 

Postupne hlbšie a hlbšie

Omnoho zaujímavejší jav, ako súťaž o akademicky najpreplnenejšiu kandidátku, nám dáta odkryjú, keď si preložíme jednotlivé kandidačné listiny cez seba a pozrieme sa, či pri obsadzovaní nepoužívajú náhodou strany nejaký spoločný kľúč.

Naskytne sa nám pohľad postupne klesajúcich schodov. Zakiaľ v prvej desiatke dosahuje priemer vysokoškolsky vzdelaných ľudí takmer 80%, v druhej desiatke to je už len niečo cez 70% a v štvrtej desiatke už ani nie 60% percent. Okolo tejto hladiny kolíše pomer až takmer do konca kandidátky, kde sa opäť dvíha cez 70% percent.

Vyzerá to tak, ako by nás strany najprv chceli ohúriť pozitívnym svetlom, ale postupne na ďalších „zákrutách“ kandidačných listín už povolili trochu uzdu. Naskytá sa teda otázka, existuje nejaké najvzdelanejšie miesto? Veď predseda strany alebo volebný líder musí byť často skôr pragmatik a ľudový, aby oslovil čo najviac voličov. Vládne v stranách aspoň v náznaku meritokracia ?

 

Kde hľadať výkladnú skriňu a kde už došla para

Vyššie uvedené „schody dolu“ dávajú tušiť, že miesta s najväčším akademickým trustom treba hľadať niekde k začiatku kandidátky. Volební lídri to (nie úplne prekvapivo) však nie sú. Jednotky na kandidátka dosahujú v priemer viac ako 80% podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale nie sú tým créme-de-la-créme v tomto ohľade.

Po fráze život je režisér už sme museli siahnuť raz v našom 2023 volebnom seriáli. Osud nám však pripravil ešte jednom zábavne prekvapenie. Na kandidátkach do 2023 volieb sú dve miesta, ktoré by mohli byť výkladnými skriňami politických strán. Pýšia sa totiž najvyššou mierou vzdelania medzi kandidátmi na týchto miestach. To by samé o sebe ešte nebolo tak zábavné. Naozaj úsmev na perách vám vyčarí sa asi fakt, že obe spája to isté číslo 4.

 

Dlhý , Široký, Bystrozraký a … Vzdelaný

Ak sa pozrieme na sled kandidátky, tak naozaj trónia dve miesta s akademicky silným profilom. Trochu komicky ich spája 4ka, lebo ide o štvrté miesto kandidátky a zároveň štvrté miesto od konca. Na oboch pozíciách má vysokoškolský titul vyše 92% všetkých kandidátov naprieč všetkými stranami, ktoré kandidujú. Poradie kandidátov na začiatku kandidátky ako aj na ich konci teda okrem volebných lídrov a ich pravých rúk zrejme obsahujú aj kapacity. Podobný efekt sa deje aj na konci kandidátky (aj keď vy už viete, že je to stávka, ktorá sa nemusí vyplatiť). V pomyselnom slede tak odpredu aj od konca kandidátky tak idú – ak si požičiame trochu rozprávkovú terminológiu – Dlhý, Široký, Bystrozraký a až štvrtý je vzdelaný.

Neskôr, pri ďalšom napĺňaní kandidátky menami, postupne stranám naopak dochádzala para s vysokoškolskými diplomami. Je pozoruhodné, že práve 80. až 90. miesto na kandidátke vyzerá ako „akademická trhlina“ vo väčšine kandidačných listinách. Dosiahnuté vzdelanie v tejto časti kandidátky už nie je tak na očiach a tak umožňuje zoznam kandidátov aspoň trochu priblížiť populačnému priemeru. Pri pozitívnom myslení sa totiž možno na tento úsek kandidátky pozerať aj ako na pokus o priblíženie voličovi pomocou ľudových, lokálnych kandidátov.

 

Kam nás volebná cesta povedia ďalej

Zo všetkých pohľadov na reprezentatívnosť kandidátky nám chýbajú ešte dva: Povolania a geografická príslušnosť. O tom, čo volebné dáta prezradia o týchto témach si povieme niečo už hneď v zajtrajšom pokračovaní.

Späť na domovskú stránku

VOLEBNÝ SERIÁL 2023 | Diel 4 | Koho má voliť Adela?

