Čriepky VOLEBNEJ SKLADAČKY – 3 – NAJHORŠÍ ZUBÁRI

Tento článok je súčasťou série blogov o výsledkoch volieb 2020 do parlamentu SR. Ak vás zaujímajú aj ostatné zistenia, pozrite si rozcestník série alebo skočte priamo na jednotlivé diely: Diel 1Diel 2Diel 4 alebo Diel 5.

ZUBÁRI SLOVENSKÍ

Asi by bolo normálne, keby sa zubári stali predmetom volebnej kampane v diskusii o programoch pre rozvoj zdravotníctva. Tohto roku sa však vďaka premiérovi  ocitli zubári v reflektore volebného záujmu pre oveľa bizarnejšie dôvody. Ak si spomeniete, volebný líder SMER-SD vytiahol zubárov ako motiváciu pre zahraničných Slovákov docestovať domov, keď povedal, že Slováci žijúci v zahraničí si chodia domov iba nechať urobiť zuby.

S trochou odľahčenia by sa dalo povedať, že okresy, so zeleným spektrom na mape budú mať zrejme mizerných zubárov, keď im ani nestálo za to pricestovať na Slovensko a ešte aj voliť sa rozhodli na diaľku. Pevne verím, že ste prekukli podstatu tohto vtipu.

Faktom však je, že ak dáme do pomeru ľudí hlasujúcich poštou (zo zahraničia) k ostatným obyvateľom (resp. voličom) daného okresu, ktorí žijú na Slovensku, získame pomerne rozdielne čísla. V niektorých okresoch pridávali „obálkoví“ viac ako 2% dodatočných hlasov, v tých najmenej angažovaných sa pridalo sotva 0.3% voličov. Nehomogénnosť týchto voličov naprieč SR bola aj jedným s dôvodov potknutia sa exit pollu. Rozdielný vplyv tohto faktoru na jednotlivé okresy SR dokumentuje nasledovná infografika:

ZAHRANICIE 

[Zelená = výrazne napriemerný vplyv zahraničných hlasov, Červená = Výrazne podpriemerný vplyv zahraničných hlasov]

Keďže mieru dodatočnej angažovanosti voličov obálkou sme počítali ako relatívnu metriku (voči veľkosti daného okresu), ak by ľudia rovnako emigrovali z rôznych kútov SR a mali rovnakú mieru odhodlania pre voľby na diaľku, očakávali by sme podobnú mieru dodatočného príspevku týchto hlasov. Keďže však republikový graf naznačuje radikálne rozdiely, čím sú naozaj spôsobené?

ČO NAOZAJ, AK NIE ZUBÁRI

Historku o kvalite zubárov samozrejme nebudeme vážne skúmať, lebo medzi dôvody určite nepatrí. Do úvahy však pripadá to, či pochádzajú z regiónu, kde je voliť cťou (vyššia účasť aj v hlasovaní do urny), alebo sú z okresu, kde bolatohto roku všeobecne vyššia mobilizácia, prípadne má na ich ochotu na diaľku voliť priamo prostredie, v ktorom bývali pred tým, než do zahraničia odišli. Každý z týchto faktorov som individuálne otestoval a tu sú výsledky:

ZAHARNICIE_faktory

Okrem testovaných faktorov prichádza do úvahy samozrejme mnoho iných dôvodov. O jednom z nich sme doma s manželkou vášnivo diskutovali. Voľby sa totiž konali uprostred turnusov jarných prázdnin, ktoré sú známe dlho vopred. Ak ste teda vopred plánovali lyžovačku alebo inú dovolenku mimo SR, mohli ste si vyžiadať voľbu poštou, aj keď žijete priamo na Slovensku. Obce neskúmajú, či naozaj žijete v zahraničí a pošlú vám volebné lístky na ľubovoľnú adresu, ktorú si uvediete (kľudne aj slovenskú adresu). Ak teda viete, že počas volieb krátkodobo nebudete na Slovensku, môžete si vypýtať hlasovanie poštou, odvoliť priamo zo Slovenskej adresy vopred a potom si užívať deň volieb bezstarostne.  Prečo o tom hovorím? Nuž ak sa pozriete ešte raz na mapu, tak východné Slovensko (ktorému začínali jarné prázdniny práve večer pred voľbami) malo neporovnateľne vyššiu mieru „voľby zo zahraničia“ ako západné Slovensko, ktoré už jarné prázdniny stihlo odbiť 2 týždne pred voľbami. Je teda možné, že nemalú časť voličov „zo zahraničia“ boli v skutočnosti len dovolenkujúci Slováci. Alebo majú naozaj na západe mizerných zubárov.

Veľmi si cením vašu spätnú väzbu. Preto by ma potešilo, keby ste mi svoj názor zanechali v diskusii ALEBO ho napísali emailom na info@mocnedata.sk ; Možno vaše návrhy povedú k ďalším dielom tejto volebnej skladačky.

 

Čriepky VOLEBNEJ SKLADAČKY – 4 – ČO TO VLASTNE VOLÍME?

Občas je až zarážajúce, ako strany tápajú v tom, čo to vlastne na Slovensku tí voliči volia. Je to program? Idú skôr za lídrami? Alebo je to kvalita kandidátky? Alibista by povedal, že z každého trošku alebo ako kto ako. No dobre, ale v akom pomere a čo je (alebo bolo aspoň tohto roku) rozhodujúce? Odpoveď na túto dilemu si dáme práve tomto v diele volebných čriepkov.

Na tom, že v konečnom dôsledku ide o vzájomný vplyv faktorov, samozrejme je aj niečo pravdy. Úplne presne odizolovať všetky faktory pre každú stranu zvlášť nie je možné. Ale je pravda, že je možné ísť vylučovacou metódou. Tak sa na to spoločne pozrime:

Hypotéza 1: Volebné programy

Expertné panely zostavili rôzne rebríčky kvality volebných programov pre jednotlivé oblasti. V nich sa na prvých miestach striedali SaS, Za Ľudí a PS-SPOLU. Spolu tieto strany nedosiahli ani 20% hlasov voličov. Navyše, všetky strany skončili s veľmi podobným číselným výsledkom.

Na druhej strane OĽANO, SMER-SD nemali volebné programy rozpracované do rovnakého detailu, mali skôr iba heslovité výroky. Napriek tomu dosiahli spolu viac ako 40% hlasov voličov. Zvyšok strán sa potáca tak niekde uprostred (SME RODINA, ĽSNS, MOST-HÍD, SNS). Nejaký program aj mali, ale v kampani sa o jeho priority skoro vôbec neopierali.

Z uvedeného možno usúdiť, že program síce dokáže osloviť istú menšiu časť voličov, ale nemá zásadný potenciál na odlíšenie, ani nie je nástrojom na výhru vo voľbách. Ide teda o akési hygienické kritérium: Ak chcete osloviť určité skupiny voličov, musíte ho mať. Ale ak ho aj máte výborný, už vás to neposúva o mnoho ďalej, ako keď ho máte priemerný. Ak si zoberiete historicky najúspešnejšie volebné slogany boli to Dzurindové dvojnásobné platy, Ficové Istoty a Mečiarovo Vivat Slovakia! Viem, smutné konštatovanie, ale myslím, že strany by sa z toho mali (konečne) ponaučiť.

Hypotéza 2: Kvalita kandidátky

Druhým veľmi často diskutovaným aspektom záujmu voličov je kvalita kandidátnej listiny. Veď, koniec koncov, vyberáme si ako občania svojich zástupcov. Tak by bolo fajn, aby to boli ľudia k svetu, ideálne aj zdieľajúci naše hodnoty. Odmerať kvalitu kandidátky je však pomerne ťažké. Kandidáti totiž neprechádzajú nejakým spoločným IQ testom alebo odborným testovaním, na ktorom by bolo zrejme, kto koľko bodov získal. Preto sa môžeme spoľahnúť iba na skutočnú spätnú väzbu, ktorú kandidátkam vystavili voliči používaním preferenčných hlasov.

