GENERAL CRM @SK – Stránka 13

Ako sa meria hudba? Koľko pesničiek chce Spotify, aby sme si pustili?

Koľko hudby si skonzumoval za posledný týždeň? „To je predsa jednoduché“, poviete si zrejme. Hudba je predsa celkom dobre spočítateľná. Môžeš buď spočítať počet pesničiek. Alebo ak chceš byť ešte exaktnejší, môžeš spočítať celkový počet sekúnd, ktoré hudba znela. V čom je teda háčik?

Nuž, hudba na prvý pohľad naozaj vyzerá rovnako spočítateľná ako syry, zemiaky, či vrany na telegrafnom stĺpe. Ale iba keď si hudbu počítate sami pre seba. Ak sa ma s hudbou obchodovať, zrazu všetky tradičné metriky prestávajú byť užitočné. Schválne, keď prídete do hudobného obchodu, skúste si vypýtať 245 sekúnd rock-n-rollu a k tomu ešte 720 sekúnd vážnej hudby, prosím zvlášť zabaliť, nech sa to dá počúvať, že áno. Už chápete?

Meranie stredovekej hudby

V skutočnosti sa predajné, či obchodné, jednotky hudby počas histórie výrazne menili. V časoch najstarších sa hudba nedala skladovať. Neexistoval nosič, na ktorom by sa zrealizoval hudobný záznam, a tak hudba sa predávala len na jednotku zážitku. V dnešnom ponímaní by to bola merná jednotka niečo ako “jeden koncert”. Podobne ako pri iných stredovekých mierach (ako palec, či lakeť) neexistovala štandardizovaná podoba tej miery a tak dĺžka (a intenzita koncertu) závisela do značnej miery priamo od hudobníkov.

Zásadnú revolúcia v merných jednotkách hudby priniesol až vynález gramofónu (a s ním aj nahranej zvukovej stopy). Hudba sa zrazu prestala predávať na zážitok (čo bude mať ešte svoje historické dopady, ale o tom neskôr), ale mernou jednotkou hudby sa stal práve ten hudobný nosič. Teda najprv (gramo) platňa, neskôr páska či CDčko. Keďže väčšina z nás sa narodila rovno do tejto situácie, nepríde nám to nijak čudné. Keď si však dožičíte trochu historický zoom-out, možno si uvedomíte, že predávať hudbu na “jednotku” nosič, je ako keby ste párky predávali na veľkosť balenia alebo zdravie na krvné konzervy. Teda nie je dôležité, koľko úžitku si v obale kupujete, rozhoduje len veľkosť daného obalu.

Po niekoľko generácií sme sa naučili s týmto “defektom” merania hudby žiť a kupovali sme si albumy. Pričom v albumovej metrickej sústave boli iba dve jednotky: 1 album a 1 single. Pričom platilo, že album je väčší ako single, čo do počtu pesničiek či sekúnd. Pre našu ďalšiu diskusiu je kľúčové povedať ešte jeden podstatný fakt. Podľa štatistík predaja boli albumy k singlom v pomere 179:1, teda single tvorili len niečo okolo 0.5% zo všetkej predanej hudby.

Za všetkým hľadaj jablko a nie Newtona

Album, ako merná jednotka hudby, však v skutočnosti vyhovovala len jedinému účastníkovi trhu s hudbou: hudobným štúdiám, ktoré dané albumy vydávali. Ak patríte medzi tých o niečo starších, určite si spomeniete, že ste si kúpili kazetu, platňu, či CDčko, na ktorom sa vám páčili veľmi 2, možno 3 pesničky. A ostatné boli, hm, akosi do počtu. To samozrejme ľudí škrelo a preto magnetofónové pásky a CDčka, ktoré hudobný priemysel (neprezieravo) dovolil používať aj počítačovej technike na záznam dát , sa stali akými si trójskym koňom v obchode s hudbou. Na rozdiel od platní, vyrobiť ich (a teda aj kopírovať) dokázal už aj pospolitý ľud, čo samozrejme viedlo k výraznému nárastu pirátstva a vzniku samostatnej sekcie trhovníkov na Miletičke (či iných trhoviskách). Tvrdým úderom pod pás sa stali práve Compact disky, ktoré (na rozdiel od pások) pri kopírovaní nepoškodzovali originál. Finálny úder pre albumovú metrickú jednotku však mal ešte len prísť.

Tým pomyselným posledným klincom do rakvy albumov bolo jablko. To si chcelo napraviť reputáciu z čias gravitačného zákonu, keď sláva neférovým spôsobom prischla Newtonovi a jablko z toho vyviazlo iba s príslovím “nepadlo ďaleko od stromu”. Poučené z krízového vývoja, tento krát už jablko nenechalo nič na náhodu a pod svojim anglickým pseudonymom „Apple“ prinieslo na trh aplikáciu iTunes, čím definitívne prelomilo albumový metrický systém. V produktoch Apple sa totiž hudba zrazu dala nakúpiť, čuduj sa svete, na kusy. Svet sa opäť postavil z hlavy na nohy, už ste si mohli kúpiť (v duchu vyššie uvedenej analógie) párky na kusy a nie na celé balenie.

Tí menej trpezliví by mohli povedať “a tu by sme to mohli odpískať, nie?” Veď hudba sa dodnes dá kupiť na kusy (pesničiek). V skutočnosti však v meraní hudby prišiel ešte jeden dôležitý krok, ktorý jej meranie opäť skomplikoval. Ak by sme krok iTunes mohli nazvať “rozbalením hudby na kusovky”, tak za posledné desaťročie prišlo ešte “jedno prebalenie”. Nie nebojte sa, nemám na mysli žiadne rodičovské povinnosti spojené s patričnou, ehm, vôňou. (Aj keď zlé jazyky hovoria, že toto prebalenie viedlo k mnohým: ako sa tomu slušne hovorí? Kako?)

Vďaka firmám ako Spotify, sa začala hudba predávať na predplatné. Zrazu už kusy neboli dôležité, hudbu ste si mohli doslova predplatiť. To výrazne zľahčuje obchod s hudbou, totiž jednotková cena pesničky je v centoch a tak vyberať (na diaľku) od vás pár centov po každej pesničke je ako, keby autobusár zastavil po každých 100 metroch jazdy a vyzbieral od všetkých cestujúcich drobné na ďalších 100 metrov. (Ak sa vám to stále zdá reálne, skúste si predstaviť v tomto móde lietadlá).

Na rozdiel od mesačnej električenky, či permanentky do fitka, však predplatné Spotify, hoci je na nejakú jednotku času (napr. mesiac), nepredpokladá, že budete na toto predplatné “jazdiť celý mesiac nepretržite”. Vďaka skvelým údajom z knihy A. McAffee as E. Brynjolfssona: “MACHINE, PLATFORM, CROWD“ , ktorá sa biznis modelu Spotify podrobne venuje, vám môžem poodhaliť, že hrubá marža Spotify (bez zohľadnenia režijných nákladov firmy) vyzerá pre jednotlivé denné počty Vami vypočutých pesničiek približne nasledovne:

Z toho je zrejmé, že Spotify pevne dúfa, že nebudete počúvať viac ako 45 pesničiek denne (či 1300 mesačne). Teda, niečo ako eat-all-you-can reštaurácia, ktorá tiež predpokladá, že ste sa neprišli do nej (doslova) prežrať na druhý svet. Háčik je samozrejme v tom, že za Spotify neplatí každý. Podľa verejne dostupných údajov si za Spotify účet platí nejakú sumu približne každý druhý pravidelný divák. Teda, ak odmyslíme príjmy z reklamy (a učiníme trochu silný predpoklad, že platiaci divák má plus mínus podobnú spotrebu ako neplatiaci divák), tak Spotify dokáže byť profitabilný, ak ich priemerný používateľ Spotify neskonzumuje viac ako 750 pesničiek mesačne.

Od biznis modelu Spotify sa však vráťme späť k tomu, čo vznik takýchto služieb znamenal pre meranie hudby. Nástup iTunes nám priniesol najľahšie meranie hudby, ale predplatné Spotify v tom celom opäť zamútilo vodu. Navyše, hoci nástup iTunes a streamovacích služieb hudby boli masívne, nedokázali pokryť celý trh. A tak nám tu zostal akýsi kokteil, či skôr lečo, rôznych jednotiek hudby, čo pre meranie celkovej spotreby (alebo hodnoty) je opäť výraznou komplikáciou. Zo štatistík Jake Browna, (a niekoľkých ďalších blogov z hudobného priemyslu) vyplýva, že firmám v tomto odvetví sa podarilo zhodnúť sa na prepojení jednotlivých jednotiek hudby. Na konci celého historického exkurzu sme sa tak prepracovali konečne k tomu, že hudba sa meria troma jednotkami:

1 500 SEA = 10 TEA = 1 ALBUM , pričom

SEA = akýkoľvek (čo i len začatý) streaming 1 pesničky, TEA = je nákup (download) 1 platenej pesničky a ALBUM = je proste album, tak ako sme poznali.

Blog si preto dovolím ukončiť zopár praktickými faktmi, ktoré z toho plynú merania plynú, a ktoré by vás mali zaujímať, ak sa nebodaj chcete živiť hudbou. Spotreba hudby s nástupom jej nosičov, digitálneho nákupu a streamovacích služieb rapídne vzrástla. To by vyznievalo, ako že sa oplatí byť hudobníkom, lebo dopyt po počúvaní hudby stále rastie.

V skutočnosti je to však dané tým, že si dnes môžeme dovoliť aj pánske huncútstvo, ktoré v času jednotiek „jeden koncert“ nebolo možné: Môžeme umelcov počúvať aj po ich smrti. Tá podstatnejšie informácia však je, že celkový objem peňazí, ktoré ľudia do hudby vkladajú medzigeneračne (pomerne strmo) klesá. Podľa štúdie SoundScanData 2016, v roku 2016 ľudia zaplatili za hudbu ekvivalent 561 miliónov albumov. V roku 2000 to pritom bolo ešte 785 miliónov albumov. V skutočnosti je tak v hudbe o 29% menej jednotiek peňazí, o ktoré sa zvýšený počet žijúcich interpretov musí v čoraz väčšej miere deliť s tými už odídenivšími. Ak teda zvažujete druhú kariéru v živote, hudba bude asi veľmi kamenistou cestou.