Kandiduje symbolicky 365 rôznych mien | Napriek tomu až v 35% dní nemá žiaden kandidát meniny | Máte medzi kandidátmi menovca? | Na súmarčnej to s príležitosťami pre ženy nepreháňali

Sme ľudia. A naše životy sú plné predsudkov a mentálnych skratiek. V kontakte s inými ľuďmi sa nám bežne stáva, že (hoc i podvedome) mám bližšie k ľuďom, ktorí majú rovnaké meno alebo narodeniny v ten istý deň. Je teda možné, že istá časť voličov tak môže (nevedomky) byť priťahovaná práve kandidátkami a kandidátmi s rovnakým menom. Popri popisovaní, akú šancu má byť NRSR po 2023 voľbách reprezentatívna si doprajme aj túto vtipnejšiu odbočku.

 

Život je režisér …

Repliku „Život je najlepší režisér!“ ste už určite počuli. Siahame po nej vtedy, keď sa stane niečo, čo si len ťažko možno predstaviť a hraničí až s podozrením, že to nemôže byť predsa pravda. Život však naozaj je režisér v prípade skladania menoslovu kandidátov pre 2023 voľby. Ak totiž zoberiete všetky kandidátky v týchto voľbách, nájdete na nich presne 365 rôznych krstných mien. Neuveriteľné? Konšpiračné weby by si zrejme neodpustil dôvetok „… a to predsa nemôže byť náhoda“

Nuž náhodou to naozaj je, ale zároveň vás to nechá okamžite rozmýšľať, či teda všetky krstné mená Slovenského kalendára majú svojho reprezentanta v týchto voľbách. Tu vás však zaskočí rovno druhé prekvapenie: Nie nemá. Ako je to možné?

 

Cudzinci a popularita mien

Napriek tomu, že na kandidátkach nájdeme 365 rôznych krstných mien, niektoré z nich v Slovenskom kalendári nenájdete. Môže za to samozrejme aj fakt, že časť kandidátov pochádza z národnostných menšín alebo sa na Slovensko prisťahovali zo zahraničia a priniesli si exotickejšie mená, ktoré slovenský kalendár nepozná (napr. Tünde, Tihamér či Loretta). Prípadne ich rodičia boli pri výbere mena omnoho odvážnejší a obetovali fakt, že ich deti nebudú na Slovensku sláviť svoje meniny.

To je však iba časť pravdy o absencii menovcov. Pretože na kandidátkach do 2023 volieb neoslavuje meniny nik až 129 dní v roku. Za to nemôžu žiadni cudzinci, či exotické mená pri narodení, ale výrazne rozličná popularita krstných mien naprieč generáciami. (Autor sa kedysi tejto téme venoval z business hľadiska, o čom si môžete prečítať tu.  Jav okrem iného spôsobuje, že meninové kampane majú v biznise veľmi kolísavý dopad v rámci roka.)

 

Koho má voliť Zoja, Oliver či Adela?

Áno, v populácii existujú „stálice“ ako Peter, Katka či Jana, ktoré sa presadili vo všetkých generáciách. Odhliadnuc však od týchto „evergreenov“ detských mien, mená deťom pri narodení nepodliehajú  móde o nič menej ako kočíky, či šatočky, do ktorých miminá obliekajú. Výsledkom je, že určité mená sú populárne vo vlnách. (Celé to zašlo až tak ďaleko, že Istá nemecká poisťovňa dokonca bola schopná odhadovať veľmi presne podľa krstného mena vek potenciálnych  klientov). V inom diele tohto seriálu sme si popísali, že rôzne vekové kategórie kandidujú s rozličnou mierou odvahy. Preto mená, ktoré boli populárne v generáciách so zníženou ochotou kandidovať do parlamentu, s väčšou pravdepodobnosťou na kandidátke neobjavia.

Výsledkom tohto javu je, že minimálne 129 mien nemá svojho menovca za kandidáta. Zoja, Oliver ale aj Adela sa nemôžu vo voľbách spoľahnúť na túto mentálnu skratku pri výbere svojich kandidátov, lebo ich menovcov by ste vo voľbách nenašli, nech by ste presliedili kandidátky zhora nadol a zo všetkých možných strán. Či sa jedná aj o Vaše meno si môžete overiť v priloženej infografike.