Rozdelil som preto kandidátku každej strany na 15 skupín od kadidátov [1 – 10] až po [141-150]. Následne som spočítal (a zobrazil na grafe) aký podiel z celkovo získaných preferenčných hlasov strany získali jednotlivé časti kandidátky. Výsledok vyzerá takto nejako (pre prehľadnosť som zobrazil len tie najdôležitejšie strany):

QUALITY_of_candidates_2020

[Podiely jednotlivých dekád kandidátov na celkových získaných preferenčných hlasoch strany v NRSR voľbách 2020]

Pre správne čítanie prvej desiatky si je potrebné uvedomiť že kandidujúci poslanci OĽANO (vrátane lídra) boli na konci kandidátky. Z uvedeného grafu je vidno, že väčšine strán prvých a druhých 10 kandidátov získali gro prednostných hlasov. Jedine dve strany, ktoré to majú inak, sú PS-SPOLU a KDH. Priebeh týchto dvoch kandidátok je oveľa menej stratifikovaný, lídri z čela kandidátky nedosahujú násobne viac ako 2há či 3tia desatica. Pri KDH dokonca ešte aj kandidáti na miestach 70 – 100 dosahovali (pre svoju stranu) významnosť porovnateľnú s 2 desiatkou OĽANO, či  SMERu. To napovedá o kvalitou vyrovnanej kandidátke. Zároveň to však napovedá o tom, že líder (alebo lídri) nie sú “o level vyššie” ako ostatní kandidáti na poslancov.

Ako sme diskutovali už v prípade PS-SPOLU (ktorej prednostne hlasujúci voliči dávali najväčší priemerný počet krúžkov). Kvalitná kandidátka môže byť snaha pozbierať hlasy na prelezenie potrebného limitu na vstup do parlamentu. Príliš vyrovnaná kandidátka však neumožňuje burcovať emócie a efektívne mobilizovať. Kvalita kandidátky je teda výborný sluha, ale mizerný pán. Do volieb, s nízkou účasťou (ako boli tie do EP, áno, pamätáte si kto ich vyhral?) je kvalitná kandidátka silnou zbraňou. Do hlasovania, kde sa očakáva vysoká účasť, sa hodí skôr stratifikovaná kandidátka s vytŕčajúcim lídrom. Nuž a tieto voľby boli skôr to druhé.

Hypotéza 3: Volebný líder strany

Analýzou z predchádzajúceho odseku sme sa pomaly presunuli k otázke lídrov. Volíme teda skôr teamy alebo strany jedného muža? Keďže parlament má 150 miest, bude to znieť veľmi paradoxne, ale Slováci radšej volia lídra ako kvalitné teamy. Okrem lepšej mobilizácie (ktorú výrazný líder umožňuje), dáva voličom silná osoba na kandidátke aj akúsi mentálnu skratku. Keď sa budú diať dobré veci, pripíšem to danej osobe. Keď sa to pokazí, ľahko ukážem prstom na vinníka. Ako volič som zbavený komplikovaného pátrania po tom, kto to naozaj dovrzal. Proste za to môže líder danej strany. Preto vraždu Kuciaka prišili Ficovi, hoci skôr zlyhala Kaliňákova polícia. Prepad ZA ĽUDÍ pripísali Kiskovi, hoci on dostal naozaj dosť prednostných hlasov, a nárast extrémizmu Kotlebovi, hoci napríklad prehral župné voľby v kraji, odkiaľ pochádza a ĽSNS získala hlasy až v 99% percent obcí Slovenska (len pre porovnanie taká KDH len v 91%.)

Ak si teda strany z aktuálnych parlamentných volieb 2020 zoradíme podľa toho, akú silnú úlohu v nej zohráva volebný líder, naskytne sa nám naozaj zaujímavý pohľad:

VOLEBNI_LIDRI_2020_vyznamnost

[Aké percento voličov danej strany dalo aj prednostný hlas volebnému lídrovi danej strany vo voľbách do NRSR 2020]

Hranica zvoliteľnosti sa dá nakresliť priamo do tohto grafu. Jasne oddeľuje zvolených od neúspešných. Je teda zrejmé, že zo všetkých 3 diskutovaných kritérií práve významnosť volebného lídra má najsilnejšiu koreláciu s výsledkom kampane. Nie je to teda náhoda, že Pellegrinimu sa podarilo uhrať celkom obstojný výsledok pre SMER-SD, Boris Kollár je asi jediný kandidát, ktorého poznáte z kandidátky SME RODINA a že PS-SPOLU sa svojou dvojtvarosťou a rovnostárskym, teamovým prístupom trápili. Ak ste mali dojem, že ľudia dávajú zbytočne krúžky prvým menám kandidátky, tak ste sa mýlili. Oni ich naozaj volia z presvedčenia. A ako útek pred povinnosťou prečítať (a preveriť si) 150 mien ľudí za každú stranu, ktorú zvažujú.

Zároveň to znamená ešte jednu podstatnú vec pre vedenie volebnej kampane. Ad hominum útoky na konkrétnych lídrov strán sú veľmi efektívnym nástrojom bombardovania výsledku strany ako takej. Zhorela na tom Sieť v roku 2016, Danko a Bugár utopili svoje strany v 2020 voľbách a Kiskové videá boli nebezpečne blízko želaného efektu tak isto. Poriadne si preklepnúť človeka, než z neho spravíte volebného lídra, je teda asi naozaj veľmi dôležité.

V tejto časti seriálu sme sa teda dozvedeli, že volebný program je hygienický faktor (ak ho máte fajn, ale voľby vám nevyhrá, oveľa dôležitejšie sú silné heslá/slogany o prioritách (ktoré vyniesli do premiérskeho kresla už nejedného, vrátane Matoviča). Vysoká kvalita kandidátky je fajn do volieb s nižšou účasťou. Naopak pri vysokej účasti sa stáva dôležitejšia mobilizácia k hlasovaniu, na ktorú majú lepší predpoklad strany s výrazným lídrom, čnejúcim o kategóriu nad ostatnými kandidátmi strany.

Tento článok je súčasťou série blogov o výsledkoch volieb 2020 do parlamentu SR. Ak vás zaujímajú aj ostatné zistenia, pozrite si rozcestník série alebo skočte priamo na jednotlivé diely: Diel 1, Diel 2Diel 3,  alebo Diel 5.

Keďže na futbale je vždy na ihrisku 22 blbcov a v hľadisku 10000 odborníkov na futbal, po zápase je mnoho názorov na to, čo malo byť inak. Predvolebné blogy vyvolali pomerne veľa aj zaujímavých reakcií z vašej strany. Ak máte aj k týmto povolebným iný názor alebo otázku, napíšte mi ich, prosímpriamo do diskusie alebo mi ho pošlite emailom na info@mocnedata.sk. Sľubujem, že na každý (slušný) podnet osobne odpoviem.

Čriepky VOLEBNEJ SKLADAČKY – 5 – KÚZELNÍCKA PALIČKA MATOVIČA

Musím sa priznať, že zo všetkých analýz, hľadajúcich vysvetlenie na výsledky volieb NRSR 2020, ma najviac irituje „habkanie“ okolo úspechu Igora Matoviča. Drvivá väčšina záverov na túto tému sa uspokojí s vetami typu “mal skvelý marketing“, “urobil show“, “bol na výlet v Cannes“ alebo niečo podobné. Pritom na nič z týchto tvrdení neexitujú nejaké dáta, ktoré by potvrdili súvislosť medzi spomínanými javmi a výsledkom OĽANO. Rozhodol som sa preto ponoriť do dát a priniesť na svetlo sveta tie dôvody úspechu OĽANO, ktoré sú naozaj doložiteľné faktami.

