VOLEBNÝ SERIÁL 2023 | DIEL 8 | Manuál zaskočeného voliča

Odborníci na duševné zdravie odporúčajú, aby si si človek vyhradil ešte pred dôležitou udalosťou čas, v ktorom si v hlave prehrá (a akosi pred-žije) situácie a alternatívy, ako daná udalosť môže skončiť. Je preukázané, že takto my, ľudia, dokážeme ľahšie spracovať aj prípadné sklamanie a vnútorné rozorvanie zo skutočných výsledkov. Pretože, ak ste si už (v mysli) prežili aj situácie, ktoré si neprajete alebo ktorých sa obávate, šok z ich skutočného „nástupu“ nie je už tak bolestivý.

Práve vyššie uvedený „coping mechanism“ (ako sa tomu odborne hovorí) ma motivoval priniesť nám všetkým zoznam sklamaní, ktoré na nás môžu v nedeľné ráno doľahnúť. V každom z nižšie spomenutých bodov sa uvedený jav môže, ale aj nemusí prejaviť. Preto prosím neberte nasledovné odseky ako predpoveď toho, čo sa stane. Zároveň, tak ako to u rôznych alternatív toho istého deja chodí, je vopred vylúčené, že by sa všetky stali súčasne. Sú teda medzi nimi už vopred aj také, čo sa nestanú. Tu však pomáha pozitívna stránka tohto coping mechanzmu: Radi a rýchlo hodíme za hlavu hrôzy, ktoré sa naozaj nestali. Tak, prosím, konzumujte nasledovné riadky aj s týmto patričným nadhľadom.

 

Búrlivá volebná kampaň sa skončila a nás čaká rozuzlenie nedeľného rána. Pre mnohých je to napínavé finále, ako pri dobrej detektívke. Sú aj takí, ktorí sa skôr obávajú hororového konca. Ako tomu už v politike býva, najskôr nás však čaká niečo, čo sme si vôbec nepripustili. Ak si chcete zopár takých momentov osviežiť v pamäti, tak len pripomeniem tretiu vetu z uznesenia Most-Híd predsedníctva, 926 chýbajúcich hlasov PS-Spolu, či vytrhnutie demisie ministra z ruky prezidentského kancelára. Čo sú teda alternatívy, na ktoré by sme sa mali pripraviť po tomto volebnom víkende?

 

Prekvapenie #1: Už nie sú medzi nami

Zrejme prvým šokom a sklamaním, ktoré sa dostavia bezprostredne po vyhlásení (už predbežných) výsledkov, bude fakt, že niektoré strany (ktorých účasť v NRSR sa očakávala) sa tam nedostanú. Ak nesčítate z posledných prieskumov počet dosiahnutých percent pre skupinu OĽANO + SNS + Demokrati + SME RODINA + ALIANCIA + MODRÍ-HÍD vyjde vám niečo okolo 26-28 percent. Aby sa však všetky tieto strany dostali, potrebovali by ste 32 percent hlasov. Je teda zrejme, že minimálne 3 strany z tohto súčtu sa tam nedostanú. Ako sa neskôr ukáže, pre povolebnú kombinatoriku bude veľmi dôležité, ktoré konkrétne to budú. Ale tak či tak, viac ako 20% ľudí bude mať pocit bezmocnosti a prázdna v nedeľu ráno.

Asi vás zaskočilo, že som na zozname „ohrozenia“ ponechal aj OĽANO, napriek tomu, že posledné prieskumy ukázali, že sa vyšvihli nad 7%. Prezradím vám preto, čo býva najčastejšou logickou chybou v prípade prekvapení: Naša myseľ neznáša neistotu. A preto v absencii dlhodobých trendov (mylne) vezme za bernú mincu akékoľvek posledné udalosti a udelí im status „súvislého trendu“. Inými slovami to, že Matovič dokázal krátkodobo zaujať bitkou s Kaliňákom a pridusením Sulíka, nemusí mať trvanie viac ako týždňa.

