V minulých dieloch seriálu sme si naznačili, ako sa môže epidémia COVIDu vyvíjať, ktoré opatrenia môžu byť odstránené ako prvé, ale aj dva blogy o tom, aké dopady bude mať táto pandémia na naše životy, keď sa vyteperíme z karantény. Tak ako všetko na svete božom, aj Koronavírus bude mať svojich víťazov a porazených. Dnes by som sa rád povenoval detailnejšie tej menej šťastnej skupine. Kto si teda COVID odskáče najtvrdšie?
Nie každý krach …
Ešte než sa pustím, do popisu odvetví, ktoré počas tejto epidémie dostanú najviac „cez držku“, dovoľte mi jednu dôležitú poznámku. Počas tejto krízy možno príde o prácu veľa ľudí. Aj vo firmách, ktoré sú z úplne iných odvetví, ako v tomto článku spomínam. Je to však dané tým, že akákoľvek (ekonomická) kríza je zároveň sitom, cez ktoré nepreplávajú firmy, čo boli stavané len do dobrých časov. Ako príznačne hovorieval môj šéf: „Keď opadne príliv, tak sa uvidí, kto mal plavky a kto plával nahý.“ Dlhodobo podnikať s malou maržou (ktorá neumožňuje vytvoriť rezervy na takého horšie časy) je možné iba v časoch, keď všetko v ekonomike rastie. Pri šokoch, ako je tento, vám to jednoducho zlomí krk. Pritom ustáť dvojmesačný výpadok tržieb znamená mať rezervu aspoň 15%. Dovolím si však trochu všetečnú otázku: „Ako zodpovedne pristupuje manažment k riadeniu podniku, keď nemá „vo vankúši“ alebo možnosť preklenúť krátkodobým úverom aspoň daných 10-15% tržieb?“ Pritom jedna z najčastejších diagnóz tohto stavu je nesprávna cenová politika (o tejto téme však od viac povolaných). Preto, áno, skrachovať môže počas krízy ktokoľvek. Ja by som sa však v ďalších odsekoch chcel venovať tým, ktorí za to vlastne ani nemôžu. Inými slovami tí, ktorí by v danom kúte skončili (takmer) bez ohľadu na to, čo by robili inak. Sú v tom teda nevinne … Ale za to až úplne po uši.
Klub ponurých vyhliadok
Ako sa dočítate už o chvíľu medzi jednotlivými „obeťami“ Korona krízy sú určité spoločné znaky. Aby však naša diskusia mala patričný spád, poďme si predstaviť niekoľko konkrétnych príkladov.
Asi nikoho neprekvapí, že hneď zo začiatku zoznamov „odsúdených“ odvetví sú činnosti, ktoré si vyžadujú prítomnosť veľkého počtu ľudí. Patria sem všetky kolektívne športy, ktoré sa ani nemôžu uskutočniť. Nula zápasov = nula príjmov a pritom je úplne jedno, akým spôsobom (vstupné, televízne práva, …) svoj obsah predávali. V podobnej situácií je aj filmový priemysel. Točenie veľkých filmových trhákov je nezlučiteľné so sociálnou izoláciou. Do truhly tohto odvetvia sa pridá ešte jeden pomyselný klinec v podobe toho, že ak by aj našli filmové štúdia nejaký spôsob ako svoj obsah vyprodukovať, gro jeho predaja je cez kiná, ktoré sú rovnakom kúte. Apropo, keď už sme pri tých Kinách, samozrejme do rovnakej škatuľky spadajú aj Koncertné a Eventové agentúry, Hudobné festivaly, Divadlá a všetci tí, ktorí im prenajímajú haly a iné priestory. V podstate o kúsok vedľa na rovnakej polici sedí Konferenčný turizmus. Nie úplne totožná, aj keď nápadne podobná, je situácia v gastronómii v podobe Kaviarní a reštaurácií, barov a diskoték. A takto by sme sa mohli potácať ďalej od jednej oblasti ekonomiku k druhej. Aby to však nebolo len bohapusté strieľanie do tmy, poďme dať tomuto prehľadu trochu poriadku.