Späť na domovskú stránku

VIDEO: Ako budeme voliť, kde už nevylepšovať stroje a prečo (ne)odísť do zahraničia?

Dobrá debata je tak trochu ako tenis. Môžeš si sám pinkať o stenu (nápady), ale aby to malo grády, potrebuješ aj dobrého sparing partnera. Moja práca má núti rozmýšľať o budúcnosti často, takmer každodenne. Avšak postrehy o tom, kam to celé s nami smeruje, zväčša nemám s kým prebrať. Zložité javy, sotva viditeľné niekde na horizonte, nie sú dobrou témou na párty ani k pracovnému obedu. A tak si tieto myšlienky zväčša pinkám sám o tú pomyselnú stenu. Až kým nenarazím na niekoho ako je Andrej Tichý …

Počas horúceho leta som prijal pozvanie na diskusiu od mladého človeka, Andreja Tichého, ktorého postoje a názory ma od začiatku zaujali. Dobrovoľne a bez ostychu píše (a hovorí) o témach, ktorým sa iní decentne vyhýbajú. Zrozumiteľne a na príkladoch z vlastného života nabáda ľudí k odvahe a k odklonu od šedého priemeru. Ale Andrej má ešte jeden dar. Svojou bezprostrednosťou a dobre cielenými otázkami dokáže svetu poodhaliť vaše osamelé myšlienky. Preto mi bolo cťou s nim podebatovať a vy si video z tohto interviewu môžete pozrieť tu:

Diel prvý:

Diel druhý:

Ak tak urobíte, sľubujem vám odpoveď napríklad aj na tieto otázky:

Čo je dátová analýza a aký má význam?
Aký je rozdiel v práci na Slovensku a v zahraničí?
Najlepšia rada ľudom čo chcú ísť pracovať do zahraničia?
Prečo treba v živote pridať?
Kedy na Slovensku skončia taxíky?
Je možné predpovedať akékoľvek ľudské správanie?
Čo sú budúce trendy?

Čo sú top 3 vedomosti budúcnosti?
Ako bude vyzerať život za dvadsať rokov?
Aký bude základný príjem?
Aké budú voľby budúcnosti?
Ako budú žiť ľudia v budúcnosti?
Čo je najkľúčovejšie rozhodnutie v kariére?
Aká jedna vec by zmenila svet k lepšiemu?

Niektorých z vás možno už postretla pracovná ponuka zo zahraničia alebo ste o tejto téme rozmýšľali. V ktorej časti kariéry je však najvhodnejšie odísť do zahraničia? Je normálne sa potom vrátiť ? A v čom je pracovný život vonku inakvejší?

Dôležité pracovné rozhodnutia sa dajú robiť aj bez toho, že by ste niekam cestovali. Čo pokladám za svoje najdôležitejšie pracovné rozhodnutia? Ako sa na ne pozerám s odstupom času? Mail by ch robiť aj iní?

Stroje vedia predikovať mnohé aspekty správania. Existujú však nejaké oblasti, ktoré ešte stroje predpovedať o nás nevedia? Kam sa táto téma posunie v horizonte najbližších rokov? Kedy a ako sa nám podarí zbaviť tohto tlaku na naše súkromie?

Situácia na poli umelej inteligencie ma nenecháva úplne chladným. Každý môj projekt má totiž vplyv na životy konkrétných ľudí. Občas mám dilemu, či strojom pomáhať pochopiť, ako ľudia myslia. Čo sú momenty, keď váham, či naozaj použiť umelú inteligenciu?

Ak sa v spoločnosti diskutuje o nástupe strojov, zväčša sa diskusia okamžite zvrtne na to, aké profesie prežijú a “kto na to doplatí”. Oveľa podstatnejšou témou však je: Čo budeme musieť zmeniť v našich životoch potom, čo našu prácu preberú stroje? Aké politické dopady to bude mať? Prežije demokracia?

Späť na domovskú stránku

Prizvali ma napísať Národnú stratégiu pre Umelú Inteligenciu. Navrhol som, aby …

Rozmýšľali ste niekedy o tom, čo z umelej inteligencie by bolo naozaj najužitočnejšie pre túto krajinu? Ja som bol k tomu osudom “donútený”. Skúsim Vám teda v krátkosti zhrnúť, do čoho si myslím, že by sme mali v AI oblasti investovať; Ako doniesť umelú inteligenciu aj na dedinu; Ale hlavne, ako tu urobiť AI na svetovej úrovni a ešte k tomu v miestnom jazyku; Nech aj Ďuro aj Mara vedia, čo s tým.

Občas sa namočíte do vecí ani neviete ako. Tak tomu bolo aj keď mi jedného dňa pristál v emailovej schránke zvláštny email. Neberte ma v zlom, v emailovej komunikácií som si zažil naozaj už kadečo, ale tento bol naozaj zvláštny. Bola to pozvánka od Národného Fóra pre Umelú Inteligenciu, že si ma dovoľujú prizvať ako experta na tvorbu Národnej Stratégie pre Artificial Intelligence (AI).

Najprv som zvážil, či to nie je nejaký vtip od niektorého z mojich kamarátov. Ale od 1. apríla to už bolo pomerne ďaleko, takže som sa začal vážne zaoberať tým, že by to niekto mohol myslieť naozaj vážne. “Prečo ja?“ pýtal som. Veď strategické dokumenty tohto typu nie sú mojou prácou a o národných AI programoch iných krajín toho tiež až tak veľa neviem. Autori emailu však zrejme moje rozpaky predpokladali, lebo nič nenechali na náhodu. Priamo v pozvánke vysvetlili, že expertný team bude zložený z 1] akademického prostredia, 2] zo zástupcov domácich firiem, ktoré riešia výskum AI, a 3] zo zástupcov biznisu, ktorí už dnes reálne AI technológie používajú. Rýchlo som pochopil, že svojmu pozvaniu vďačím práve kvôli tej tretej skupine. Tak som si vydýchol a svoju účasť som potvrdil.

Ak už do niečoho vložím svoj čas, snažím sa, aby to malo aspoň nejakú kvalitu. Preto som bezprostredne po prijatí pozvania začal študovať AI stratégie iných krajín. Nehľadal som však hotové opatrenia, ktoré by sa dali “opajcnúť“. Práva naopak, snažil som sa naštudovať hlavne časti, kde rozoberali spôsob posúdenia východiskovej situácie krajiny. Uvedomoval som si totiž, že pre stratégiu tej krajiny, kde som prizvaný sa na tvorbe stratégia podieľať, nepomôže “preniesť“ opatrenia USA, či Číny. Ešte než som sa vôbec zúčastnil prvých kôl tvorby samotných opatrení, utriedil som si v hlave základné predpoklady. Akési premisy, od ktorých sa budem snažiť presadiť, aby sme sa v danej skupine odpichli. Keďže o téme AI by sa dalo veľa “meditovať“, snažil som sa svoje vstupy vtesnať do čo najmenej bodov:

Krajina, pre ktorú ideme pripravovať AI stratégiu, nepatrí medzi aktuálnych AI lídrov a dokonca ani medzi lídrov v AI výskume. Preto, minimálne začať, budeme musieť od už existujúcich zahraničných riešení. (nevylučuje samotný výskum do budúcna, len hovorím, že teraz nemáme vyskúmané dosť svojho, aby sme čerpali len z toho)
Hoci AI je BuzzWord, čo to reálne znamená a ako sa to dá použiť v biznise vedia iba malé komunity ľudí, zväčša združené v univerzitných mestách. Už v stredne väčších mestách, ktoré nemajú univerzitu a takisto na vidieku, o skutočnej podstate umelej inteligencie a jej aplikáciách netuší nikto nič (, vrátane miestneho farára, krčmára či starostu). Inak povedané, AI povedomie je veľmi nerovnomerne geograficky rozložené v krajine.
Väčšina krajín má veľmi špecifické jazykové prostredie. Ak v krajine pomerné málo ľudí hovorí po anglicky, dnes už dostupné, zahraničné (NLP a iné) riešenia nebudú fungovať správne. Ak by sa implementácia AI v krajine mala opierať o AJ riešenia, bolo by to veľmi riskantné aj z hľadiska kvality riešení aj z hľadiska odmietnutia zo strany konečných užívateľov. (Ak máte porozumieť zložitej veci, tak nie veľmi pomáha, keď je navyše popísaná v cudzom jazyku, ktorým nerozprávate)
Celý svet beží v AI oblasti primárne na Open-source riešeniach. Aj tie najpokrokovejšie spoločnosti uverejňujú (na GitHube) svoje knižnice na AI riešenia.
Skúsme sa na chvíľu zamyslieť. Ako maximalizovať účinok AI na firmy v krajine? Uznávam, toto je trochu aj o osobnom presvedčení, lebo ľubovoľnú odpoveď na túto otázku sa dá odbiť frázou „kto vie ako to naozaj bude“. Ja osobne verím, že AI dosiahne svoje maximu, keď sa jej nebudú báť aj bežní, drobní podnikatelia.
K predchádzajúcemu záveru som dospel aj po zvážení faktu, že veľké, nadnárodné spoločnosti sa postarajú o implementáciu AI vo svojich lokálnych dcérskych spoločnostiach. Veľké (do zahraničia presahujúce) miestne firmy zas k tomu dotlačí konkurencia z iných krajín. Jediní, ktorých k tomu (v prvom slede) nič neprinesie, sú práve národní strední a malí podnikatelia. A to je podľa mňa preto oblasť, na ktorú by sa národná implementačná stratégia mala zamerať.
Pre menšie a stredné spoločnosti, okrem jazykovej bariéry bude dôležitá aj “technologická brázda“. Nevyhnutným predpokladom na nejaké AI riešenia je dnes správa nejakého cloud prostredia. To však môže byť pre malú firmu jednak nákladné a po druhé nereálne, lebo vlastného Data inžiniera neuživia a zdieľaného si nemajú odkiaľ požičať.