Tým podstatným trendom, ktorý treba sledovať, pre rozlúsknutie tohto prekvapenia bude volebná účasť. Poučnú prípadovú štúdiu k tomu si môžete prečítať tu. V tomto ohľade aj dobre mienená, štátnická výzva na väčšiu účasť od prezidentky nemusí vôbec hrať v prospech všetkých vyššie uvedených strán.

 

Prekvapenie #2: Rozštiepený Hlas

Asi najväčšou (a často opakujúcou) sa chybou, ktorú robíme, je že predpokladáme počet pridelených mandátov strane vo voľbách = počet poslancov s ktorými volebný líder vstupuje do vyjednávania. Tvárime, sa ako keby strany boli neštiepateľným atómom. Pritom strany sú v skutočnosti molekuly. Pri dvojciferných počtoch poslancov sa vždy nájdu skupinky, platformy a frakcie. Totiž aj navonok jednotne vyzerajúce strany majú svoje vnútorné boje a tábory. Je možné, že počas kampane pragmaticky zakopali vojnovú sekeru. Ale hneď ako spoločné percentá strany sa premenia na mandáty pre konkrétne mená z kandidátky, jednotlivé zložky molekuly dostávajú voľnosť sa odpojiť a rekombinovať s inými molekulami.

Tento jav sa môže diať celkom spontánne (na základe vnútorných pnutí)., Avšak naberá ešte na väčšej intenzite, ak tomu štiepeniu dopomôžu (tak ako v skutočnej chémii) silné externé katalyzátory. Strana Hlas je mnohými vnímaná ako jazýček na váhach pomyselnej tvorbe koalícii. Diskutuje sa, či Peter Pellegrini pôjde s Ficom, alebo naopak radšej využije možnosť odpútať sa od neho a zložiť vládu s PS a ostatnými stranami tohto bloku. Čo si však ľudia neuvedomujú, že zakiaľ Pellegrini si bude musieť vybrať to či ono, jeho navolení poslanci vôbec nemusia byť jednotní. Keďže polarizácia medzi dvomi možnými tábormi (kam sa môže Hlas pridať je tak obrovská), „odtrhnúť sa k tým druhým“ sa môže stať skôr hrdinstvom než zradou.

Táto skutočnosť bude dôležitá najmä v prípade, ak tým externým katalyzátorom štiepenia Hlasu bude práve Robert Fico. Mnohí z potenciálnych poslancov Smeru sa určite „vedia s Ficom porozprávať“ a nie je vylúčené že sa nechajú presvedčiť (alebo kúpiť ak chcete ostrejšie slovo). Preto ak bude možné zostaviť vládu tak, že Ficovi bude stačiť iba čas poslancov Hlasu, určite sa o to pokúsi. Trochu paradoxne tento osud môže postretnúť ak KDH (a v inom zmysle príklonu aj OĽANO). Špeciálnou podobou tohto štiepenia môže byť Republika, ale o tom viac v prekvapení #6.

 

Prekvapenie #3: Volebný pat

Tak už to proste býva, že najmenej si pripúšťame alternatívu, ktorá sa doposiaľ ešte nikdy nestala. Kým sme nemali úradnícku vládu, tak to bol strašiak. Rovnako kým sme nemali volebný pat, nikto si ho nepripúšťa. Paradoxne však táto možnosť je jednou z pomerne pravdepodobných pre nadchádzajúce voľby. Prípadný návrat Matoviča do zóny zvoliteľnosti vytvorí blok, s ktorým nikto nebude chcieť ísť do vlády (aj keď zostáva tu karta OĽANO bez Matoviča, ale autor si nie je istý, či táto možnosť je vlastne naozaj možnou alternatívou).

Volebný pat je v západných krajinách legitímnym javom, v niektorých krajinách sa museli voľby opakovať dokonca niekoľko krát po sebe. Ľudskou rečou by sa dala táto situácia vyložiť asi ako: „radšej ako sa zle vydať, lepšie je zostať slobodnou“. Logickým dôsledkom takejto situácie by boli opakované predčasné voľby. Takýto scenár má niekoľko pozitív a negatív.