 

Voľba nežného pohlavia

K téme krstných mien sa nepriamo viaže aj dimenzia toho, aký priestor dostávajú ženy a muži na aktuálnych kandidátnych listinách. Z prechádzajúceho dielu vieme, že celkový podiel žien na kandidátkach je približne štvrtina. To však zďaleka nie je stálym pravidlom a strany sa k nominácii žien postavili veľmi rozlične:

Progresívne Slovensko na jednej strane ponúka kandidátku, kde sa muži a ženy sa striedajú na párnych a nepárnych pozíciách, takmer dokonalý balans. Na proti tomu, na opačnom konci spektra Smer neponúka na výber na svojej kandidátke ani 14% podiel. Zaujímavé je v tomto ohľade aj to, ako nízko v rebríčku sa umiestnili

 

Už sme si objasnili, ako to je s magickou 150-pozíciou na kandidátke. Rovnako sme si popísali, že vek žien nezohráva rolu pri vôli kandidovať. Túžba aktívne sa zapojiť do NRSR volieb je u oboch pohlaví relatívne stabilná. Preto, okrem samotného počtu, sú pre volebných úspech žien dôležité samozrejme aj pozície žien v poradí na kandidátke. Rozšírený pohľad preto schematicky naznačuje kde sa ženy nachádzajú (viď fialovo-ružový pásik) :

 

Z grafu je veľmi presvedčivo vidieť, že kandidátka Smeru-SSD nielenže obsahuje najnižší pomer žien zo všetkých kandidujúcich strán. Ešte aj to málo žien, ktoré na kandidátku prepasírovali je umiestnených hlboko v útrobách menej voliteľných pozícii. Nežné pohlavie teda na „Súmračnej ulici“ v sídle  Smer-SSD v Ružinove to nemá ružiach ustlané.

Istú mieru prekvapenia môže vzbudiť aj fakt, že kandidátka SaS má menej žien ako na kandidátnej listine Republiky. Že pochádzajú z podobného cesta potvrdzuje aj pohľad na koalíciu okolo OĽANO a Demokratov, ktoré majú takmer identický počet žien na kandidátke.

Quo Vadis?

Ak sa nádejate, že hádam to nie je až tak triviálne, že by ľudia volili podľa samotného krstného mena, musí len dodať, že by som bol rád, aby ste mali pravdu. Žiaľ táto téma nie je úplne nepopísaný hárok papiera, keďže analýza komunálnych volieb z minulého roka preukázala, že niektoré mená majú vo voľbách podozrivo silné výsledky a naopak nad niektorým visí „kliatba“ nezáujmu voličov.

Ak patríte medzi tých, ktorí by radšej vyberali podľa niečoho vznešenejšieho ako mena, napríklad vzdelania, tak pre vás je tým najlepším tipom hneď nasledujúci diel 2023 volebnej série o vzdelanostnej úrovni jednotlivých kandidátov.

Späť na domovskú stránku

VOLEBNÝ SERIÁL 2023 | Diel 3 | Čaká nás Parlament plný 40nikov?

Ak potme stretnete kandidáta, hádajte mu okolo 45 – 55 rokov. | Rodičovské povinnosti nemajú vplyv na parlamentnú politiku |  Mladí menej reprezentovaní a sklamaní z minulých volieb | Politická kandidatúra ako kríza stredného veku? | Len 30% kandidátov to skúša opäť, 70% v minulých voľbách nebolo | Dôchodca je voličom, nie kandidátom

Politici sa snažia tvrdiť, že zastupujú všetkých občanov a sú tu pre všetkých. Túto priehľadnú floskulu sa nám už podarilo prekuknúť. Ale ako to je naozaj? Je (šanca), aby NRSR bola verným zrkadlom slovenskej populácie? Čo nám o tom hovoria samotné kandidátne listiny do 2023 volieb? Po minulej rozprave o magickom 150 mieste  ako aj prínose nezvolitelných kandidátov, sa teda dnes zahĺbime práve do reprezentatívnosti 2023 kandidátok.

Normálne nenormálné

Letmý pohľad na skladbu kandidátov podľa veku u voličov asi nevzbudí nejaké zásadné prekvapenie: krivka budí dojem normálneho rozdelenia (s vrcholom niekde medzi 45 a 50 rokmi), ktoré možno pri zozname kandidátov tak trochu predpokladať. Oveľa zaujímavejšie (a výpovednejšie) však pôsobí, ak na rovnakú škálu prenesiete aj podiel v dospelej populácii. Tu je zjavné, že oba extrémy vekového spektra (mladí do 35 rokov ako aj ľudia po 65ke) sú prudko nereprezentované kandidátmi. Obe tieto skupiny si za pár riadkov rozoberieme ešte osobitne. Ale pred tým ešte krátka zastávka pri skupine, ktorá naopak kandiduje vo voľbách dominantne.