Dosť bolo prípravy, povedal som si a vrhol som sa do diskusií o prvotných návrhoch. Ako sa neskôr ukázalo, vyššie uvedené tri skupiny nemali v celkovom teamu nutne paritné zastúpenie. Pracovná skupina sa preto neraz prehryzovala cez návrhy, ktoré odporovali hneď niekoľkým, pred chvíľou citovaným, premisám súčasne. Snažili sme sa však držať sa zlatého pravidla brainstormingu, že každý riadne sformulovaný nápad sa zaradí do zoznamu možných opatrení, súc si vedomí, že podrobnejšiemu skrutíniu ich budeme musieť neskôr. Pre ľudí čisto z praxe to občas bolo pomerne bolestivé a neraz sa zatínali zuby. Po zvážení všetkých pohľadov som sa rozhodol do národnej stratégie pre AI vložiť nasledovné návrhy opatrení:

1] Vytvoriť na pôde univerzít alebo niektorej zo štátnych inštitúcií hostované cloud riešenie (na model ako ponúka Amazon Web Services), kľudne aj ako nadstavbu na niektorú z komerčne dostupných cloud alternatív. Pomocou centrálnej správy tohto úložiska, ponúknuť za symbolické ceny ready-made balíčky pre AI riešenia, ktoré zahŕňajú aj maintenance daných balíčkov pre koncové firmy (a inštitúcie) pomocou odborníkov platených daným centrálnym cloudom. Proste cloud na kľúč.

2] Lokalizovať do národného jazyka niektoré z najžiadanejších Udemy/Udacity/Cloudera/ … kurzov o umelej inteligencii a základných Machine Learning a Deep Learning kurzov. Nakúpiť licenciu pre takto lokalizované kurzy pre 100 tisíc obyvateľov v danej krajin a umožniť im prístup k týmto kurzom za symbolickú sumu (napr. 5 EUR/osobu).

3] Vytvoriť moderovanú národnú komunitu pre Opensource riešenia v AI oblasti, pravidelne zhromažďovať a lokalizovať do národného jazyka informácie o nových moduloch a ich recenziách zo strany zahraničných expertov. Vytvoriť podmienky pre to, aby slovenské (výskumné) teamy sa aktívne podieľali na rozvoji jednotlivých vetiev týchto riešení.

4] Vybrať 5-6 najdôležitejších odvetví v SME segmente spoločností. Pre každú z oblastí získať aspoň jednu relevantne veľkú firmu, ktorá poskytne lokálne anonymizované dáta. Zrealizovať Hackathony za účasti medzinárodných teamov, pri čom úlohou Hackathonov bude vyvinúť konkrétne riešenia na AI použitie v danom odvetví a priamo na lokálnych dátach. Postaviť podmienky účasti na Hackathonoch tak, aby vyvinuté riešenia mohli byť voľne a zadarmo implementovateľné v ľubovoľnej firme, registrovanej v danej krajine a pôsobiacej v danom odvetví.

5] Po zrealizovaní Hackathonov, pre každé odvetvia získať aspoň 4 dobrovoľníkov z radu exitujúcich spoločností ako prvotných prijímateľov AI, pre ktoré nejaká AI agentúra pomocou štátneho grantu naimplementuje dostupné AI riešenia (z Hackathonov). V prípade vyššieho záujmu dobrovoľníkov losovať za účasti notára, komu bude grant pridelený. Účasť na grante podmieniť súhlasom danej firmy s opatrením 6, viď nižšie.

6] Zrealizovať roadshow po jednotlivých regiónoch a okresných mestách, kde sa predstaví AI a jej konkrétne riešenia získané v Hackathonoch. Na stretnutiach vystúpia zástupcovia firiem, ktoré sa stali prvotnými prijímateľmi AI podpory podľa opatrenia 5. Keďže ide priamo o ľudí z biznisu (ktorých navyše podnikatelia v rovnakom odvetví zjavne budú poznať), ľahšie vysvetlia svojim kolegom ako sa AI nebáť a že pre ich odvetvie existuje už hotové plug-and-play riešenie, dokonca zadarmo v lokálnom jazyku. V prípade úspechu opatrení 4+5+6, zopakovať tento postup aj pre ďalšie odvetvia.

Čo poviete? Dáva vám to takto zmysel alebo by ste navrhli niečo úplne iné? Nuž, nebudem vás nudiť tým, ktoré z mojich opatrení zožalo koľko “úspechu“ vo finálnom návrhu Národnej stratégie. Niektoré prešli, iné súboj návrhov neprežili. O to mi koniec koncov, však v tomto blogu ani nejde. V duchu jeho nedokončeného nadpisu som vás chcel podnietiť k zamysleniu: Čo sú vaše vstupné premisy pre AI stratégiu krajiny, kde žijete? Navrhli by ste podobné riešenia alebo máte o mnoho lepšie nápady? Ako doniesť umelú inteligenciu aj na dedinu? Ale hlavne: Ako urobiť AI na svetovej úrovni a ešte k tomu v miestnom jazyku? Nech aj Ďuro aj Mara vedia, čo s tým.

Späť na domovskú stránku

Inšpirácie z NOAH 2019 konferencie – Diel I. – NAOZAJ PREMYSLENÉ STRATÉGIE BIZNISU

V oblasti digitálnych technológií a dát je niekoľko konferencií v Európe, kam sa oplatí ísť. Potom je zopár takých, ktorých vám môže byť naozaj ľúto, ak ste tam náhodou neboli tohto roku. No a na vrchole tejto pomyselnej pyramídy know-how je kratučký zoznam takých konferencií, z ktorých vám budú zimomriavky štastia naskakovať ešte niekoľko týždňov po ich odznení. Jednou z takých konferencií je aj NOAH conference v Berlíne, ktorej som sa mal tu česť minulý týždeň zúčastniť. Viac ako 500 spíkrov (áno, čítate správne) za 2 dni pre viac ako 4000 ľudí v publiku (áno opäť čítate správne) pripraví smršť, ktorú bude musieť stráviť nielen pri obede. Konferencia je totiž známa tým, že necháva prezentujúcim len 6-10 minút, takže za 3 hodinový blok budete počuť 20 – 30 rozličných prístupov k riešení vecí. Proste čistý masaker, už po prvom dni si budete priať, kiež by ste radšej boli celý deň rýľovali záhradu.

Sprostredkovať takýto letecký útok nápadov v plnej miere asi nie je možné (keď už len pre nič iné tak pre to, že beží neustále 4-5 paralélnych streamov, takže ak ste sa na konferenciu nevybrali v širšej zostave, máte smolu). Pokúsim sa vám však sprostredkovať aspoň to najúžasnejšie, čo zachytila equipa nášho TeamViewer teamu v trojdielnom blogu.

DIEĽ PRVÝ – NAOZAJ PREMYSLENÉ STRATÉGIE BIZNISU

Táto sekcia môže byť náročná pre Vašu sánku, lebo cesty k úspechu, ktoré si zvolili nasledovné firmy, sú nielen brutálne fungujúce, ale aj výrazne nekonvenčné. Veď posúďte sami:

Firma Expondo vám určite nič nepovie. To je totiž presne súčasťou ich stratégie. Sú však trhovou jednotkou vo výrobe profesionálnych popkornovačov, mikrováh (okrem iného údajne používaných aj drogovými kartlemi) či iných niche produktov, na ktoré by ste si možno ani nespomenuli, že existujú. Vo všetkom, čo vyrábajú sú prinajhoršom top 3 na svete. No a čo, poviete si, proste nejaká malá firmička. “Problémom“ však je, že Expondo vypustí ročne na trh viac ako 1000 (!!) nových produktov, teda asi 5 noviniek každý pracovný deň, z ktorých iba 4% percentá sa nestanú svetovými hitmi. Vďaka tomu, že vždy ide o niche, nenápadne produkty, dokážu tieto produkty vyrábať a predávať s 56% percentnou maržou. Takže len pre zhrnutie, poznáte nejakú inú firmu, ktorá spustí na trh ročne aspoň 960 svetovo úspešných produktov, ktoré si sama vyrába a má pritom viac ako polovičný zisk z ich predaja?

Na trhu s módnou konfekciou je pomerne tesno. Preto hľadať nejaký nový prístup k biznis stratégií je ako povestná ihla v kope sena. E-shop OUTFITTERY.com si však našiel cestu v pralese iných predajcov oblečenia. Vsadili na privátnu značku, ktorá je čisto dizajnovaná na základe dát. O každom produkte si vedú približne 50 dimenzií informácií a každom klientovi ich majú rovno viac ako 200. (to by samo o sebe nebolo tak šokujúce, telekomy ich majú tisíce o každom klientovi). Zaujímavé pri tomto e-shope však je, že nenecháva svoje klientky a klientov „bezcielne brúzdať sa“ internetom, ale takmer polovica všetkých nákupov pochádza priamo z odporúčania portálu. Podkladová dátová analytika je tak dobre cielená, že z viac ako 1 milióna klientov až neuveriteľných 40% zákazníkov sú tak spokojní s tým, čo im Outfittery doposiaľ odporučila, že prešli na predplatné. To funguje tak, že na mesačnej báze im portál zasiela položky, ktoré pred tým nikdy nevideli a napriek tomu sa im páčia tak, že si ich chcú nechať. Klienti tak výber svojho šatníka plne outsourcovali na daný e-shop. A to všetko tak na vkus citlivom odvetví, akým je móda.