PAN MORÍ

Najzásadnejším (a zároveň najmenej v médiách diskutovaným) dôvodom Matovičovho úspechu bolo zásadne zdvihnutie volebnej účasti. O tom, aké zničujúce Tsunami to bolo, sme sa už rozprávali v prvom diele volebných čriepkov. Preto si z danej diskusie prepožičiam len jeden graf, ktorý ukazuje, kto ako profitoval zo zvýšenej účasti:

UCAST_2020_vplyv

Keďže OĽANO je jasne a pomerne osamotené v pásme víťazov, nie je pochýb o tom, že danú výraznú vlnu vyššej účasti nielen použilo, ale aj priamo vyvolalo. Pretože, ak sa náhle zdvihne o 6% účasť a vy ste takmer jediný, kto z tohto náhleho nárastu profitujete, tak je viac ako isté, že v tom náraste “máte prsty“. S tým odľahčením teda možno povedať, že Igor Matovič sa stal pánom morí, keď “poručil moru a dešti.“

O tom, čo presne spôsobilo tak silný mobilizačný efekt sa dá, žiaľ, viesť polemika len bez konkrétneho dátového podloženia. Často sa spomína výlet do Cannes za Počiatkovou vilou. Nárasty v prieskumoch popularity túto hypotézu nepotvrdzujú a skôr sa (chronologicky) prikláňajú k tomu, že tento nárast nastal po 11 podmienkach v akcii ROZHODNI.TO, o ktorej sa budeme baviť ochvíľu. Nie je preto možné pri tomto opatrení (nárastu účasti) vyhodnotiť, či išlo o cielenú stratégiu alebo marketingovo šťastie. V každom prípade to bol určite preukázateľne najsilnejší tresk tejto kampane.

PREVZATÉ OBRATY V OBSAHOVEJ DISKUSII

Ak pri prvom opatrení nie je možné jednoznačne určiť, či bolo cielené, v prípade tohto druhého niet o tom pochýb. Celý počin ohľadne ROZHODNI.TO akcie má priezračné črty silnej (a vhodne pripravenej) marketingovej stratégie. Pre férovosť voči ostatným volebným teamom, musím povedať, že ani ja som neprekukol celý dopad tejto akcie v deň vyhlásenia Matovičovej ankety. Ale figliarstvo tohto kroku mi bolo zrejmé o dva-tri dni neskôr, keď som videl prvé reakcie ostatných lídrov opozície. To už totiž bolo zrejmé, že Igorova pasca zaklapla (a ulovila nemalú korisť). V čom spočívala teda genialita tohto ťahu?

Líder OĽANO najprv na tlačovej konferencii avizoval, že chystá “facebookové referendum“ o 11 otázkach, ktoré sa chce opýtať ľudí. A keď za niektoré otázky zahlasuje väčšina respondentov, bude na nich trvať pri vstupe do vlády. Samotné referendum prišlo o pár dni neskôr zapojilo sa do neho približne 67 415 ľudí (údaj z 8.3.2020). Tento počin mal za následok neuveriteľný zoznam vplyvov, ktorý sa pokúsim zhrnúť aspoň v krátkosti:

a] otázky boli stanovené pomerne populisticky, bol to ten typ otázok, na ktorý pospolitý ľud nemôže povedať nie. Matovič teda mal isté, ako hlasovanie dopadne.

b] v úvodných fázach kampane líder OĽANO dostával celkom „vyžrať“, že nemajú program, prípadne ho majú výraz slabší ako ostatné strany demokratickej opozície (bojujúce o post budúceho premiéra). Nech už bol program OĽANO čokoľvek pred touto anketou, po nej už sa oponenti a novinári nepýtali Matoviča na nič iné, iba na otázky z daného 11nástora. Prešibané v tomto ohľade je aj to, že daných 11 otázok vlastne nebolo programom (ktorý nakoniec OĽANO naozaj malo), ale boli akási iná forma „priorít“ navyše posvätených ľudovým hlasovaním. Dvojitý štít.

c] Asi najdôležitejšia časť tejto hry bola, prepáčte mi to slovo, hysterická reakcia zo strany ostatných lídrov. Nielenže neprekukli, že proti týmto opatreniam je ako cikať proti vetru, lebo sú všeobecne akceptované, oni sa dokonca pustili do reakcie. PS-SPOLU a ZAĽUDÍ povedali, že to sa nepatrí, Sas najprv povedal, že to je nejaké nereprezentatívne hlasovanie a neskôr sa dokonca pustila do vyvracania niekoľkých téme z 11tora. Vôbec si pritom neuvedomili, že opraty diskusie o témach tým predali do rúk Matoviča. A akože ich aj v tom celom riadne vykúpal.

d] šach-mat celej snahe o zdiskreditovania 11 otázok nasadil, keď spolu s výsledkami internetového hlasovania zverejnil aj výsledky reprezentatívneho prieskumu realizovaného fundovanou agentúrou, ktoré potvrdzovali výstupy hlasovania. To bol moment, keď lídri mali precitnúť a zahrať nejaký úhybný manéver. Oni sa však o túto tému naďalej rozbíjali cez papagájovanie svojich priorít, ktoré “v očiach ľudu” boli omrvinkami oproti témam zo slávnej 11ky. Jediný, kto prezrel celý problem ako tak, bol Boris Kollár, ktorý sa v poslednom týždni snažil vymačkať posledné body z tém spomínaných aj v danom 11tore. (napr. detské onkologické veci)

e] drobná poznámka aj k samotnému počtu 60+ tisíc, ktoré ostatní zosmiešňovali ako zanedbateľné voči niekoľko miliónovej účasti vo voľbách. Tak len pre zreálnenie tejto hádky, týchto 60 tisíc ľudí, ktorých dané hlasovanie nadchlo, predstavujú masu o sile štvrtiny hlasov pre SME RODINA, niečo viac ako 30 percent pre SaS, ZA ĽUDÍ a PS-SPOLU a až takmer 45% z celého výsledku KDH. Ak by teda strany boli k ankete pristúpili inak ako zosmiešňovaním, mohli dopadnúť zásadne inak.

Dokázať to úplne nie je možné, ale práve 2-3 percentuálne body, ktoré akcia ROZHODNI.TO zrejme OĽANO priniesla, boli zrejme tým prvým impluzom pre priblíženie sa SMERu, ktoré potom nabralo ďalšiu dynamiku.