Ak by sa museli opakovať voľby, na pravicovej strane by to viedlo k vynútenému spájaniu. Jedným z príčin prípadného patu totiž budú práve prepadnuté hlasy strán, ktoré sa nedostanú. To by zrejme bolo pozitívnym dôsledkom patu.

Druhým dopadom by bol nerovný súboj strán „v druhom kole“. Časť  príspevkov za úspech vo voľbách totiž strany dostavajú postupne počas trvania volebného obdobia. Ak by sa ďalšie voľby konali (kvôli lehotám) do 6 mesiacov od prvých volieb, tak hlavne menšie strany dostanú menej ako polovicu peňazí, ktoré by získali za celé obdobie. To môže byť pomerne málo na úhradu úverov za tieto voľby a prípravu ďalšej kampane v rýchlom slede. Aj tu by však nerovnováhu mohlo vyriešiť spájanie sa. Väčšie strany by pohltili menšie a spoločného mešca na novú kampaň priniesli viac peňazí.

Tým tretím dôsledkom by bolo, že dočasná vláda Ľudovíta Ódora by zostala pri moci dlhšie. Vzhľadom na ich profesionálny výkon, by to mohla byť skôr dobrá správa. Aj keď na rozdiel od tohto predvolebného obdobia, už by si nemohla dovoliť existovať bez podpory parlamentu. Je potrebné totiž schváliť štátny rozpočet a prijať niekoľko nutne čakajúcich zákonov. V snemovni, ktorá sama nevie zostaviť vládu by mohlo byť hľadanie hlasovacej väčšiny nie príliš pozitívnou skúsenosťou.

 

Prekvapenie #4: Omámení Kresťanskí demokrati

Sledujúc diskurz tesne pred voľbami, mnohí novinári a komentátori pokladali skupinu PS + SAS + KDH za akýsi prístav proti-ficovského hlasovania. Volič, ktorí si nepraje návrat Fica, si môže pokojne vybrať ľubovoľnú alternatívu. Túto idylku však narúša jeden podstatný (aj keď skrytý) faktor. Po rokoch reálnej parlamentnej abstinencie, niektoré štruktúry KDH môžu byť hladnejšie po účasti na moci, ako si mnohí predstavujú.

Túto dynamiku môže umocniť ešte omámenie mocou, ak by svoj prípadný vstup do NRSR vedeli kresťanskí demokrati upgradnúť rovno na účasť vo vláde. Na chvíľu si predstavme, že Fico tesne vyhrá voľby a dostane poverenie na zostavenie vlády. Taká vláda by reálne mohla vzniknúť, iba ak by sa KDH pridalo. Mámenie (a reálne ponuky) budú silné. Drahá nevesta sa tak prezlečie z Kollárovho županu do reverendy. Procházkov príklad z minulosti by mal byť spozornením pre nás ohľadne takejto možnosti. Ak by sa tak stalo, Fico zrejme aj tak nezíska celé KDH a povedie to k štiepeniu. Ale možno aj zlomok KDH mandátov bude stačiť na žiaduci súčet nad 75. Ak chcete zapudiť túto úvahu ako nepravdepodobnú špekuláciu, prehrajte si prosím predvolebné debaty a všimnite si hrubé čiary smerom k PS. Ale všimnite hlavne aj to, že Majerský takmer nikdy nehovoril o „potrebe odvrátiť hrozbu Fica“. Túto formulku mlčky prenechal PS, Demokratom či SaSke.

 

Prekvapenie #5: Mysteriózni nacionalisti

Tak ako v prípade kresťanských demokratov existuje možnosť podľahnúť volaniu z druhého brehu, existuje jedna zaujímavá možnosť s opačným tokom mandátov. Andrej Danko so svojou SNS bol tak ignorovaný (a v ozvene smiechu svojho predchádzajúceho pôsobenia alá bozkávané  výložky), že sa nestal terčom „vylúčenia spolupráce“ zo strany pravicových strán. Áno, Danko by musel krvou podpísať Európsku a NATO orientáciu, aby preskočil nutnú latku. Ale povedzme si otvorene: Je tak jednoduchšie prihlásiť sa k niečomu, čo je status quo, ako „salto mortale“, ktoré by museli urobiť V KDH podľa prekvapenia 4 alebo ktoré Peter Pellegrini by musel prekonať pri plnohodnotnom vstupe Hlasu do vlády vedenej PS.