Vedeli ste, že exituje samostatný e-shop na koreniny? Nuž, v dnešnej dobe sme už zvyknutí mať E-shop na všeličo, takže samotná existencia firmy JUST SPICES Vás asi neprekvapí. Čo naopak pozdvihne brvy je fakt, že tento portál si zobral za úlohu priniesť emócie do nákupu korenia. Z prieskumov medzi ľuďmi totiž zistili, že mnohí nákup korenín prirovnávajú k nákupu ponožiek: „Vyberiete sa ich kúpiť až keď sa vám minuli a len preto, že ich potrebujete“. Spôsob, akým sa pokúsili vniesť ducha do nákupu týchto (často) komodít je v skutku pozoruhodný. Pre vlastnú značku s 150 koreninami vybudovali silný Instagram (viac ako 220 tis followerov), podcasty a dokonca sieť Influencerov. Tam však ich unikátnosť nekončí. Keďže koreniny sa predávajú stále primárne v kamenných obchodoch, Just Spices sa podarilo takmer 95 rôznych produktov zalistovať aj do sietí niektorých reťazcov a to najmä kvôli tomu, že majú patentovaných 47 rôznych spôsobov, ako (vtipne) umiestniť koreniny, ako doplnkový tovar v rámci obchodu.

Odvetvie, ktoré sa dlhodobo potáca niekde na rozhraní medzi malými e-shopmi a (neraz ešte menšími) kamennými predajňami, je predaj doplnkov výživy (najmä pre bodybulding alebo fitness). Veľmi zaujímavým spôsobom súčasného on-line/off-line pôsobenia je portál Supplementer.com ; Okrem privátnej značky, ktorá je v tom odvetví bežná a na Slovensku s ňou operuje napríklad GymBeam, Supplementer.com rozbehol aj niekoľko neokukaných spôsobov predaja. Pochopili, že ich cieľová skupina sa ťažko triafa všeobecnou reklamou a je potrebné ich k nákupu primäť tam, kde cvičia, teda priamo v (alebo v blízkosti) posilňovní. Tých je však mnoho a pre umiestnenie „vlastných“ stánkov v nich nie je príliš priestoru. Supplementer teda prišiel s nápadmi ako pomocou QR stien a automatov preklenúť tento problém.

Medzi prevažne online-fungujúcimi portálmi sa na NOAH 2019 konferencii objavili aj hráč, naozaj tradičný. Coca Cola, potvrdila, že aj obri môžu inovovať. Jej zástupcovia predstavili systém, ktorý vyvinuli pre svojich partnerov. Pomocou externých dát (ako spoločenské eventy v danej lokalite, počasie, kampane konkurenčných produktov, …) vkladaných do systému automaticky zo strany Coca Coly, dokáže systém pre danú prevádzku lepšie predikovať dopyt po Coca Cola nápojoch a tým zamedziť, aby dopyt nebol obslúžený kvôli nízkym zásobám. Pre dôveryhodnosť aplikácie si partner môže pozrieť celú históriu daných odporúčaní pre jednotlivé typy partnerov a to na konkrétnych predajniach daných, transparentných partnerov.

Ak sledujete trh so službami v oblasti mobility, mená ako DriveNow (od BMW) alebo Car2go (od Mercedesu) sú vám už asi známe. Už menej ľudí však vie, že tieto doposiaľ navzájom súperiace platformy sa odhodlali k nevídanému kroku a spojili sa do spoločnej služby ShareNow. Spolu tak v 31 mestách sveta ponúkajú na odomknutie mobilom viac ako 20 tisíc áut (jednej z pôvodných značiek), ktoré si môžete kedykoľvek vyzdvihnúť, podobne ako bike-sharingové programy po svete alebo čerstvo rozbehnutá služba Sharengo.sk v Košiciach. Spoločnosť sa podelila o zaujímavé dáta, keď prezradila, že v mestách, kde carsharing funguje, je táto forma prepravy minimálne o 30% lacnejšia ako taxíky. Rovnako zaujímavý je údaj, že priemerné mestské auto je vyťažené len 2% z celkového času, zvyšných 98% času čaká na majiteľa niekde na parkovisku alebo v garáži. Fascinujúce pri tom je, že autá ShareNow majú za cieľ počas bieleho dňa vyťažiť svoje autá na takmer 50%, čo by znamenalo, že ak sa tieto služby rozbehnú dokáže jedno car-sharinové auto nahradiť až 25 osobných áut.

Ani dátové služby, ktoré sa opierajú o údaje od mobilných operátorov, nie sú na Slovensku zrovna neznámou. Už roky u nás pôsobí Instarea.com, ktorá stála aj za niekoľkými zaujímavými štúdiami o pohybe ľudí. S príchodom nových trendov v mobilite však tieto dáta naberajú úplne nové oblasti použitia. Oveľa väčší súrodenec Instarey, firma Teralytics.net preto z anonymizovaných mobilných dát o presune ľudí začala predikovať napríklad, kam je najvhodnejšie umiestniť dobíjacie stanice pre e-autá (a zároveň predikujú dopyt po nabíjaní v jednotlivých hodinách dňa). Vstupom sú aj pre otváranie car-, bike- a iných sharingových služieb, lebo dokážu presne identifikovať potrebu ľudí na presun a navyše majú informácie aj o ich približnej bonite. Asi najexotickejším využitím týchto dát je pre plánovanie prvých liniek a heliportov pre Air-taxíky, ktoré nastupujú ako ďalšia forma dopravy vo vyspelých mestách.

Staré príslovie hovorí, že ak viete niečo robiť sakra dobre, tak by ste sa mali držať svojho remesla. Čo však, ak viete robiť veľmi dobre niečo, čo nie je priamo predmetom vášho podnikania? V takejto situácií sa ocitol aj portal lastminute.com, ktorý primárne sprostredkováva ponuky (nielen) last minute dovoleniek pre koncových klientov. Keďže celá ich existencia sa odvíja od toho, ako efektívne vedia robiť marketing jednotlivým destináciám a hotelom, stali sa v tom sakra dobrými. Namiesto toho, aby si na tom hojkali ego a ukazovali súperom dlhý nos, rozhodli sa použiť túto schopnosť ako samostatnú líniu svojho biznisu. Dnes už sú teda aj marketingová agentúra pre jednotlivé letoviská, keď prebrali na starosť ich marketingovú prezentáciu aj mimo vlastného portálu.

Poslednou spoločnosťou v tomto prvom bloku inšpirácií z NOAH 2019 konferencie je firma Thermondo.de . Za svoje poslanie si zvolila zaujímavý cieľ. Mení tradičné odvetvie poskytovania tepla, kde (často) monopolný poskytovatelia výroby tepla (či už z plynu alebo elektriny) majú len veľmi plytký vzťah s koncovým odberateľom. Mnohí si myslia, že kúrenie je proste komodita. Nie však, Thermodo, ktoré pôsobí aj ako alternatívny dodávateľ plynu a elektriny, ale zároveň buduje svoje vlastné kotly. Nemusíte tak investovať do kotlov, ich inštalácie alebo servisu. Firma vám poskytne teplo (v rodinnom dome, či byte) ako predplatné, v ktorom sú zahrnuté nielen vykurovacie médium za paušálnu cenu na mesiac, ale aj inštalácia kotlov, radiátorov, či boilerov a ich servis, č výmena za nové počas celého trvania predplatného. Zákazníci si tak môžu dovoliť kvalitnejšie zariadenia, za ktoré by museli investovať pri nasťahovaní sa do domu (či bytu) vysoké vstupné náklady a museli by dúfať, že ak sa kotol nepokazí, budú ho môcť aspoň v čiastočnej hodnote predať (spolu s domom či bytom) v rámci kúpnej ceny danej nehnuteľnosti.

>>> čítaj POKRAČOVANIE BLOGU

Práve ste dočítali prvý diel inšpirácií z NOAH konferencie 2019. Ďalšie fascinujúce informácie z tejto konferencie si môžete prečítať v druhom alebo treťom diele tohto mini seriálu.

Späť na domovskú stránku

Inšpirácie z NOAH 2019 konferencie – Diel II. – OBJAVUJÚCE SA TRENDY

Nevedieť, čo sa chystá, je jedným z najistejších spôsobov, ako zmeškať nastupujúce trendy. Využite preto unikátnu možnosť pozrieť sa na OBJAVUJÚCE SA TRENDY v online službách a obchode, ktoré boli odprezentované na NOAH 2019 konferencii v Berlíne, najväčšom evente na túto tému v celej Európe.

Ako to u grandióznych konferenciách býva zvykom, človek pomedzi ódy na dokonalosť existujúcich firiem má šancu nazrieť aj pod pokrievku bublajúcich trendov. Detailne popísať úplne všetky by asi bolo dielo konkurujúce dĺžkou Dostojevského Zločinu a Trestu, rád by som sa však venoval podrobne aspoň 4-om z nich:

Nové druhy E-shopov a online trhovísk

Ak ste mali pocit, že už existuje e-shop na čokoľvek, nuž nie je to úplne pravda. Pravdou však je, že masívne inovácie v E-commerce odvetví postupne zapĺňajú aj tie posledné skulinky, ktoré nie sú zatiaľ pokryté. Príkladom tohto postupu je CHRONEXT, ktorý je second-handom pre luxusné hodinky. Okrem obligátneho párovania dopytu a ponuky, disponujú vlastnou dielňou viac ako 20 majstrov hodinárov, ktorí zabezpečujú overenie pravosti a objektívne posúdenie technického stavu luxusných hodiniek. Ak sa teda majiteľ luxusných hodiniek rozhodne ich predať, stačí ich odovzdať na odbernom mieste (alebo kuriérovi) a CHRONEXT portál sa postará o certifikát pravosti, férové nacenie, predaj aj doručenie novému majiteľovi. Z tejto, pre mnohých z nás ťažko využiteľnej služby, však plynie jeden podstatný trend. Ako vo svojej prezentácií zástupcovia tejto firmy vysvetlili, náklady na zaslanie tenisovej loptičky a luxusných hodiniek sú približne podobné, ich transakčná hodnota však nepomerná. Preto aj zdanlivo „predpotopné“ procesy poštou zrazu môžu vytvoriť nové služby v oblasti vysokohodnotných tovarov a teda je predpoklad, že budú vznikať trhoviská práve takýchto produktov. Uznajte, kto by sa odvážil v minulosti na webe kúpiť „pravé rolexky“ od človeka s ázijsky znejúcim menom?