SKUTOČNÝ VÍŤAZ ŤAŽENIA VOČI ĽSNS

Tretím podstatným kúskom, ktorý Igor Matovič vo volebnej kampani predviedol bolo „džudistické“ využitie pohybu, do ktorého ostatné strany demokratickej opozície uviedli ĽSNS. Ako k tomu prišlo detailne popisujem v 2. diele venovanom PS-SPOLU. V skratke však možno povedať, že zakiaľ ZA ĽUDÍ a PS-SPOLU navŕtali do ĽSNS dieru, dynamit s rozbuškou do nej vložil až Matovič (a trochu prekvapivo aj Boris Kollár). Potvrdzuje to nasledovný graf, ktorý hovorí o tom, kto získaval hlasy v okrskoch, kde ĽSNS začala strácať:

PS_spolu_UKROJENIE_LSNS

[Korelácia nárastov jednotlivých strán v okrskoch, kde ĽSNS nedosiahlo celonárodný priemer v NRSR 2020 voľbách]

Dôvod, prečo sa to OĽANO podarilo, že Matovič pomenoval strategicky, že ak odlákate ovečku zo stáda, musíte jej nájsť nový košiar. PS-SPOLU sa snažilo voličov ĽSNS len ostrakizovať, ale cestu na správnu stranu rieky im neukazovalo. Z odstupom času to vyzerá, ako by si mysleli, že títo ľudia sú nereformovateľní. (Ale potom prečo sa nimi vôbec zapodievať?) Igor Matovič otvorene (a Boris Kollár nepriamo cez témy, ktoré týchto ľudí trápili) začali postupne usmerňovať tok rozumných, len zúfalých voličov od ĽSNS k sebe. Mnohí sa domnievajú, že nárast účasti pochádzal aj od nevoličov, ktorí však sympatizovali s ĽSNS. Toto nie je možné preukázať dátami, ale fakt je ten, že to boli ľudia, ktorých v minulosti SMER ani ĽSNS nedvíhalo zo stoličiek (inak by ich volili alebo volili proti nim). Teda je možné, že šlo o mlčky prizerajúcich sympatizantov týchto dvoch strán z minulých volieb.

POSLEDNÁ VOĽBA PRE MENŠINU

Faktor, o ktorom sa hovorí veľmi málo na verejnosti je skutočnosť, že OĽANo skončilo ako možnosť poslednej záchrany pre voličov maďarskej menšiny, ktorým smerovanie krajiny bola dôležitejšia ako národnostná identita. Z historických dát vieme, že podiel aktívnych voličov maďarskej menšiny sa pohybuje približne na 10%. Dve priamo maďarské strany získali necelých 6%, takže niekam do „slovenských“ strán sa prealokovalo až do 4%. Ak by boli súhlasili s vládou, mohli pokojne voliť MOST-HÍD, ktorý v nej bol a so Smerom kolaboroval. Keďže však tak neurobili, je zrejmé, že sa preskupili na stranu nových strán a demokratickej opozície. Prečo sa nakoniec významná časť z nich rozhodla podporiť práve Matoviča, nám dáta úplne nevysvetľujú. Že sa tak stalo však pekne ilustrovali vo svojom článku  Daniel Kerekes a Dušan Mikušovič z Denníka N, z ktorého by som vám chcel ukázať graf, hovoriaci o tom, kde narástla podpora OĽANO najviac v porovnaní 2016 vs 2020:

olano_uspesnost

[Zdroj: Denník N, článok “Matovičovo Slovensko: Kde sú jeho bašty a kde bral hlasy Kotlebovi (12 máp o voľbách)”]

Iste si všimnete tmavozelené plochy na juhu Nitrianskeho a Košického kraja. Na potvrdenie tohto trendu pripájam ešte jeden graf z mojej dielne, ktorý dokumentuje významnosť jednotlivých regiónov SR pre celkový úspech OĽANO.

OLANO_regoinal_split

[Podiel jednotlivých regiónov SR na celkových získaných hlasoch strany OĽANO vo voľbách do NRSR v 2020 a 2016]

Všimnite si, že najväčšia pozitívna zmena je v kraji Nitrianskom a Košickom, zakiaľ ostatné regióny zostávajú porovnateľné (a Bratislava klesla na význame). Tento jav sme videli už pri prezidentských voľbách, kde aj v prvom kole (kde kandidoval Bugár) nemalá časť maďarských voličov podporila najsilnejšieho kandidáta opozície, Zuzanu Čaputovú. No a tohto roku sa scenár opäť zopakoval. Zúfalí, ale voliť odhodlaní voliči maďarskej národnosti podporili najsilnejšieho kandidáta opozície. A to napriek tomu, že iné strany mali silnejšie zastúpenie „pro-menšinových“ kandidátov na svojich kandidátkach. Bez toho, že by som chcel zovšeobecňovať, ale vyzerá to tak, že nemalá časť maďarsky hovoriacich voličov, ak nemá reálnu šancu voliť menšinového kandidáta, podporí najsilnejšieho kandidáta demokratickej opozície. Naozaj zaujímavé a uvedomelé.

V tejto stati mi dovoľte ešte jednu poznámku. Veľa sa diskutovalo o tom, že OĽANO mal aj akýsi efekt snehovej gule (nabalil na seba voličov, ktorí chceli voliť víťaza alebo iné interpretácie tohto efektu). Posledné (tajné) prieskumy necelý týždeň pred voľbami merali OĽANO pod 20%, nakoniec skončili s 25%. Takže nejaký náhly prískok voličov k OĽANO tam za posledné dni zjavne bol. Osobne musím priznať, že som ho neočakával, bol to jeden z mojich omylov pri predvolebných odhadoch. Žiaľ dostupné dáta nám neumožňujú tento jav úplne vysvetliť. Ale ak ho niečo naozaj podmienilo, tak najpravdepodobnejší je práve efekt tejto záchrannej voľby maďarskej menšiny. Preto túto poznámku uvádzam aj v tejto časti blogu.

MENEJ KRÚŽKOV PRE OĽANO

Triky Igora Matoviča mali, okrem zničujúceho dopadu pre ostatné strany demokratickej opozície (,ktoré si to ako sme už rozobrali v tomto článku zrejme zaslúžili), mal rázny nárast percent aj jeden menej žiaduci efekt priamo na samotné OĽANO. Išlo o využitie preferenčných hlasov. Detailne sme to rozobrali hneď v 1. Diele tohto seriálu, tak ak vás zaujíma detail, odskočte si na krátku exkurziu tam. Čo zostalo však z prvého dielu nezodpovedané je, prečo sa to udialo. Myslím, že táto tém a patrí skôr do tohto blogu, lebo úzko súvisí s predchádzajúcimi efektmi popísanými práve v tomto článku.

Všetky tri faktory (konverzia ĽSNS, akcia ROZHODNI.TO aj posledná záchrana pre maďarského voliča) totiž vytvárali situáciu, že volič bez nejakého pevného presvedčenia volí OĽANO. Nepozná však príliš kandidátov tejto strany, lebo volí ju pre úplne iné dôvody ako sú mená na kandidátke. Chce dôverovať Matovičovi. Možno teda volí len stranu bez krúžkovania alebo sa rozhodne dať hlas iba Matovičovi. Nie toto, nie je fantázia, tento jav naozaj ukazujú volebné dáta:

OLANO_pref_impact

Ak sa pozriete na mieru využitia prednostných hlasov u voličov OĽANO, vo voľbách NRSR 2020 klesla o viac ako 5 percentuálnych bodov, dokonca klesla hlbšie ako v prvých OĽANO voľbách. A to všetko napriek tomu, že kandidátka OĽANO „praskala“ od množstva zaujímavých ľudí. Podiel voličov OĽANO, ktorí dali preferenčný hlas Matovičovi však stúpol z 55.6% na takmer 70% percent. To je celé možné len vtedy, ak veľký počet volebných lístkov OĽANO malo len krúžok pre Igora Matoviča. Teda presne to, o čom sa tu bavíme. Takže ak bude niekto budúcemu premiérovi vyčítať, že si poriadne nepozná svojich zvolených poslancov, v podstate si naozaj za to môže sám. Obrovským množstvom hlasov, ktoré volili len jeho a nikoho iné a nebrali ohľad na to, koho so sebou on do toho parlamentu vynesie.

Tento článok je súčasťou série blogov o výsledkoch volieb 2020 do parlamentu SR. Ak vás zaujímajú aj ostatné zistenia, pozrite si rozcestník série alebo skočte priamo na jednotlivé diely: Diel 1Diel 2, Diel 3 alebo Diel 4 .