Odkiaľ fúka …
Ako som už naznačil, ku skaze, ktorú COVID-19 prináša, vedú určité spoločné znaky. Tým prvým je to, čo vlastne dôsledky tejto epidémie spôsobujú. Ako sme si popísali v rýchlokurze epidemiológie, kľúčovým faktorom epidémie (a jej potláčania) je zníženie stretávania ľudí. Preto všetky odvetvia, ktorých samotný 1] produkt spočíva v zhromažďovaní ľudí (napr. hra filharmónie alebo futbalový zápas) alebo sa dá vyrábať len kumuláciou ľudí (točenie hraného filmu, preprava v MHD alebo jedlo v reštaurácii), sú teda automaticky postavené „mimo hru“. Pre tieto odvetvia ani neexistuje akási forma náhrady, či preklenutia. Čisté krvácanie.
Z podobných dôvodov, aj keď úplne inou formou, sú postihnuté aj odvetvia, ktoré 2] potrebujú na svoj výkon domácnosť. Asi ťažko si pozvete maliara či parketéra, keď sedíte ako rodina doma v karanténe, aby ste sa vyhli kontaktu s ľuďmi. To, že byty a domy sa stali našimi skríšami pred Koronou, zároveň znamená, že sú nedostupné pre rôzne remeselné práce, inovácie či prestavby. U týchto odvetví takisto neexistuje nejaká alternatíva, lebo maliar natierač, akosi, nemôže pracovať z domu. Pritom zaujímavou vetvou tohto princípu sú realitné kancelárie, sťahovacie služby a podnájmy. V byte, kde bývajú nájomníci sa asi v karanténe nebudú robiť obhliadky. Rovnako sa v tomto čase ani nik dobrovoľne nerozhodne presťahovať. Preto trh s nájmami (a ich sprostredkovaním), išiel takisto zrejme takmer do nuly.
Potom prichádza na rad tretia skupina, ktorá možno nekumuluje síce vysoký počet ľudí v tom istom momente, ale 3] musí sa vykonávať formou stretnutia človeka s človekom a má vysoký počet opakovaní za deň. Teda dodávateľ daného produktu je tým rizikovým článkom, lebo „je mostom“ pre vysoký počet stretnutí denne. Do tejto množiny patria kaderníctva, taxikári, kaviarne ale aj hotely, finanční sprostredkovatelia, či pošty a trhovníci. V tejto skupine možno predísť úplnému vykrvácaniu zmenou biznis modelu na take-away, cez video, či kombináciou zníženia frekvencie a súčasnej vysokej ochrany rúškami a inými pomôckami.
Tak sme prepracovali ku skupine, ktorá nie je primárne zasiahnutá samotnou epidémiou, ale tým, že svoj 4] biznis model majú postavený na (denných) rituáloch ľudí. Tak napríklad denná tlač gro svojho nákladu predá ľuďom, čo chodia do práce (a to buď priamo odoberaním do práce alebo cestou do práce). Na tento bod si spomeňte, keď budete nižšie čítať o faktore B], lebo z tlačených periodík sú na tom magazíny zásadne horšie ako denníky, lebo len málo týždenníkov a magazínov má aj svoje webové verzie. Podobne sú na tom reštaurácie, čo žijú len z obedných menúčok. Do tejto skupiny, v konečnom dôsledku, patria aj cestovné kancelárie
Poslednou skupinou sú tzv. 5] non-essential goods, teda veci, ktoré nepotrebujete okamžite a preto strpia odklad nejaký ten týždeň. Sem patrí kúpa nových topánok či koberca, návšteva escape roomu, ale aj firemný bowling či iné formy teambuildingov.
Nakoniec je tu jedna úplne nenápadná skupina, ktorá však tiež bude pomerne početná. Sú to podniky, ktoré (najmä pri hraniciach) 6] majú dodávateľov (alebo odberateľov) v zahraničí a kvôli obmedzeniam pohybu k nim buď nedorazí tovar (potraviny, ktoré majú najbližšie veľké mesto skôr v Poľsku, či Maďarsku ako na Slovensku) alebo k nim nedorazia zákazníci (napríklad legendárne Poľské trhy).
Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
Ako to už vo svete chodí, nič nie je čiernobiele a (podobne ako v istom sexe) ide skôr o mnoho odtieňov šedej. Preto svoju východziu pozíciu môžu jednotlivé odvetvia zlepšiť ale aj zhoršiť sadou poľahčujúcich, či naopak priťažujúcich, okolností. Nech to znie akokoľvek floskulovo, každý to má, tak trochu, vo svojich rukách.