Ďalším potvrdením tohto trendu je obchod StocX, ktorý vznikol ako e-shop pre predaj a nákup limitovaných sérií značkových tenisiek. (Ako inak použitých, samozrejme). V mnohom sa ich procesy a postupy zhodujú s tými Chronextu. Pridali však do hrnca ešte jednu podstatnú „prísadu“. O cenách nechali rozhodovať čisto trh, podobným spôsobom ako funguje akciová burza. Tento, na prvý pohľad nevýrazný element, ich priviedol na podstatné zistenie pri uvádzaní produktov svojej privátnej značky. Zverejnili popis exkluzívneho produktu z limitovanej série a nechali ľudí zadať, za koľko by boli ochotní daný luxusný produkt kúpiť. (Pôvodne predpokladali, že cena by mohla byť okolo 120 dolárov) Keď si zoradili najvyššie ponúknuté sumy, zistili, že ešte aj 50ta najvyššia ponuka je viac ako 200 dolárov. Rozhodli sa preto predať 50 kusov po 200 dolárov, čo znamená že 95% klientov dostalo produkt lacnejšie ako pôvodne plánovali. Zároveň však zarobili o takmer 70% viac ako predpokladali. Ešte raz a pomaly, zarobili ste o 70% viac, ako ste plánovali, a 95% klientov dostalo produkt prekvapivo lacnejšie, ako sami čakali. Neznie vám to ako obchodné perpetum mobile?

Samostatnou líniou rozvoja E-shopov sú takzvané klasifikátory. Hoci, žiaľ, na Slovensku zatiaľ ani nevieme, o čo konkrétne ide, na západe už sa rozpútali súboje niekoľkých platforiem, o to, kto bude „Googlom“ v oblasti klasifikátorov. Pritom služby klasifikátorov sú veľmi užitočné a nachádzajú uplatnenie v ľubovoľnej krajine. Ich podstatou je – jednoducho povedané – efektívne zbavovanie sa nepotrebných vecí. Ako keby ste skrížili vetešníctvo s expertom z blšieho trhu a s Amazonom. Príkladom jedného z klasifikátorov je aj Lalafo. V praxi táto služba funguje tak, že naložíte všetko, čo už nepotrebujete do krabice, kuriér (alebo robot, ale o tom ešte bude reč) vyzdvihne tento box a za vás automaticky, roztriedi, nafotí, popíše a zverejní inzeráty na dané veci, spáruje kupcov, odovzdá im Vaše veci a vám pošle peniaze na účet (po odrátaní drobnej provízie). Výskumy potvrdzujú, že bežný človek dá na e-bay, bazoš, či podobné portály 2 položky ročne. Priemerný používateľ Lalafo služby ich dá viac ako 30 kusov. Klasifikátory teda dokážu výrazne šetriť planétu, keď nájdu ďalšie využitie pre kvantum vecí, ktoré by inak skončili v odpade. Keďže toto brnká na citlivé struny aktuálnej spoločnosti, je zrejmé, že klasifikátory čaká raketový štart.

Mimochodom prezentácia Lalafo bola ešte v niečom unikátna. Predstavitelia Lalafa priniesli na pódium atrapu triediaceho robota, ktorý časť prezentácie predniesol v syntetizovanom ľudskom hlase. Okrem toho, že to vyvolalo búrlivý potlesk v sále, bola to tak prvá powerpoint prezentácia v mojom živote, ktorú (aspoň čiastočne) predniesol robot.

Trh s online jedlom

Zaujímavé veci sa dejú aj na trhu s jedlom. Najmä vo väčších metropolách sa trh s donáškou jedál priamo z aplikácie typu Lieferando alebo DeliveryHero rozbehol už naplno. Tu v Berlíne je takmer nemožné prejsť večer cez ulicu bez toho, že by ste stretli nejakého poslíčka s donáškovým jedlom. Keďže niektoré tradičné reštaurácie majú plno tak či tak a iné zas váhajú, či sa zapojiť do donáškového kolobehu, dopyt po online jedle rástol oveľa rýchlejšie ako ponuka. Veľkí hráči, ako práve spomínaný DeliveryHero, tak museli pristúpiť k tomu, že začali sami vytvárať reštaurácie, ktoré varia. Aby mali čo doručovať. Vznikli tak koncepty takzvaných cloud kitchens (lokácia s plne zariadenou a personálom obsadenou kuchyňou na strategickom dopravnom uzli, ktorá je pripravená pre otvorenie ďalšej pobočky vašej skvelej reštaurácie) alebo ghost kitchens (kuchyne, ktoré majú silnú značku, ale varia výhradne pre donášky, nemajú žiadne stoly a ich jedlo si môžete dať exkluzívne len pomocou donášky).

Doručovacie služby veľmi rýchlo pochopili, že ich podnikanie závisí práve od toho, ako dokážu stimulovať rast navareného a objednateľbého jedla cez svoj portál. Prakticky okamžite sa tak z nich stali B2B partneri, ktorí financujú otváranie nových reštaurácií, radia s marketingom a rozširovaním prevádzok, alebo zbierajú podnety od koncových spotrebiteľov na nové receptúry a jedlá.

Trh s online jedlom však má ešte jednu zaujímavú vetvu a je ním línia takzvaných krabičkových jedál, reprezentovaná najmä firmami ako MarleySpoon. Na rozdiel od krabičiek s hotovým jedlom, s ktorým ste sa mali šancu stretnúť aj v našich slovenských končinách (najmä ako jednou z metód na chudnutie), poslanie novodobých krabičiek je dodať všetky suroviny a recept, aby si ľudia mohli uvariť svoje vlastné jedlo. Tento prístup v sebe nesie aj kúsok tzv. IKEA efektu, kde ku skrinke, ktorú ste si vlastnými rukami poskladali, máte iný citový vzťah ako ku nábytku, kúpenému v celku. MarleySpoon má však ešte jednu podstatnú misiu. Svoje (chladiace) krabičky zálohujú. Tým nielen stimulujú opakovaný nákup (čo budete robiť s prázdnymi krabičkami), ale podporujú životné prostredie. To je zároveň jeden z dôvodov, prečo sa nehrnú priamo do ľubovoľných supermarketov, ale spolupracujú iba s FreshMarketmi (nechcú krabičky nechať skladovať niekoľko dní na polici obchodu alebo vyhadzovať tie, ktoré sa nepredali v dobe trvanlivosti).

Či už sa vám bude chcieť variť, alebo chcete prísť „na hotové“, online služby prevezmú zrejme už čoskoro pomerne veľký podiel na jedle, ktoré jeme doma s rodinou. Nastáva tak zrejmá revolúcia v stravovaní, ktorá (trochu prekvapivo) nie je ani jedným z extrémov spektra „chodíme do reštaurácie“, „robíme veľký nákup a varíme doma“. To so sebou prináša ešte jeden tvrdý a veľmi významný trend. Oba vyššie spomenuté trendy v jedle budú mať negatívny dopad na bežné supermarkety s potravinami. V oboch scenároch totiž zákazník nenakupuje potraviny od reťazcov. Nevedno, či si to supermarkety uvedomujú až do tejto hĺbky, ale v každom prípade sa snažia odpovedať v podobe on-line nákupu potravín. Musím však povedať, že prezentácia DeliveryHero mi aj v tomto otvorila úplne nový pohľad na vec. Ak by ste sa zamysleli nad online nákupom potravín, čo je podľa vás ťažšie: Zohnať potraviny, ktoré sú v objednávke, ALEBO zabezpečiť včasné a veľmi lacné doručenie nákupu až domov ku klientovi? Asi cítite aj vy, že ak bude niečo z tejto dvojice komoditou a druhé umením, tak to budú práve samotné potraviny, ktoré sú komoditou. Ak teda bude súperiť firma s excelentným doručovaním cudzých potravín PROTI reťazcu s vlastnými potravinami (ale slabším doručovaním ako konkurent) na koho by ste si vsadili z dlhodobého hľadiska? Firmy, ktoré vybudovali efektívne doručovacie siete jedla v mestách, tak budú môcť zobrať nákup online potravín útokom. Dôsledky tejto zmeny si už zrejme viete domyslieť aj sami. Zatiaľ nenápadne, ale o to pálčivejšie, tento trend prichádza.

Smerovanie digitálnych služieb a trhovísk

Prednáška firmy FJ Labs, ktorú nepredniesol nik iný ako legendárny Fabrice Grinda by si zaslúžila možno aj samostatný blog. Je to jedna z tých prednášok, pri ktorých neviete, či máte skôr fotiť si slidy, písať poznámky z vecí, ktoré speaker povedal nad rámec slidov, alebo hneď začať rozmýšľať, čo z toho celého pre vás vyplýva. FJ LAbs sa špecializujú na rozbeh a investície do E-shopov a online služieb. Ročne ich založia alebo kúpia viac ako 350, pričom žiadna z transakcií nie je pod úroveň desiatok miliónov dolárov. Aby toho nebolo dosť, ročne poskytujú poradenstvo ďalším viac ako 1000 projektom, do ktorých sami nestihli investovať. Ak hľadáte niekoho, kto naozaj rozumie online službám najlepšie na svete, asi ste ho práve našli.