Keďže na futbale je vždy na ihrisku 22 blbcov a v hľadisku 10000 odborníkov na futbal, po zápase je mnoho názorov na to, čo malo byť inak. Predvolebné blogy vyvolali pomerne veľa aj zaujímavých reakcií z vašej strany. Ak máte aj k týmto povolebným iný názor alebo otázku, napíšte mi ich, prosímpriamo do diskusie alebo mi ho pošlite emailom na info@mocnedata.sk. Sľubujem, že na každý (slušný) podnet osobne odpoviem.

Volebná účasť. Čo očakávať?

Počas celej kampane sme mali oči na stopkách na percentá, ktoré sa uverejňovali. Každé percento hore či dole vyvolávalo híkanie a polemiky. Je to pochopiteľné, ide o veľa. Tohto roku sa ukázalo, že ľudia sú si dokonca ochotní zaplatiť, aby si mohli dopriať svoju (pravidelnú) dávku adrenalínu pri sledovaní vývoja percent. Ale sú to vlastne tie správne percentá, na ktoré by sme sa mali pozerať?

Celý čas bažíme po percentách preferencií jednotlivých strán. Ak niekomu poskočia vidíme v ňom premiéra, ak sa niekto ponorí čo i len na chvíľu pod 5%, lámeme nad ním palicu. Málo kto si však uvedomuje, že ide o čísla, ktoré nie sú určujúce, ale naopak čísla závislé od jednej oveľa podstatnejšej veličiny. Od volebnej účasti.

Ak sa pozeráte na preferencie jednotlivých strán sedliackym rozumom, tak predchádzajúci odsek vám príde asi prekvapujúci až nelogický. Veď keď niekto má 6%, tak je jedno, či ich má z milióna, či dvoch miliónov voličov. Stále je to  6%. A svojim spôsobom je táto sedliacka úvaha správna. Avšak iba pre finálne rozdeľovanie mandátov (a aj tam to nie je úplná pravda, ako uvidíte). Pre strašne veľa vecí vo voľbách je však účasť kľúčová.

Čo čakať tohto roka?

Ešte než si vysvetlíme dopady volebnej účasti, skúsme si najprv odhadnúť, akú účasť možno tohto roku čakať. Poďme si postupne prebrať vplyvy, ktoré majú na volebnú účasť rozhodujúci vplyv:

Objektívne merania. Posledné prieskumy verejnej mienky odhadovali účasť okolo 64% (berieme do úvahy len tých, čo prídu určite voliť). Objektívne treba však povedať, že ide o deklarovanú účasť a v histórii nakoniec k urnám prišlo voliť o 2.5-3% menej ľudí, ako deklarovalo, že príde. Čiže podľa objektívnych meraní možno predpokladať, že účasť by mala byť okolo 61.5%.

Hlasy poštou zo zahraničia. Každý hlas zo zahraničia je akýmsi nadplánom pre účasť. Prieskumy verejnej mienky totiž nezachytávajú názory ľudí zo zahraničia. Keďže o voľby poštou požiadalo podľa odhadov približne 55 000, dalo by sa predpokladať, že ak zahlasujú v podobnej miere ako v minulých rokoch (voľba poštou mala 87% účasť v minulých voľbách) bola by dodatočná účasť približne +1.1% voličov.

Hlasy ľudí, ktorí pricestujú na voľby. Niektorí zahraniční Slováci nedôverujú hlasovaniu poštou, prípadne chcú spojiť svoju občiansku povinnosť aj s návštevou rodiny, či s dovolenkou na Slovensku. Tento jav sa asi najťažšie odhaduje, pretože o migrácií ľudí neexistujú presné štatistiky (stačí totiž zobrať auto a prísť, nemusíte si kupovať letenku či lístok na vlak). Isté náznaky sa však objavili v médiách. Ak by sme brali tieto trendy za smerodajné, odhadujeme, že to môže priniesť približne ďalších +0.7% v účasti.

Počasie. Možno sa pousmejete, ale počasie tvorí naozaj veľmi silný vplyv na voličskú účasť. Aj preto, že voličom je ťažké vyhovieť. Ak pre príliš pekne a teplo, ľudia uprednostnia radšej výlet do prírody či prácu v záhrade. Ak je počasie pod psa, niektorí sa proste do daného počasia neodhodlajú. Áno, väčšinou ide o tých, ktorí sú menej presvedčení ísť voliť, ale analýzou minulých volieb (a počasia, ktoré bolo v daný deň v danej oblasti) som dospel k odhadu (zdôrazňujem slovo odhad), že počasie dokáže ovplyvniť účasť o približne -1.7% až +1.4% voličov. Aké počasie nás teda čaká tieto voľby? Na väčšine územia SR nás čaká polooblačno s teplotami, ktoré sú niekde v priemere obdobia, žiadne extrémy. Takmer nikde nie je hlásený dážď ani sneženie, teda počasie vyzerá celkom priaznivo. Možno teda očakávať, že bude skôr v pozitívnom spektre a priradil som mu konzervatívny odhad +0.8%.

Mobilizácia strán, ktorým ide o prežitie. Predstavte si situáciu, že v prieskumoch dlhodobo 6 strán dosahuje výsledky výrazne nad 5% a všetci ostatní výrazne pod 2%. Necítite sa veľmi dobre v deň volieb. Nech už ste chceli voliť kohokoľvek, na jeho výsledku to príliš nezmení. Aké veľké budú vaše výčitky svedomia, keď nepôjdete voliť? Strih. Predstavte si tú situáciu, ale vaša obľúbená strana sa pohybuje niekde poblíž 5%. O koľko viac budete zvažovať, či predsa len nejsť? Obhliadnutím späť, minulé skúsenosti hovoria, že počet strán okolo 5% zvyšuje účasť o cca 0.2% per subjekt. Podľa posledných prieskumov až 5 subjektov malo interval spoľahlivosti, ktorý pretínal 5%. To by naznačovalo +1.0% do účasti.

Ak by sme nasčítali tieto indikátory, dostali by sme sa k 61.5% + 1.1%+0.7%+0.8%+1.0% = 65.1% ako finálny odhad. Musím povedať, že som si jednotlivé faktory a celkový súčet niekoľko krát prepočítal, lebo ide o číslo, ktoré je o takmer 5% vyššie ako v ostatných voľbách a celkovo výrazne vyššie ako sme boli pri parlamentných voľbách zvyknutí. Naznačuje to účasť oveľa vyššiu ako sme boli zvyknutí. V skutočnosti môže výkyv byť ešte silnejší. Ako 65%. Takto silná účasť bola naposledy vo voľbách 2002 (viď nižšie, sumár všetkých volieb tu) a to ešte boli voľby dvojdenné.

VOLEBNA_ucast

Preto som si pre verifikáciu pozrel, čo pokladajú za najpravdepodobnejšie hodnoty aj stávkové kancelárie. U nich sa javí ako najpravdepodobnejšie pásmo 65% – 66%. Ako som spomínal v predchádzajúcom diele, ich odhady sú neraz aj mimo mys. Ale je zaujímavé, že ak tento „zdroj informácií“ potvrdzuje hodnoty v pásme 65% a vyššie.

[Odhadovať účasť takto v predvečer volieb je pomerne frustrujúca vec. Už zajtra vás realita môže vysmiať a s radosťou sa k nej určite pridajú aj vaši neprajníci. Ale ak ste dátový analytik, s tým sa proste musíte zmieriť. Pre korektnosť dodávam, že máme relatívne krátku históriu volieb (a ich výsledkov) pre silnú con-joint analýzu (ktorá slúži na izolovanie vplyvu jednotlivých faktorov), preto je možné, že mnou uskutočnené odhady sú nepresné. Berte ma preto prosím s rezervou a určite na základe mojich výpočtov nestávkujte na účasť. ]

A čo to vlastne znamená?