Medzi najdôležitejšie poľahčujúce okolnosti je možnosť A] bezkontaktnej formy daného podnikania. Pre reštaurácie je to druhá noha v podobe roznášky. Pre lekárne je to predaj „cez nočné“ okienka, prípadne rozvoj potravín od veľkých reťazcov. Vyššou formou rozloženia rizika je B] dištančná podoba podnikania, ktorá zahŕňa prechod na e-shop v prípade fyzických produktov (spomeňte na týždenníky) alebo prechod na video-stretnutia v prípade služieb. Tu sa ukáže aj ochota podnikateľov bojovať s osudom. Základné video konferencie sú totiž momentálne po svete úplne zadarmo (pozri napríklad blizz alebo zoom). Rovnako e-shop možno mať na akýkoľvek fyzický tovar a existuje niekoľko riešení „na kľúč“ (napri Shoptet), ako aj návodov, ako si e-shop rozbehať. Poslednou poľahčujúcou okolnosťou je existencia C] predplatného modelu v podnikaní. Ako som už písal v predchádzajúcom diele, najlepšie to vysvetľuje rozdiel medzi posilňovňou a reštauráciou. Obe budú v týchto týždňoch zívať prázdnotou, ale tá posilka to vďaka členskému zrejme prežije. Väčšina reštaurácií nejakú formu predplatného nemá zavedenú.
Na odvrátenej strane slnka sú okolnosti, ktoré naopak pritĺkajú ešte ďalšie klince do rakvy daného podnikania. Tým asi najdôležitejším je Z] pominuteľnosť spotreby. V praxi ide o to, že aj keby sa podarilo reštaurácii prežiť dva mesiace (napríklad pomocou úveru), tak keď otvorí, nemá šancu „zameškané“ nákupy klientov spätne dohnať (teda ak pred krízou nebežala na príliš nízku návštevnosť). Nikto si totiž v júni nedá na obed 3 rezne preto, že ich vynechal v apríli a marci. Podobným problémom, ale z opačnej strany je Y] pominuteľnosť kapacity. Ak vymaľovanie bytu maliarovi trvá 1 deň, ak aj bude mať po skončení karantény viac objednávok, stále má k dispozícii tých istých 24 hodín, teda nemôže vymaľovať za ten istý deň 3 byty, aby dohnal stratu z predchádzajúcich mesiacov. Osobitnú úlohu v priťažujúcich okolnostiach zastáva aj X] pozícia sprostredkovateľa. Ak totiž ste totiž realitný maklér, tak vaše riziko je dvojnásobné, lebo vám hrozí aj nedostupnosť bytov na prenájom a súčasne nezáujem potenciálnych nájomníkov (napríklad pre výpadok ich príjmu).
Aké sú moje šance?
Ako teda zhodnotiť svoje šance zoči voči Korona kríze? Nuž najprv si prejdite body 1] až 6], ktoré z nich sa vás týkajú. Ak ich nebodaj máte viacej, úprimne, asi by som to s vami nemenil. Následne sa pozrite, či viete svoju situácie zmierniť niektorým z bodov A] až C]. Pozor, ak ste ich aj náhodou nemali pred krízou, stale je čas sa chopiť príležitosti. Vrátane bodu C], ktorí mnohí podceňujú. Ak by ste napísali verným klientom a požiadali ich o „predplatenie si budúcej spotreby“ alebo istú formu symbolických nákupov, za ktoré nedostanú (plnú hodnotu) tovar(u), budete prekvapení, že sa nájdu takí, čo Vašu situáciu chápu a radi pomôžu.
Nakoniec je samozrejme férovo si prezrieť aj priťažujúce okolnosti X] až Z]. Ani nie tak preto, aby ste oplakali svoju situáciu, ale aby ste mohli zvoliť správny plan, ako sa z krízy vynoriť. Pretože, ako sme rozobrali v predchádzajúcich dieľoch, svet nebude taký, ako pred krízou, keď sa z nej vynoríme. O tom, ako to chytiť za tú svetlejšiu stránku, už čoskoro v ďalšom diele nášho Korona seriálu. Držím vám všetkým palce.
Publikované dňa 31. 3. 2020.
Späť na domovskú stránku