Ich prezentácia na začiatok pomenovala faktory, ktoré zas a znovu neúprosne oddeľujú zrno od pliev, úspešne projekty v Ecommerce od start-upov, ktoré pohoreli. Keďže tieto témy nie sú nutne dennodenným chlebom mocnedata.sk publika, skúsim skôr detailne rozpísať druhú časť prezentácie, ktorá prezentovala, aké nové oblasti digitálnych služieb sa práve zmáhajú. Prvým jasne zdokumentovaným trendom bola vertikalizácia zabehaných služieb. Tak ako Grindr predstavoval špecifickú odnož „randiacej služby“ Tinder, postupne dochádza k odkrajovaniu špecifických segmentov dopytu z veľkých služieb ako Uber Eats, ebay či UpWork. Pritom tento trend sa nevyhýba ani takým titanom ako sú AirBnB (z ktorého ukrajuje Luxury Retreats).

Druhým podstatným trendom je rozmach B2B trhovísk. Na rozdiel od portálov určených pre koncových spotrebiteľov, B2B trhoviská ponúkajú nielen peňažne hodnotnejšie nákupné košíky, vyššiu maržu, ale aj vyššiu pravdepodobnosť opakovaného nákupu (firma kupuje veci pre svoju prevádzku, ktorá je kontinuálne). Príkladmi sú portály ako RIG UP, knowde alebo FLEXPORT.

Tretím podstatným trendom je, že úspešné online služby sa čoraz viac sústreďujú na OFF-premise model, teda fungovanie bez fyzických prevádzok (a majetku). Príkladom sú nielen vyššie spomínané ghost kitchens, ale aj travel služby, či právne služby ako AirHelp.

Ďalším narastajúcim trendom je, že zakiaľ v prvej vlne portálov, boli trhoviská dvojstranné, dnes sú skôr jednostranne aktívne. V minulosti aj strana dopytu aj strana ponuky museli odsúhlasiť vzájomné spárovanie, než sa poskytovanie služby či tovaru spustilo. Navyše párovanie a riadenie kvality boli čisto trhové mechanizmy. Novodobé on-line trhoviská prechádzajú na model, kde klient vyjadrí svoju preferenciu a portál za neho vyberie, potvrdí transakciu aj spustí jej realizovanie. (spomeňte si na Outfittery z 1. dielu nášho NOAH seriálu) To predznačuje väčšiu potrebu po AI a nižšiu negociačnú pozíciu pre stranu ponuky.

Nemenej fascinujúce bolo počuť z úst (a slideov) Fabrica Grindu aj to, kam sa naša cesta cez online služby uberá. Na základe im dostupných údajov predpovedal prudký nárast oblastiam ako digitalizácia predaja nehnuteľností a ďalšia fragmentácia finančných služieb pomocou Lending clubs, teda peer-to-peer pôžičkami priamo medzi ľuďmi bez prítomnosti bánk. Silné zmeny nás čakajú aj v digitalizácií trhov práce a to ako pri hľadaní plnohodnotného zamestnania tak aj rozvoj mikroprác v podobe, ktorú by sme dnes označili asi ako free-lancer. Tak ako niektorí ľudia získali druhé zamestnanie na večer vďaka Uberu, prídu aj iné mikroslužby, ktoré budú premieňať voľný čas ľudí na dodatočný príjem. S týmto trendom bezprostredne súvisí aj další rastový impulz, tento krát pre EduTech, ktorému sa budeme venovať priamo v poslednej stati tohto blogu. Poslednou oblasťou, kde FJ Labs očakávajú výrazne zmeny je automobilové odvetvie, na ktorý doľahnú nielen car-sharingové služby, ale aj car-pooling, iné formy mobility (napr. vzduchom), či výmena stráži pri tom, kto je kľúčovým kanálom pri predaji nových áut. (žeby e-shopy?)

Quo vadis doprava

Možno menej nápadná, ale rovnako zaujímavá, bola prezentácie francúzskej firmy Bla-Bla-Car, ktorej poslanie by sa dalo pomenovať ako garantované stopovanie. Vybudovali carpoolingový portál, ktorý umožňuje spojiť vodičov osobných áut, ktorí chcú zdieľať jazdu so “stopármi” ochotnými na oplátku prispieť šoférovi na benzín. A podarilo sa im to naozaj vo veľkom, veď ich služba už zabezpečila prepravu cestujúcich v objeme 22 miliárd kilometrov. A keďže ide o autá, ktoré by šli tak či tak, tak ekologicky ušetrí ročne 1.6 mil ton CO2. Prezentácia Bla-bla caru však bola zaujímavá z iného dôvodu. Rozhodli sa ohlásiť spustenie novej služby Bla-Bla-Bus, ktorej podstata je zavedenie autobusovej verzie. Samozrejme autobusy sa netúlajú po krajine len tak a neberú náhodných stopárov, táto služba bude v podstate pravidelnými autobusovými linkami. Ponesie však v sebe 3 podstatné odlišnosti od tradičných autobusových prepravcov. Tým prvým zásadným odlíšením je fakt, že Bla-Bla-Bus nebude vlastniť autobusy, ale bude akýmsi UBERom pre autobusovú dopravu. Teda priamym konkurentom nemeckého FlixBusu, ktorý už tento model úspešne prevádzkuje po celej Európe, vrátane Slovenska. Jednotliví majitelia autobusov sa tak môžu prihlásiť do služby Bla-Bla-Bus dobrovoľne, čím má šancu služba získať oveľa väčšiu flotilu, ako keby sa spoliehala na nákup vlastných autobusov. Tým druhým podstatným odlíšením Bla-Bla-Busu, ktorý mu dáva konkurenčnú výhodu aj oproti spomínanému FlixBusu, je fakt, že použije na plánovanie dáta práve z histórie prepravy Bla-Bla-Car. Bude teda vedieť , koľko ľudí v akom čase potrebuje sa presunúť odkiaľ kam. Ako ilustrovali na príklade Francúzska, ich domovskej krajiny a najsilnejšieho trhu, v krajine existuje 200 veľkých autobusových staníc pre dôležité medzimestské linky, ale ich používatelia použili 250 tisíc rôznych bodov vyzdvihnutia, čo im umožňuje plánovať trasy s nekonvenčnými zastávkami (kde normálne autobusy nestoja ale), kde je veľký dopyt nastúpiť alebo vystúpiť z auta. Tým tretím podstatným faktorom odlíšenia je fakt, že všetky bla-bla-busy automaticky hlásia svoju polohu, takže z pohľadu zákazníka sa opäť dostávate na podobný informačný komfort ako pri Uberi, či Hopine. Presne vidíte, kde váš autobus je, či ide na čas a keby vás môže partner či rodina vyzdvihnúť, keď z neho vystúpite.

Prezentácia renomovanej Venture Capital spoločnosti LakeStar (stáli mimochodom aj za Spotify, AirBnB alebo Skypom) potvrdila, že hoci v mnohých digitálnych službách dominuje Silicon Valley, v start-upoch v doprave je veľmi silný práve región Nemecka a jeho susediacich krajín. Z top 20 takýchto služieb v EU, až 11 pochádza práve z tejto lokality. A až 7 z nich operuje práve z Nemecka. (viď slide) Ďalším zaujímavým poznatkom je digitalizácia zrejme definitívne zatlčie posledný klinec do rakvy cestovným kanceláriám. Pre porovnanie hodnota firmy TUI (pravdepodobne najväčšej európskej cestovky) sa prepadla z 24 miliárd USD v roku 2000 na dnešných sotva 6 miliárd, zakiaľ booking.com v hodnote za rovnaké obdobie narástlo z nuly na 71 miliárd dolárov. AirBnb dokonca za polovičný čas narástlo z nuly na 40 miliárdovú hodnotu. To nás privádza k 4 trendom, ktoré Lakestar pre toto odvetvie predpokladá:

a] Cestovatelia čoraz viac vyhľadávajú brandové ponuky, ktoré nie sú zlepencom noname poskytovateľov, ale skôr ucelenými zážitkami, ako v prípade služby GetYourGuide.

b] Pravdepodobne už v nasledujúcom roku hodnota portálov na prenájom ubytovania (ako Airbnb) prekročí hodnotu všetkých hotelových sietí. Hotely sa tak aj oficiálne stávajú plánom B, ak náhodou nezoženiete ubytovanie inak.

c] dynamicky sa rozvíja aj trh takzvaných Smart Travel Advisors, teda zážitkových služieb, ktoré môžete vidieť vďaka lokálnym nadšencom a drobným poskytovateľom.

d] zrejme pod tlakom stále zrýchľujúceho sa života, prekvapivo rastie dopyt po holiday packages, teda ucelených balíkoch (ako poznávacie alebo tematické zájazdy). Na rozdiel od minulosti však tieto zájazdy ľudia nehľadajú u cestoviek, ale očakávajú, že im ich vyskladajú portály na bookovanie ubytovania z „komponentov, ktoré majú v ponuke“.

Ak ste si mysleli, že v cestovaní a doprave už bolo zdigitalizované všetko, prezentácie firiem Zizoo, Campenda a Sailogy by vám poopravili túto mienku. Zakiaľ digitálne služby už dnes dominujú klasickému vyhľadávaniu ubytovania, leteniek či autobusov, stále sú odvetvia, ktoré sú len na začiatku tohto digitalizačného hnutia (a preto zažívajú svoj boom práve teraz). Asi najvýraznejšími predstaviteľmi tejto druhej vlny sú služby, ktoré ponúkajú prenájom malých výletných lodí a karavanov. Len málo z nás má možnosť vlastniť vlastný motorový čln, drobnú plachetnicu, či komfortne zariadený karavan. Preto, ak túžite po tomto druhu oddychu, zväčša ste boli v minulosti odkázaní na prenájom lode alebo karavanu od drobných vlastníkov, či menších poskytovateľov. Vyššie menované služby z tohto odseku však postupne vytvárajú akýsi booking.com práve pre tieto druhy dovoleniek. Plavba jachtou tak nie je už iba panské huncútstvo, lebo loď s kapitánom a stravou si môžete z tepla svojej obývačky objednať v ktorejkoľvek prímorskej lokalite na vami vybrané, konkrétne dni za cenu blížiacu sa 50 EUR na osobu deň. Raketovo rastúci počet objednávok týchto portálov dokumentuje, že plavby budú asi hitom najbližších sezón.