Text tohto blogu sme začali s pomerne prekvapivým statementom, že účasť je oveľa dôležitejšia ako preferencie v prieskumoch. Je tomu tak preto, že finálny výsledok volieb pre jednotlivé strany (a najmä jednotlivých kandidátov), je veľmi silne podmienený účasťou.

Peknou ilustráciou tohto faktu je rozdiel medzi komunálnymi voľbami a parlamentnými, keďže účasť v komunálnych voľbách je skoro polovičná oproti parlamentu. Nízka účasť umožňuje viac vyniknúť tradičným stranám a kandidátom, ktorí sú v politike dlhšie a majú svojich „skalných“. Naopak, ak rastie účasť nad dlhodobý priemer, značí to, že k voľbám prišli ľudia, ktorí v minulosti nikoho nevolili. To samozrejme mohli spôsobiť existujúce strany výraznou zmenou ponuky, ale oveľa pravdepodobnejší scenár je, že ich oslovili niektoré z nových subjektov. Preto vyššia účasť zväčša znamená viac šancí pre nových, za predpokladu, že neprišlo k nejakej závažnej dezilúzií voličských táborov tradičných strán.

Tento jav má však aj svoju odvrátenú stranu. Ak sa veľa nových subjektov pokúša o nových voličov, dvíhajú kvórum pre každého iného (ak by ich bolo viac ako 20 sa v podstate efektívne odblokujú, lebo len 19 subjektov môže mať viac ako 5%). Odborne sa tomu hovorí Nashovo equlibirum a pekne to bolo vysvetlené vo filme Beautiful mind. Teda príliš vysoká účasť paradoxne zhoršuje vyhliadky menších a menej ohrozujú tých veľkých. Moment, kde sa preklápa vplyv účasti z pozítivneho do negatívneho pre menších sa u nás nachádza približne na hodnote 72%. Ak sa teda potvrdia vyššie uvedené odhady, tak by to skôr pomáhalo menším stranám ako im škodilo. Aj keď, popravde,  pre takýto záver je potrebné urobiť veľa predpokladov, na ktoré neexistuje presná verifikácia. Aj tak by to však malo skôr nahrávať vyššiemu počtu subjektov v najbližšom parlamente.

Závažný vplyv má účasť na mandáty pre jednotlivých kandidátov. Kľúčom k úspechu konkrétnych kandidátov sú totiž preferenčné hlasy, o ktorých sme hovorili v prvom diele. Každé percento účasti navyše (za predpokladu, že sa rovnomerne rozloží) zvyšuje počet preferenčných hlasov na prekrúškovanie o +0.8%. Keďže navyše slovenskí voliči používajú preferenčné hlasy len na 57%, čím vyššia účasť, tým viac rastie pravdepodobnosť, že sa dostanú kandidáti z čela kandidátky. Preto, ak poznáte niekoho, kto váha či ísť k voľbám, povedzte mu nech ide, ale aj nech využije svoje preferenčné hlasy naplno.

Asi už všetci sme nedočkaví, ako to celé dopadne. Nuž tak sa dobre na to vyspime a prajem pevnú ruku za plentou (pri krúžkovaní) a nad urnou pri samotnou hlasovaní. A zajtra večer uvidíme, ako veľmi sa budem červenať.

 

ROZHOVOR: Čo hrozí nášmu SÚKROMIU V DÁTOVEJ DOBE?

Čaká nás budúcnosť pod neustálym dohľadom a kontrolou „veľkého brata“? Aké údaje o sebe odovzdávame dobrovoľne a zadarmo firmám? Akú cenu má naše súkromie a ako si ho chrániť? Sú súhlasy, ktorých zber vyžaduje GDPR, dobrým nástrojom na ochranu násho súkromia? Kam smeruje spracovanie údajov do budúcna v spoločnosti? Čaká nas nejaká ďalšia regulácia? Ako odlišné sú princípy ochrany osobných údajov v USA, v Európe a v Ázii.

RTVS_skupina

Tieto otázky (a mnohé ďalšie) mi položil moderátor Jakub Jošt v programe Chrobák v hlave_FM v pondelok 24. februára 2020. Odpovede sme hľadali spolu s advokátom špecializujúcim sa na digitálnu ekonomiku, Jakubom Berthotym a Zuzanou Motúzovou, takisto advokátka so špecializáciou na kryptomeny a súkromie.

Celú nahrávku si môžete vypočuť tu:

[AUDIO ZÁZNAM relácie CHROBÁK V HLAVE]

 

VOLEBNÝ ŠPECIÁL -Časť 2- Volebné PREKVAPENIA

Volebné prekvapenia. Zatiaľ každé voľby ich nejaké priniesli. Mali sme tu prekvapivé pády (napr. Sieť či KDH) aj šokujúce vzostupy (samostatná vláda Smeru). Sú nerozlučnou súčasťou vzrušenia z volieb. Aké prekvapenia nás čakajú tieto voľby?

[Toto je voľné pokračovanie 1. časti Volebného špeciálu. Ak ste náhodou prvý diel nečítali, vo vašom vlastnom záujme Vám to úprimne odporúčam. ]

Nechcem byť na slovenských volebných bookmakerov neprimerane tvrdý.  Ale prirovnanie k cestárom, ktorí boli opäť raz zaskočení snehom v zime, by si zrejme zaslúžili. Odkedy totiž existuje možnosť vsadiť si na výsledok volieb, podarilo sa mi vyhrať 17 z 18  tiketov, ktoré som si na rôzne voľby podal. Aby ste mi rozumeli správne, na štandardné športové stávky si nevsádzam. Necítim sa dostatočne informovaný, aby som vedel odhaliť, že kurz je nesprávne nastavený.

Ale pri voľbách neveriacky krútim hlavou. Každé voľby je možné nájsť niekoľko pomerne vysokých kurzov, ktoré sú takmer istou cestou k peniazom. Sprvoti som si myslel, že mám akúsi „neférovú výhodu“ tým, že som sa v politickom marketingu sám v minulosti pohyboval. Že možno vnímam veci, ktoré zostávajú pre nezasväteného pozorovateľa neviditeľné. Postupne som však pochopil, že žiadne moje „jasnovidectvo“ sa nedeje. Nesprávnosť kurzov volebných stávok sa dá totiž podložiť a dokázať aj z verejne dostupných dát. Aj dnes vám ukážem niekoľko príkladov. Mojim cieľom v tomto blogu však nie je dávať zaručené tipy na tikety. Skôr poukázať na to, že mnohé “prekvapenia“ je celkom dobre možné kvantifikovať dátami. Haberov song „Je to vo hviezdach“ tak nemusí byť až takým hitom nasledujúceho 1,5 týždňa.

Volebné prekvapenia 2020

Aké volebné prekvapenia nás teda čakajú v tohtoročných voľbách? Mnohí komentátori hovoria, že takto otvorené voľby sme ešte azda ani nemali. Preto kontroverzií, o ktorých sa dá špekulovať, majú stávkové kancelárie pomerne dosť. Po internete koluje prieskum, na ktorý sa poskladala verejnosť. Aj z jeho detailných výsledkov sa dajú odčítať niektoré trendy, o ktorých budem hovoriť.  Poďme si preto prebrať najväčšie možné volebné prekvapenia, tak ako ich vnímam ja.

Koľko strán sa vlastne dostane do parlamentu? Aspoň 8.