Kandidatúra nie je kríza stredného veku

S trochou odľahčenia by sa dalo povedať, že ak stretnete kandidáta alebo kandidátku v noci potme , hádajte im približne medzi 45 – 55 rokov. Táto relatívne úzka veková skupina totiž vpísala na kandidátky takmer 40% všetkých kandidátov do 2023 NRSR volieb. Ľudia narodení medzi 1968 a 1978 kandidujú nielen v najväčšom počte, ale dokonca 2x častejšie ako by im prislúchalo čisto podľa podielu v dospelej populácii. Je teda politická kandidatúra jednou z foriem krízy stredného veku?

Hoci údaje na samotných kandidačných listinách odpoveď na túto otázku neposkytujú (nepatrí to medzi povinné údaje predkladané kandidátom ku kandidatúre), dáta nám istú mieru odpovede na túto otázku predsa len ponúkajú. Pri porovnaní s predchádzajúcimi voľbami vyše 700 kandidátov kandiduje opäť, čo predstavuje len takmer 30 percent zo všetkých. Teda až 70% kandidátov sa neobjavilo na žiadnej kandidátke v 2020 roku a do volieb do parlamentu zapojilo po prvý krát (alebo aspoň po 7 ročnej odmlke, ako napríklad Mikuláš Dzurinda). Keď sa však pozriete na to, ako sa opätovní kandidáti podieľajú na jednotlivých vekových skupinách zistíme, že miera opätovne kandidovať dosahuje priemerných 30% už okolo 37 roku aktuálneho veku.  Neskôr dokonca mierne stúpa až po vek odchodu do starobného dôchodku. Z toho plynie, že cca 69% ľudí kandiduje po prvý krát v inom ako strednom veku. Ostáva teda dúfať, že ľudí kandidujúcich v strednom veku skôr ženie ku kandidatúre pocit istých nadobudnutých životných (a expertných) skúseností.

Dôchodca je voličom, nie kandidátom

Silná nad-reprezentácia stredného veku sa však následne pretavuje aj do menšieho zastúpenia ľudí v dôchodkovom veku. Seniori kandidujú až o 55% menej ako by im prislúchalo podľa podielu v populácii, k čomu zrejme môže viesť podlomené zdravie alebo menší záujem sa vystavovať verejnému životu v tomto veku. To však spôsobuje zaujímavý jav. Keďže dôchodkyne a dôchodcovia  nemôžu voliť v rovnakej proporčnej miere svojich zástupcov (lebo jednoducho ich tam toľko nie je), znamená to, že starší voliči sa musia upínať práve na politikov stredného veku (alebo ojedinele tých najmladších). To nahráva stranám, ktoré majú lídrov alebo najviditeľnejších kandidátov. Ak by ste chceli očkom hodiť, ktoré že to sú, prikladáme krátky ťahák na túto tému:

Ak máte pocit, že rozhodujúci bude predsa aj program alebo iné aspekty, spravte si krátku odbočku do duše slovenského voliča v texte čo naoazaj volíme.  Seniori však nie sú jediní, kto bude musieť za plentou robiť vážne kompromisy.

Sklamaní a nereprezentovaní

Veľmi zaujímavá je aj situácia v mladom vekovom spektre voličov. Tu je tiež miera pod-reprezentácie vzhľadom na populáciu významná. Je až zarážajúce, že ešte ani 35roční voliči nemajú v slovenských parlamentných voľbách paritné zastúpenie medzi kandidátmi. Veď v iných krajinách sa v tomto veku už bežne stávajú politici aj premiérkami či predsedami parlamentu (spomeňte si na Fínsku premiérku napríklad). Je teda logické, že mladí sa cítia nevypočutí a sú nútení si vyberať z kandidátov z inej generácie, ako sú sami.