EduTech = vzdelávanie úplne inak

Samostatnú sekciu v rámci NOAH konferencie si vydobilo aj odvetvie EduTech, inými slovami, digitálne služby vo vzdelávaní. Na prvý pohľad opäť téma, ktorú nečítame z titulných strán našich novín a časopisov na Slovensku, ale ktorá zažíva masívny boom na vyspelých trhoch. Ak sa pohybujete v oblasti analýzy dát, určite ste však postrehli rozmach portálov ako Coursera alebo Udemy, ktoré umožňujú dovzdelať sa v konkrétnych zručnostiach.

Okrem týchto trendov však idú do popredia aj pomerne menej nápadne služby, ktoré začínajú konkurovať tradičnému školstvu v rôznych formách a podobách. Žijete v menšom meste alebo na dedine, vyhovuje vám skupinový model jazykoviek, ale proste v dostupnom okolí nie ja žiadna jazykovka, ktorá by mala otvorený kurz na vami hľadaný jazyk? Nechce sa vám niekoľkokrát do týždňa cestovať len kvôli tomu do najbližšieho krajského mesta? Nuž potom služba, Lingoda, ktorá poskytuje online skupinové jazykové kurzy, môže byť pre vás riešením. Máte svoju stálu skupinu a pripojiť sa môžete od hocikadiaľ, dokonca aj zo služobnej cesty, či dokonca dovolenky (ak na to máte chuť).

Plánujete vo svojej firme realizovať nejaký odvážny krok, o ktorom neviete, či ho už okúsil niekto iný? Nechce sa vám učiť len zo svojich chýb? Skúste teda využiť portál ReserachGate, ktorý je unikátny tým, že združuje výsledky experimentov a prvých pokusov o prevratné veci, bez ohľadu na to, ako dopadli. Na rozdiel od bežných „vedeckých“ portálov, kde nájdete len oslnivé úspechy (o predákoch sa diskrétne mlčí), tu si môžete prezrieť aj zlyhania a projekty, ktoré zafungovali úplne inak, ako sa pôvodne predpokladalo. Ušetriť si tak môžete nielen veľa peňazí ale aj profesionálnej hanby.

Máte dieťa, ktorému škola ide bez problémov? Alebo naopak, prospelo by vašej ratolesti trochu pomoci od rovesníkov? Pozrite si teda portál Brainly, ktorý združuje čisto študentov, ktorí pomáhajú iným rovesníkom so zvládaním učiva. Tento virálne rastúci trend ponúka viac ako referát, z ktorého sa dokážete „inšpirovať“ pre ten svoj. Nájdete tu človeka z mäsa a kostí, ktorý prešiel učebnou látkou hladšie a vie vám to podať rečou bližšou, ako je štýl vášho učiteľa, či profesora. Navyše, ak ste chýbali alebo ste boli chorí, nemusíte sa spoliehať len na poznámky svojich spolužiakov, môžete si nechať uvedenú látku vysvetliť od niekoho, kto už ju pochopil. A kedykoľvek vám to vyhovuje.

Čoraz viac online vzdelávacích portálov sa uchádza o oficiálnu akreditáciu, aby mohli svojim študentom ponúknuť aj plnohodnotné akademické tituly pri skončení. V dobe, keď je zúfalý dopyt po určitých profesiách (ako Dátoví analytici napríklad), dokonca portály ako OpenClassRooms dokážu garantovať zamestnanie po rekvalifikácií. Agregujú totiž zúfalý dopyt a tým, že garantujú určitý štandard kvality, vedia umiestniť celý svoj „ročník“ do konkrétnych ponúk. Hladové firmy tak dokonca radi refundujú novo vyškoleným zamestnancom časť ich školného, takže ide o win-win-win model.

>>> čítaj POKRAČOVANIE BLOGU

Práve ste dočítali druhý diel inšpirácií z NOAH konferencie 2019. Ďalšie fascinujúce informácie z tejto konferencie si môžete prečítať v prvom alebo treťom diele tohto mini seriálu.

Späť na domovskú stránku

Inšpirácie z NOAH 2019 konferencie – Diel III. – AI a BUDÚCE HVIEZDY

Na expertných konferenciách je najcennejšie vypočuť si fundované názory, kam to celé smeruje, od ľudí (lepších) ako vy. V našom trojdielnom sumáre z NOAH 2019 konferencii v Berlíne, preto nesmie chýbať samostatný diel venovaný témam UMELÁ INTELIGENCIA (AI) a BUDÚCE HVIEZDY v digitálnych službách v celej Európe.

Hneď prvý deň konferencie som na zabudol zatvoriť ústa na prezentácií spoločnosti D-ID. Ako ich názov už naznačuje zaoberajú sa anonymizáciou osobných údajov (čo by samo o sebe nebolo žiadne nóvum), ale teraz dobre počúvajte akých. Zameriavajú sa na tak jemné pozmenenie vašich fotiek, že všetci ľudia stále budú vedieť, že ste to vy, ale žiaden z top image recognition nástrojov na trhu nebude vedieť vašu tvár stotožniť s vami. Ak si takúto fotku pridáte napríklad na Facebook, aplikácia vás nebude vedieť automaticky tagnúť. Čo je ešte fascinujúcejšie, môžete si vybrať, či chcete verziu, ktorá zachováva vaše fyziognomické črty (teda nestanete sa noname, neexistujúcim človekom, ale foto zachová vaše pohlavie, rasu, približný vek a tak nebudete trpieť misklasifikáciou voči nástrojom používajúcim tieto poznatky) ALEBO sa rozhodnete potlačiť aj tie. Aj v tom vyššom „secret móde“ ide o zmeny na úrovni pixlov, ľubovoľný človek vás stále spozná z danej fotky, ale žiadny verejne dostupný algoritmus nie. Vskutku fascinujúce.

Oblasťou optického rozpoznávania pomocou AI sa (aj keď z iného uhla) venovala aj prezentácia francúzskej spoločnosti PROPHESEE. Tá dlhodobým výskumom pre analyzovania videa prišla na to, že len menej ako 0.9% z obrazu videa je potrebných pre detegovanie, čo sa na obraze deje. Ak si totiž pustíte záznam z priemyselnej kamery, väčšina obrazu zostáva statická (budovy, pevné objekty, …) a dôležité pre posúdenie, čo sa deje sú iba momenty, keď sa v obraze niečo hýbe. To spôsobuje, že ak obraz posielate niekam na spracovanie, 99% prenesených dát je zbytočných. To sa nemusí javiť ako dôležité keď máte na prenos po ruke niekoľko stomegabitovú optiku. Ale keď je to nejaké IoT zariadenie a snímaný obsah musíte posielať nízko prietokovým vzdušným mostom, stáva sa to okamžite doposiaľ neprekonateľnou prekážkou. Pritom tento problém má svoj pôvod v skutočnosti, že všetky dnes bežne dostupné kamery sú tvorené pre snímanie pre ľudské oko, nie pre strojové vyhodnocovanie signálu. Princíp framov (a ich vzájomného porovnávania) je pritom výpočtovo veľmi náročný. Spoločnosť Prophesee skonštruovala kameru a podporný software, ktorá o niekoľko rádov redukuje potrebu prenosu video signálu a dokonca presnejšie a rýchlejšie umožňuje rozoznať, čo sa vlastne na obrazovke deje. Na danú tému majú už 51 patentov a súc si vedomý podstaty konvolučných sietí som presvedčený, že daná metóda sa bude dať čoskoro emulovať do istej miery aj čisto softwarovo. Čaká nás teda možno opäť revolúcia v Image recognition oblasti.

Ak existujú technológie, z ktorých ste súčasne fascinovaný a rozpačitý, tak potom aplikácie od CHORUS.AI je určite jednou z nich. Tento americko-izraelský start-up totiž vytvoril naozaj pozoruhodný Natural Language Processing systém, ktorý prepisuje telefonické hovory do textu. Potiaľto by to nebolo nič svetoborné. Skutočná sila CHORUSu však spočíva v tom, že dané prepisy hovorov dokáže aj analyzovať vo vzťahu k tomu, čo sa daným telefonátom malo dosiahnuť. Dokáže teda z telefonátov konkrétneho obchodného zástupcu vytiahnuť spôsob jeho predaja, úspešnosť jednotlivých argumentov, námietok klientov a ich riešenia. Tým sa pomaly dostávame k trochu strašidelnej časti daného systému. Pre každého obchodníka dokáže identifikovať, ktoré slová a vety mu fungujú, či dáva primerané zľavy a ako pracuje s informáciami, od klienta. Následne na základe toho počíta metriku užitočnosti jednotlivých obchodných zástupcov. Pre obhajobu systému treba povedať, že tým slabším dokáže z databázy reálnych telefonátov vybrať tie pasáže, ktoré riešia správne ich slabé miesta. Rovnako dokáže pre nováčika automaticky vybrať úseky rozhovorov, ktoré ho učia jednotlivým potrebným zručnostiam. Avšak fakt, že CHORUS.ai dokáže zvýšiť efektivitu call centra až o 30% necháva šípiť, že mnoho pracovníkov „aj posiela domov“. A to všetko plne automatizovane, s neúprosnými dátami o jednotlivých ľuďoch. Tak ako som písal vyššie, expertne fascinujúce, spoločensky trochu, … hm, rozpačité.