Jedna zo stávkových kancelárií vypísala kurz 1.50 na to, že sa dostane 8 a viac subjektov do parlamentu (volebná koalícia viacerých strán sa ráta za jeden zvolený subjekt). V danej stávkovej kancelárií možnosť 8 (a viac subjektov) pokladajú za pomerne riskantnú. Je 8 subjektov v parlamente po týchto voľbách tak veľa? Počítajte so mnou:

Zoberme si najčerstvejšie verejne dostupné prieskumy preferencií. 13 najmenších strán v prieskumoch dlhodobo nedosahuje v priemere ani 0.5% na každú z nich. Buďme však chvíľu veľkorysí a prisúďme im každej 0.5% hlasov, čo by znamenalo, že spolu nazbierajú maximálne 6.5%. Pridajme k tomu prieskumami odmeraný zisk strán, ktorým vypadnutie z parlamentu „nehrozí“ (= sú celým intervalom spoľahlivosti nad potrebnou hranicou zvoliteľnosti). Takých strán je 6 = SMER + LSNS + OLANO + ZA LUDI + PS/SPOLU + SME RODINA  a spolu skonzumujú 66%. Ak k tomu pridáme necelých 6.5% vyššie spomínaných drobných strán, sme na 72.5%. Pre ostatné strany nám zostalo ešte 27.5% voličských hlasov a 6 strán. Buďme chvíľu zlomyseľní a povedzme, že 1 z týchto šiestich strán dostane maximum, čo môže dostať, aby to nemala isté (= aby celý jej interval spoľahlivosti neležal na 5%), čo je 7.1%. Zostáva nám 5 strán a na rozdelenie 20.4% Ak má byť v NRSR max 7 strán, už žiadna z nich nemôže prekročiť 5%, ale zároveň každá z nich musí mať aspoň 1.5%, čo je ohraničenie zdola, aby bola v tejto skupine. Ak vložíte do modelu vzájomné súvislosti a spravíte si simuláciu (Monte Carlo alebo inou metódou) dopracujete sa k poznaniu, že aspoň jedna ďalšia strana nad 5% vychádza vo viac ako 76% prípadoch. Áno, existujú teoretické rapídne zmeny v prvej 6ke strán, ktoré by mohli zapríčiniť aj iný výsledok. Ale v skutočnosti počet strán v parlamente bude s vysokou pravdepodobnosťou aspoň 8. Veď posúďte sami. Vsadili by ste si na to, že sa dostanú aspoň 2 z  nasledujúcich strán: KDH, SaS, SNS, Most-HID, MKS, Dobrá voľba ? Ja to určite urobím.

OĽANO nebude najsilnejšia strana demokratickej opozície. Aspoň nie výrazne.

Týmto prekvapením Vám asi vyrazím dych. S tým, že OĽANO bude najsilnejšia strana „bloku zmeny“ (a dokonca Matovič možno premiérom), sa vzhľadom na najčerstvejšie prieskumy zmieril asi kadekto, vrátane niektorých z lídrov demokratickej opozície. Ak však čítate z prieskumov nielen graf s možnými mandátmi, ale dáte si tu námahu pozrieť aj detailné pohľady, zistíte že:

  • Do žiadneho z prieskumov preferencií nie sú započítavané výsledky voľby zahraničia. Tie tohto roku budú predstavovať približne 2.5% platných hlasov. Zatiaľ vo všetkých voľbách v histórii ľudia zo zahraničia volili pravicu, s výrazným príklonom k liberálom. Teda hlasy zahraničia potiahnu najmä SaS a PS-SPOLU, v menšej miere KDH a OĽANO. Navyše tieto hlasy, keďže idú poštou, sú už vo väčšine nemenné. Teda ich neovplyvnia ani aktuálne kauzy a posledné prieskumy.
  • Ak si dáte tú námahu pátrať po tom, odkiaľ vlastne OĽANO vylovili tých 3-4% voličov za posledné týždne, zistíte, že sú to ľudia, ktorí doposiaľ nevolili alebo pôvodne chceli voliť Kotlebu. To však spôsobuje, že “akvirovaní” voliči OĽANO, sú jedni z najmenej odhodlaných naozaj ísť voliť (čo potvrdzuje aj neverejný prieskum).
  • S týmto bodom súvisí aj efekt “Procházka”. Spomeňte si, že posledné prieskumy ho favorizovali a v debatách sa držal celkom dobre. Ale jeho vlna úspechu bola “prvý nápadom” zúfalých voličov, ktorí nevedeli koho voliť. Tesne pred voľbami však (pod ťarchou rozmýšľania a tlaku okolia) prelietli na inú voľbu. Podľa toho, v akom čase, množstve a z akých skupín sa teraz nahrnuli hlasy OĽANO, veľmi nápadne to pripomína práve Procházkov syndróm.
  • Pre rozhodovanie voličov príde ešte jedna karta, ktorú prieskumy nevedia odmerať. Čím dlhšie bude OĽANO svietiť ako najvyššia opozičná strana v prieskumoch, tým častejšie sa bude objavovať otázka, či Matovič bude premiérom. Ak ste pravicový volič a neviete sa rozhodnúť podľa programov, zostáva vám rozhodovať sa podľa lídra. A tak si nemalá časť voličov povie: “Ok, nikoho netreba zachraňovať, takže je jedno koho z pravice budem voliť. Líder najsilnejšej strany bude zostavovať vládu, kto chcem aby bol premiérom?” A tu Matovič jasne ťahá za kratší koniec. (Aj keď posledné dni ho veľmi “legitimizovali”)
  • Matoviča volia viac muži ako ženy. Ale práve ženy sú zatiaľ ešte výrazne menej rozhodnuté koho voliť, napriek tomu, že voliť chcú ísť. (Čo je mimochodom jav, ktorý mi udrel do očí aj v mojom okolí, ale uvedomil som si ho plne, až keď som to videl vo výsledkoch prieskumu). Posledná vlna nerozhodnutých voličov pravice teda skôr bude dávať hlas stranám ZA ĽUDÍ, KDH a SME RODINA.
  • Pre vyrovnanosť diskusie treba povedať, že ak voliči maďarskej národnosti hodia uterák do ringu (= pre strach z prepadnutia hlasov nebudú voliť ani jednu z maďarských strán), Matovičovo hnutie je pre nich prvá voľba. To by mohlo výrazne zakývať v neprospech mojej predpovede a posunúť OĽANO ešte vyššie.
  • Objektívne treba pripomenúť aj to, že ak Matovič ustojí líderské postavenie aj v televíznych debatách, môže ešte skolektovať niekoľko voličov, ktorí túžia aj po absolútnom víťazstve pravice. Teda mu dajú hlas, aby bol opticky pred SMERom.

Na rozdiel od zvyšných prekvapení v tomto blogu, toto sa mi najťažšie kvantifikuje. Keď som si však odhadol pravdepodobnosť a mieru dopadu jednotlivých faktorov, tak mi vyšlo, že s pravdepodobnosťou cca 65% OĽANO bude mať výrazne (= aspoň o 3%) menej, ako mu ukazujú prieskumy a ZA ĽUDÍ, PS-SPOLU a SAS budú mať citeľne viac ako im merajú prieskumy. Ako vidíte, skalopevná istota to nie je a možno o nejakú tú desatinku nakoniec OĽANO bude pred ostatnými. Ale určite to nebude tak výrazný rozdiel ako vidíme v posledných prieskumoch.

Možno vás ešte šteklí otázka, kto sa to na Matoviča dotiahne. To je ešte ťažšia otázka. Dáta naznačujú, že lepší potenciál ma ZA ĽUDÍ (= hrá v jeho prospech viac z vyššie uvedených faktorov), ale keďže Kiskova osoba bude bombardovaná video produkciou zrejme až do dňa volieb, je ťažké rásť. Takže aktuálna realita nahráva skôr PS-SPOLU, aj keď trochu sa obávam, akí budú Truban/Beblavý v debatách.