Možno by ste si povedali, že na rozdiel od seniorov, je tento jav prirodzený. Veď väčšina mladých ľudí do tridsiatky ešte študuje alebo sa skôr snaží uchytiť v prvom zamestnaní, než nastúpiť priamo na kariéru politika či političky. Nuž, dáta hovoria opäť niečo iné hovoria to jasnou rečou:

Pri porovnaní vekovej krivky kandidátov z volieb 2020 a aktuálnych kandidátok je vidno, že najväčšia zmena nastala práve vo vekových skupinách od 25 do 37 rokov veku. Inými slovami v predchádzajúcich voľbách kandidovalo zásadne viac ľudí v mladom veku ako je tomu v týchto voľbách. Tento posun nevysvetľuje ani prípadne posunutie krivky o 3 roky, o ktoré sme všetci fyzicky zostarli od posledných volieb. Mladí boli, po kauze Kuciak a mítingoch Za Slušné Slovensko, pripravení vstúpiť do politiky. Spoločenský a politický vývoj za posledné 3 roky však odradil mladých ľudí od kandidatúry v rozsahu, ako tomu bolo vo voľbách 2020. Mladí voliči  sa preto cítia nielen menej reprezentovaní, ale dokonca sklamaní a oveľa pasívnejší v kandidovaní ako pred troma rokmi. Uvidíme, či tento trend prinesie aj zvrat v trende volebnej účasti  a ktorým stranám sa podarí skupinu mladých predsa zmobilizovať.

Rodičom v parlamente

Posledný jav, ktorý si v dnešnom diele volebného seriálu ešte preberieme, sa týka rodičovstva a jeho vplyvu na kandidatúru. V mnohých profesiách sa po určitých odrobených rokoch ženy odoberajú na materskú dovolenku. Keďže však podiel otcov, ktorí idú na rodičovskú dovolenku, stále nedosahuje 50% a náš trh práce stále nevie matky integrovať zmysluplnými, kratšími úväzkami, nádherný a spoločensky prepotrebný jav materstva má, žiaľ viditeľný štatistický rukopis. Ako následok, počas zvyčajného reprodukčného veku žien, klesá ich podiel na celkovom počte zamestnancov v mnohých profesiách. V tomto však politika vyzerá byť o dosť iná.

Ak sa lepšie prizriete grafu toho, aký podiel žien kandiduje do NRSR podľa jednotlivých vekových skupín, žiadnu „rodičovskú priehlbinu“ tam nenájdete. Podiel kandidujúcich žien v jednotlivých ročníkoch veku síce mierne kolíše, ale drží sa na pomerne stabilných číslach od 27 veku ženy až po jej 50ku. Rovnako samozrejme nie je medzi politikmi odčítateľný nejaký zásadný odchod otcov na rodičovskú dovolenku, ktorý by sa prejavil zníženou angažovanosťou vo voľbách. Možno teda skonštatovať, že na kandidatúru do slovenského parlamentu teda rodičovské povinnosti ani na jednej zo strán nemajú zásadný vplyv. Práca poslankyne, či poslanca NRSR, vyzerá byť teda (minimálne z odhodlania kandidovať) ako dobre zlučiteľná s rodinnými povinnosťami.

Ono sa to poddá, ty si predsa voda, …

Dnešné bádanie vo volebných dátach sme započali grand otázkou, či má šancu byť parlament po voľbách 2023 naozaj reprezentatívnym. Ak ste čítali pozorne, odpoveď asi už tušíte. Treba však povedať, že samotné rozdelenie veku a pohlavia kandidátov by ešte nevylučovalo možnosť, že voliči nakoniec cielene vyberú tak, aby parlament skutočne kopíroval slovenskú populáciu. Definitívnym klinčekom do rakvy tejto ambície však zostáva fakt, že volič môže zvoliť iba jednu stranu a udeliť maximálne 4 preferenčné hlasy. To znamená, že pre veľké strany (alebo také, ktoré nemajú celých 150 kandidátov na listine) skladbu zvolených poslancov do veľkej miery ovplyvňuje priamo veková (a gender) skladba. Ak neveríte, pozrite tu. Navyše Slováci používajú v priemere iba cca 2 krúžky zo 4. A tak nápad, že voliči môžu vekovú skladbu kandidátok umným hlasovaním „vykompenzovať“, je len chimérou. Ak však chcete predsa v tomto ohľade niečo urobiť, dajte svoj preferenčný hlas žene , alebo aspoň mladému človeku do 40 rokov.

Ľudia však volia aj podľa menej honosných kritérií, ako sme si schopní pripustiť. A tomu sa „pozrieme na zúbok“ už v nasledujúcom diele tohto seriálu. Veď koho by mala voliť taká Adela?

Späť na domovskú stránku