Táto možnosť samozrejme príde na pretras iba ak príklon SNS k Smeru by aj tak k zostaveniu vlády nebolo postačujúce, ale v súčte s PS-stranou rieky by na vládu naopak stačilo. Pre Danka samotného by to bola rehabilitácia (nielen) ega. Netreba rovnako zabúdať, že ak alternatívou by bol volebný pat, tak SNS je jedna zo strán, ktorú by výpadok z peňazí od štátu za úspech vo voľbách (pri rýchlych opakovaných voľbách) zasiahlo najviac. Nemá sa totiž s kým spojiť a teda ďalšie voľby by boli pre nich veľkým rizikom. Druhú šancu by tak v Nedeľu ráno mohla dostať legendárna Dankova veta „Chským?“

 

Prekvapenie #6: Vrtiaca sa Republika

Našu kartotéku prekvapení zakončíme rozpravou o strane, ktorá je asi najmenej čitateľným článkom celej skladačky. Republika, ak sa vôbec do parlamentu dostane, nemá vlastne žiadnu dláždenú cestu. Ak nedostane pozvánku do reálnej vlády od Fica (s čím by stále mohli mať problémy tí ostatní nutní do koalície), jej pôsobenie je úplne solitérne. Na rozdiel od pôvodného Kotlebu, predstavitelia Republiky nekandidujú z ideologických pohnútok, ale čisto z pragmatického mocenského (alebo možno i biznisového) dôvodu. Ostať nepovšimnutí 4 roky v NRSR nemusí byť scenár, ktorí si prajú.

Ale ako sa/ich zapojiť do hry? Otvorená účasť Republiky, ako značky, vo vláde bude asi no-go pre mnohých. Ak by však z Republiky vystúpilo pár pragmatických, práve zvolených poslancov a stali sa nezávislými, to by už možno šlo. Rovnako by možno pripadala do úvahy tichá podpora menšinovej vlády, veď to ani jednu zo strán sporu k ničomu nezaväzuje. Republiku teda čaká zrejme akési vrtenie. Nemôže byť takmer ničím otvorene, ale jej predstavitelia určite nechcú zostať bez efektu. A tak bude zrejme niečím skryto.

 

Niektorí z vás by si možno do zoznamu pripísali ešte iné alternatívy prekvapenia. A pokojne tak urobte. Veď ako sme spomínali v úvode, má to terapeutické účinky pre prípadné zreálnenie takých prekvapení. Najlepšou cestou ako o tom rozmýšľať, je dať si dva kroky späť a pozrieť sa, čo pokladáte za automatický fakt. (A následne rozvinúť myšlienkový experiment, ako by svet vyzeral, keby tento predpoklad proste prestal existovať).

Moja dejinná úloha však tu končí. A s trochou žartu na záver dodám: „NEnechajme sa teda v Nedeľu prekvapiť!“

 

PS: Ak sa ešte začítať do faktov, ktoré odhalili volebné dáta, otvorili sme pre vás:

Diel #1 (Matovičova Finta),

Diel #2 (Oplatí sa mať 150 poslancov?),

Diel #3 (Parlament 40tnikov),

Diel #4 (Koho má voliť Adela),

Diel #5 (Vzdelanie budúcich poslancov) ,

Diel #6 (Z Úradu práce rovno do snemovne)

alebo Diel #7 (Geografické pokrytie politikmi)

 

pôvodného volebného 2023 seriálu bez nutnosti predplatného alebo registrácie priamo tu na mocnedata.sk

 

 

 

 


Publikované dňa 28. 9. 2023.