Prekvapí niekto z podceňovaného spektra? Áno, Drucker.

Keďže už nad samotnou hranicou 5% sa pohybuje 8 subjektov, akosi z únavy, pod hranicu piatich percent sa už ani nepozeráme. Existuje však jeden zo subjektov, ktorý má veľké predpoklady prekvapiť. Druckerova strana Dobrá voľba. Ľudia, ktorí sa už identifikovali s touto voľbou vykazujú jedno z najpevnejších rozhodnutí, o svojej voľbe už nebudú pochybovať. Navyše do Druckera nikto neútočí (SMER lebo ich potrebuje v parlamente,  opozícia lebo ho nepokladajú za cieľ ťaženia), teda sú v zmysle Nashovho equilibria ideálna, nekonfliktná druhá voľba. Navyše sa zabúda na to, že Dobrá voľba v posledných prieskumoch predbehla aj SNS a má podobný interval spoľahlivosti ako MOST-HÍD. Na to, aby sa dostali do parlamentu, im chýba oproti aktuálnym preferenciám zozbierať približne 31 tisíc hlasov. Pritom len 3 aktuálni poslanci NRSR, ktorí teraz kandidujú za Dobrú voľbu, mali spolu 24 tisíc preferenčných hlasov. Preferenčné hlasy sú niečo, čo zbiera osoba na svoje meno. A teda do značnej miery vie tieto hlasy presunúť so sebou inam. (Zároveň, zhluk voličov okolo tej istej osoby nemôže byť už z princípu, v prieskumu preferencií zachytený. Ak vám nie je jasné prečo, kľudne sa ma opýtajte tu).

Navyše, ak si zoberiete lupu, tak erózia SMER-SD sa pretavuje po kúskoch práve do rastu Druckera. Jedno percento navyše alebo menej pre SMER nemení zásadne ich situáciu, ale získať 5% v podobe prepasírovaného Druckera je pre nich takticky výhodnejšie. Nedá sa preto vylúčiť, že niektorej časti svojho elektorátu SMERU, posunú aj možnosť priamo voliť Dobrú voľbu. Ak je totiž niekto ochotný dať 800 miliónov na to, aby bol znovuzvolený, pustiť jedno percento, aby získal 5% znie ako no-brainer. Ja osobne som odhadol to, že Drucker bude v parlamente tak na 70% pravdepodobnosť.  Vyššie s odhadom som nešiel len preto, že si to sami Druckerovci hatia nevýraznou a nie veľmi mobilizačnou kampaňou. Ale možno to nakoniec nebude vôbec o ich vlastnej mobilizácii.

Dostane sa aspoň jedna zo strán zastupujúcich Maďarskú menšinu? Ani nie.

Za všetky tie roky parlamentarizmu po revolúcií v Slovenskej Národnej Rade nechýbali zástupcovia maďarskej menšiny. Schyľuje sa k tomu, že v 2020 tomu prvý krát tak nebude? Väčšina faktorov nahráva k tomu, že veru schyľuje. Obe strany sa dlhšiu dobu nielen pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti, ocitajú sa tam aj celým intervalom spoľahlivosti. Ak by ste teda mali čisto veriť len dátam, tak ich šanca byť v NRSR je pravdepodobná na menej ako 5%. Do deja tu však vstupuje ešte teória hier.

Jedna vec je nezávisle si vybrať alternatívu, vec druhá je rozhodovať sa pod tiažou iných alternatív. Ak voliči maďarskej národnosti zostanú na svojich aktuálnych názoroch, nebudú mať po 29.2. žiadneho poslanca. Ak chcú mať aspoň nejaké zastúpenie, musia sa koordinovane preskupiť. Ale od koho ku komu sa tak stane?

Z dostupných dát je zrejmé, že hoci sú si navzájom „alternatívami“, viac ľudí je ochotných preskočiť od MOSTu k MKS ako opačným smerom. V oboch prípadoch je to však aspoň 1.4%, čo by mohlo stačiť. Problémom MOSTu však je, že oveľa väčšia časť ich elektorátu signalizuje, že je pripravená zmeniť názor, ako je tomu u elektorátu MKS. Navyše, z prvého dielu volebných blogov vyplýva, že MKS mala vždy najsilnejšiu mobilizáciu svojho (aj keď limitovaného) elektorátu k samotnej voľbe.

Na definitívne rozlúsknutie tohto oriešku je treba sa na aktuálnu situáciu MOST-HID pozrieť ešte detailnejšie cez dáta. MOST-HID totiž na svoju kandidátku zobral aj zástupcov drobnej strany Šanca. Tá sa personálne za posledné 4 roky nejak zásadne nezmenila a v 2012 voľbách získala 0.25 percenta hlasov. Keďže nebola vo vláde ani v parlamente, nemala koho sklamať, takže možno očakávať, že podobnú hodnotu prinášajú aj do aktuálnych preferencií MOSTu. V skutočnosti preto potenciál preskočiť na MKS je o túto hodnotu nižší. Zároveň, ten zvyšok voličov, čo ešte dnes volia MOST (po tom všetkom), sú už voliči, ktorí skôr fandili tejto vláde ako naopak. MKS sa profiluje ako strana protestu a boja proti Ficovmu kabinetu. Ak by sa teda aj nejakí voliči rozhodli odpútať od MOST-HÍDu, MKS „nemá správny pól magnetu“, aby ich k sebe pritiahlo.

All in all, v maďarských hlasoch je to patová situácia. Ak by mohol mať niekto predpoklad byť „zjednotiteľom“ maďarského voliča bola by to skôr MKS ako MOST-HÍD. Avšak zároveň preskočenie voličov týmto smerom je čoraz menej pravdepodobné. Ak teda nejaká mimoriadne situácia neukáže prstom (a nezjednotí na národnostnom princípe), vyzerá to na prehru oboch. A úprimne vlastne ani neviem, či je to v konečnom dôsledku skôr zle alebo dobre. Prepadnuté hlasy sa nepriamo rozdelia pomerom ako dopadnú ostatné strany. A keďže sa črta víťazstvo pravice, viac maďarského hlasu skončí takto v budúcej vláde. Bude to však iba také echo volebných miestností.

Nepochybujem, že téma volebných prekvapení je tak horúca, že vzbudí vo vás nesúhlas, udivenie alebo dodatočné otázky. Môžete mi ich kľudne položiť TU v diskusii alebo emailom na info@mocnedata.sk ; Sľubujem, že na všetky odpoviem. Tie najzaujímavejšie doplním aj sem priamo do textu.

Na záver mi dovoľte jeden drobný disclaimer. S výnimkou prvého odseku, v článku priamo neuvádzam výpočty, zdroje dát a metódy odhadov, ktoré som použil. Blog som začal pôvodne písať týmto spôsobom, ale celé to pôsobilo ako akademický, rozbitý text, ktorý viac dokazuje ako podnecuje k rozmýšľaniu. A to nie je mojim cieľom. Tí, čo ma poznajú dlhšie však vedia, že nepatrím medzi tých, čo si cucajú veci z prsta. Preto ak spadáte medzi tých, ktorým chýbajú v texte vzorce a rovnice, ozvite sa mi, pokecáme aj v tejto rovine. Mal som však silný pocit, že pri veciach ako voľby, väčšine ide skôr o koncept, ako sa rozhodnúť, a nechýbajú im tie rovnice. Po voľbách samozrejme detailne na dátach spravím odpočet týchto prekvapení. Ďakujem za pochopenie.