Zakiaľ mnohí tápajú v tom, ako AI pretaviť do biznis prínosu, v spoločnosti AirHelp v tom majú úplne jasno. Táto firma zároveň patrí medzi tie využitia umelej inteligencie, ktoré dávajú jasný zmysel, ale aj tak by ste ich tam v prvom slede zrejme nehľadali. Podstatou biznisu tejto spoločnosti je pomáhať ľuďom vymôcť od leteckých spoločností náhrady za zmeškané a zrušené lety. Podľa ich odhadov ročne vzniknú nároky na odškodnenie pasažierov lietadiel v objeme 15miliárd EUR, ale v skutočnosti sa vyplatí len okolo 2.3 mld EUR, teda niečo okolo 15%. Biznis príbeh Airhelpu je čarovný v tom, že pre zastupovanie klientov na začiatku používali ľudský Claim Operátorov. Prítok nových prípadov na zastupovanie (podávaných cez webový formulár) však neustále rástol až sa zrazu firma ocitla s „armádou“ 500 ľudí pracujúcich ako claim operátori. To bol moment, keď si majitelia uvedomili, že to tak nejde a vyvinuli 3 AI systémy na a] prvotné posúdenie opodstatnenosti prípadu (a priradenie priority), b] na odhad pravdepodobnosti úspechu daného prípadu a c] určenie najvýhodnejšej jurisdikcie na posúdenie daného prípadu. Prípad, ktorý pred tým trval skúsenému Clami operátorovi 20 minút, dokáže AI riešenie spracovať za 23 ms. K tomu sa samozrejme vyzbrojili aj veľkým počtom API prístupov do rôznych pomocných systémov. Vďaka automatizácií sa tak stali najväčšou právnickou firmou na svete, podľa počtu zastupovaných prípadov pred súdom. Pozoruhodné je aj to, že našli nové využitie vo firme pre tých 500 ľudí, ktorých prácu počítače nahradili, ale o tom detailnejšie asi inokedy.

Z času na čas narazíte na novinky, ktoré vás výrazne zaskočia, možno až donútia zamyslieť sa, čo všetko to znamená. Pre mňa bola takou prezentácia QWANTu. Ak vám niekto povie, že vytvára internetový vyhľadávač, ktorý má byť alternatívou ku Googlu, tak sa v lepšom prípade zháčite, v horšom prípade rovno rozosmejete. Títo ľudia to však myslia vážne a musím povedať, že ich šance nie sú síce vysoké, ale ani beznádejné. Ak zájdete na stránku QWANTu a necháte si vyhľadať nejaké heslá, dostanete výsledky kvalitou naozaj porovnateľné s Googlom. Konkurenčnou výhodou Qwantu však je, že nezbiera žiadne meta dáta o samotných používateľoch a výsledky hľadania ani neprifarbuje (alebo necenzúruje) podľa toho, kto zadáva dané vyhľadávanie. Ak neveríte, ako dôležité to v skutočnosti je, skúste si malý experiment: zoberte si nejakého priateľa a zo svojich vlastných počítačov každý sám v tom istom čase zadajte do Google požiadavku na to isté vyhľadávanie. Prejde si niekoľko prvých stránok odkazov, ktoré vám Google vráti, a budete prekvapení, aké rozličné výsledky sú vám ponúknuté. Podľa prezentácie daného teamu, vyhľadávač Qwant zrejme bude mať aj oveľa priateľskejšie nastavenie pre systematický crawling informácií (za pomoci vyhľadávania). Zároveň bude Európskou alternatívou, čiže sa bude riadiť aj prísnejším nazeraním na digitálne súkromie ľudí na internete, v porovnaní so svojimi americkými proťajškami.

Srdce dátového analytika plesalo aj pri prezentácií spoločnosti FRESH ENERGY, ktoré (celkom v duchu svojho názvu) prináša nový vietor do inak relatívne zaznávaného odvetvia Utilít a energetiky. Okrem toho, že je alternatívnym poskytovateľom energií (predovšetkým elektriny), inovácie prináša aj podobe veľmi zaujímavých využití smart meetering senzorov, ktoré inštalujú do domácností. (majú už viac ako 1.7 miliardy senzorov) Svoje poslanie zhrnuli do hesla „From MegaWatt to MegaValue“, keď naozaj nevnímajú digitálne merače spotreby iba ako praktickú náhradu ľudských odpočtov stavu meračov. Z časových radov priebehu spotreby na jednotlivých okruhoch v domácnosti dokážu okrem obligátnych vecí ako optimalizácia spotreby elektriny (meniaca sa cena elektriny počas dňa). Vďaka tomu, že vám dokáže hlásiť spotrebu konkrétnych spotrebičov v domácnosti, dokážu poukázať na anomálie v spotrebe (ktoré sú často predzvesťou poruchy spotrebiča). Prišli aj s unikátnym riešením pre monitoring seniorov, ktoré pomocou pravidelného priebehu spotreby, dokážu identifikovať, že napriek tomu, že je už 11 hodín osamelý senior si dnes ešte neuvaril kávu, či nepustil rádio, ktoré patria k jeho ranným rituálom a tak, by sa pre istotu príbuzní s nim mali skontaktovať, aby zistili, či je naozaj v poriadku. Možno vás to prekvapí, ale kombinácia a intenzita používania konkrétnych elektrospotrebičov veľa napovie aj o samotnom životnom štýle. Preto dáta odvodené z týchto smart meračov môžu mať aj pomerne veľkú obchodnú hodnotu. (viac o téme Boring data nájdete TU).

Ak by som sa vás spýtal, v akej oblasti života sa zatiaľ dátová analytika neuchytila takmer vôbec, mnohí z vás by možno tipovali tradičné oblasti ľudskej manuálnej práce, kam zatiaľ nedorazila digitalizácia. Veď koniec koncov lopata a krompáč majú zatiaľ len drevenú rúčku a z ich používania príliš dátových stôp neodhalíte. Príspevok firmy CORRUX však tento stereotyp vyvrátil, keď dokumentoval, že aj v stavebníctve už existujú machine learning a deep-learning modely. Keďže na stavbu nových budov a infraštruktúry ide približne aj 2% svetového HDP, akékoľvek úspory, či zvýšenie efektivity majú rozsiahle finančné dopady. Spoločnosť integruje do používania API, ktoré sú dnes už zabudované do stavebných mechanizmov a nástrojov, pričom dáta z týchto zariadení a strojov následne podrobuje AI spracovaniu. Okrem (relatívne) primitívnych ukazovateľov časovej efektivity stroja, ponúka CORRUX aj sofistikovanejšie modely na predictive maintenance alebo na vyčíslenie pridanej hodnoty rôznych strojov na celkovej cene stavby.

Pomyselnými čerešničkami na torte boli prezentácie spoločností VILLAGE POWER a PTScientists. Prvá menovaná sa venuje problému nedostatku elektrickej energie mimo hlavných miest Afrického kontinentu. Asi si to ani neuvedomujeme, ale bežná dostupnosť elektriny nám umožňuje výrazne predĺžiť efektívnu časť dňa. Ak napríklad chcete po práci rozšíriť si obzory odbornou knižkou, môžete si kľudne zapnúť lampu na nočnom stolíku a začítať sa do danej knihy. Vo väčšine vidieckych oblastí Afriky si však po zotmení neprečítate nič, lebo je tam tma jak vo vreci. Bez stálej prípojky k elektrickej sieti žije viac ako 124 miliónov domácností. Osvetlenie sviečkami, či Diesel generátormi elektriny je nielen finančne zaťažujúce, ale aj nebezpečné pre životné prostredie. Spoločnosť VILLAGE POWER teda prišla s konceptom, kde pomocou efektívnej siete lokálnych pobočiek mobilného operátora inštaluje prenosné fotovoltaické jednotky. Návratnosť takejto investície je pre rodinu približne 15 mesiacov. Prístup tejto firmy ma zaujal aj preto, že k postupnej elektrifikácií domácností prispieva gamifikáciou využívania jednotlivých spotrebičov v domácnosti (napr. najpr svetlo, potom práčka, …) Postupne motivuje ľudí k otváraniu nových a nových spôsobov využitia elektriny pre chod domácnosti, ktorý nápadne pripomína Maslowovu pyramídu potrieb (v elektrine).

Aj keď nedávne „pestsvá“ Elona Muska v oblasti kolonizácie vesmíru trochu naštrbili tento dojem, predpokladám, že keby som sa spýtal, kto bude stáť za prvou dátovou sieťou pokrývajúcou mesiac, zrejme by ste tipovali niektorí z vyspelých štátov alebo ich organizácií (ako NASA či ESRO). Asi vám preto (podobne ako mne) vyrazí dych, že “kolonizáciu“ mesiaca prevezmú do svojich rúk práve súkromné spoločnosti, akou je aj PTSCIENTISTS. Nielenže majú naplánovaných už niekoľko letov na mesiac v najbližších rokoch, darí sa im vypredávať aj približne 300kg prepravnú kapacitu nákladu, ktorú každý z letov ponúkne. V štádiu reálnej prípravy je tak prvá mobilná sieť, ktorá umožní na mesiaci používať internet štandardným smartfónom bez zbytočných prídavných zariadení. V ďalších letoch sú naplánované aj inštalácie iných technológií, ktoré by umožnili dlhodobo na mesiaci prežiť robotom (ktoré pripravia podhubie pre príchod prvých ľudí na stále misie). Ak aj náhodou nepatríte medzi nadšencov vesmíru, poviem vám, mať možnosť sa osobne rozprávať s ľuďmi, čo plánujú tieto projekty, je zimomriavkový zážitok. Sprostredkováva vám to dotyk s budúcnosťou a je fascinujúce, že NOAH konferencia toto svojim účastníkom dokáže priniesť. Preto, ak máte čo i len trochu možnosť, neváhajte sa na budúci rok na ňu zájsť pozrieť. Som si istý, že odídete plní dojmov ako aj ja tohto roku. Tak možno dovidenia na NOAH 2020!

Práve ste dočítali prvý diel inšpirácií z NOAH konferencie 2019. Ďalšie fascinujúce informácie z tejto konferencie si môžete prečítať v prvom alebo druhom diele tohto mini seriálu.

Späť na domovskú stránku